Text žiadosti ruského prezidenta Vladimira Putina parlamentu o povolenie využiť ruských vojakov na Ukrajine:
„Vzhľadom na mimoriadnu situáciu na Ukrajine a na ohrozenie životov občanov Ruskej federácie, našich krajanov, a príslušníkov vojenského kontingentu ozbrojených síl Ruskej federácie, dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na ukrajinskom území (Autonómna republika Krym) na základe písmena g odseku 1 článku 102 Ústavy Ruskej federácie predkladám Rade federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie žiadosť o využitie ozbrojených síl Ruskej federácie na území Ukrajiny na normalizáciu spoločensko-politickej situácie v tejto krajine.“
Článok 102 ruskej ústavy sa v odseku 1 venuje právomociam Rady federácie (hornej komory ruského parlamentu), medzi ktorými ako písmeno g uvádza: „rozhodovanie o možnosti použitia ozbrojených síl Ruskej federácie mimo územia Ruskej federácie“.
Rusko sa usiluje o destabilizáciu Ukrajiny, povedal ukrajinský prezident
Rusko sa usiluje o celkovú destabilizáciu situácie na Ukrajine. Vyhlásil to úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v reakcii na telefonický hovor s predsedom ruskej Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) Sergejom Naryškinom.
Ten mu vraj povedal, že Moskva vojensky zasiahne v prípade, že Ukrajina použije silu proti pokojným protestom občanov na východe krajiny a na Kryme, informoval denník Ukrajinská pravda.
Šéf Kremľa Vladimir Putin podľa agentúry RIA Novosti aj v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Barackom Obamom zdôraznil, že Rusko si vyhradzuje právo brániť svoje záujmy a záujmy rusky hovoriacich obyvateľov v prípade násilia na východe Ukrajiny či na Kryme.
„Nemáme v úmysle použiť silu proti našim občanom,“ reagoval Turčynov. Ako dodal, Ukrajina, naopak, robí všetko pre to, aby ochránila svojich obyvateľov, ktorí sa stali „predmetom agresie ruskej armády a provokatérov podporujúcich Moskvu“.
V prípade akéhokoľvek použitia zbraní pôjde podľa neho o zámernú provokáciu s cieľom ospravedlniť ruskú agresiu voči Ukrajine.
Jaceňuk: Vojenská intervencia v krajine povedie k vojne. Turčynov nariadil bojovú pohotovosť armády
Ukrajinská vláda je v bojovej pohotovosti. Nariadil to úradujúci prezident Oleksandr Turčynov po viac ako trojhodinovom rokovaní s veliteľmi bezpečnostných zložiek, uviedla agentúra Reuters. Kyjev skoršie síce oznámil, že nebude na provokácie Rusov na autonómnom polostrove Krym vojensky reagovať, podľa Turčynova ale neexistuje „žiadne ospravedlnenie ruskej agresie proti jeho krajine“.
Premiér Arsenij Jaceňuk uviedol, že počas telefonátu so svojim ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom vyzval Moskvu, aby stiahla svojich vojakov na Kryme späť na základňu. „Vojenská intervencia bude začiatkom vojny a koncom akýchkoľvek vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom,“ dodal ukrajinský premiér.
Ukrajinský opozičný vodca Vitalij Kličko už skôr počas soboty vyzval ku všeobecnej mobilizácii ukrajinskej armády. „Parlament by mal vyzvať náčelníka generálneho štábu k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie po tom, čo začala ruská agresia voči Ukrajine,“ uviedol Kličko, jeden z kandidátov na budúceho ukrajinského prezidenta.
Opozičný vodca žiada aj o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Tá medzitým oznámila, že sa na britskú žiadosť zíde v sobotu večer.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk skôr opätovane vyzval Moskvu, aby sa zdržala všetkých vojenských presunov na Kryme, kam vraj už Rusko v posledných dňoch premiestnilo 6-tisíc vojakov. „Je neprijateľné, keď sú ruské obrnené vozidlá v centrách ukrajinských miest,“ citoval Reuters Jaceňuka pred schôdzkou vlády v Kyjeve.
Šéfka ruskej Rady federácie, hornej komory parlamentu, Valentina Matvijenková skoršie v sobotu vyhlásila, že Rusko by z bezpečnostných dôvodov mohlo vyslať na Krym „menší kontingent vojakov“.
Ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja oznámil, že Moskva odmietla žiadosť Kyjeva o konzultácie k zárukám o územnej celistvosti Ukrajiny.
Ruskí vojaci vraj ovládli vojenské letisko pri meste Kirovsk, ktoré armáda využíva predovšetkým pre transportné lietadlá a snažia sa ovládnuť aj protilietadlovú raketovú základňu na západe. Podľa agentúry Interfax to tvrdí istý predstaviteľ ukrajinskej armády.
Do areálu raketovej základne na západe Krymu údajne vstúpila asi dvadsiatka ruských vojakov s úmyslom prevziať nad ňou kontrolu. Boje vraj neprebehli, na mieste sa rokuje.
Úradujúci ukrajinský prezident a šéf parlamentu Oleksandr Turčynov podpísal dekrét, ktorým označil za nelegálne vymenovanie nového proruského premiéra autonómneho Krymu Sergeja Aksjonova do funkcie.
O ruskú intervenciu na Kryme požiadal predseda regionálnej vlády Krymu Sergej Aksjonov
Predseda regionálnej vlády Krymu Sergej Aksjonov adresoval ruskému prezidentovi žiadosť, aby prijal opatrenia na stabilizáciu situácie na Kryme a aby využil všetky možnosti na ochranu obyvateľov Krymu pred tyraniou a násilím. „Výbor Ruskej štátnej dumy schválil výzvu,“ vyhlásil predseda dolnej komory Sergej Naryškin.
Aksjonov tiež oznámil, že preberá velenie policajných a bezpečnostných síl na polostrove. „S vedomím svojej zodpovednosti za životy a bezpečnosť občanov žiadam ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc so zabezpečením mieru a pokoja na území autonómnej republiky Krym,“ uviedol Aksjonov vo vyhlásení.
Aksjonov ďalej uviedol, že preberá veliteľské právomoci nad ukrajinskými jednotkami ministerstva vnútra, kontrarozviedkou SBU, námorníctvom, jednotkami civilnej ochrany a ďalšími silami rozmiestnenými na Kryme. „Kto toto neprijíma, toho prosím, aby službu opustil,“ dodal.
Predseda regionálnej vlády Krymu kritizoval vládu v Kyjeve za to, že porušila ústavu autonómneho Krymu, lebo bez konzultácií s predstaviteľmi tohto regiónu vymenovala nového policajného šéfa. Nová ukrajinská vláda a parlament totiž vykonáva rozsiahle zmeny na vrcholných postoch v krajine.
Moskva doposiaľ odmietala, že by pripravovala intervenciu.
Krymská vláda oznámila, že urýchlila konanie referenda o budúcnosti polostrova, ktoré sa nebude konať zároveň s ukrajinskými prezidentskými voľbami 25. mája, ale už 30. marca.
Na východe Ukrajiny demonštrujú proti Kyjevu tisíce ľudí
Pri sobotných stretoch proruských aktivistov so stúpencami novej ukrajinskej vlády bolo v Charkove zranených 97 ľudí, uviedla agentúra AFP. Podľa reportéra pri protestoch lietali kamene a polícia zasahovala ohlušujúcimi granátmi. Bolo vraj počuť aj streľbu.
Verzie o tom, čo sa v Charkove stalo, sa rozchádzajú. Podľa agentúry Interfax sa niekoľko tisíc ľudí zhromaždilo pred budovou regionálnej vlády a niektorým sa podarilo dostať dovnútra a vyvesiť ruskú vlajku. Agentúra DPA však uviedla, že budovu najprv obsadili priaznivci Kyjeva a proruskí demonštranti len guvernérovo sídlo oslobodili.
Demonštrácia na podporu zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča sa konala aj v Donecku a Odese. Na podporu zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča sa zišlo asi 10-tisíc ľudí, informovala agentúra AFP. Doneck, kde žije početné ruskojazyčné obyvateľstvo, bol považovaný za Janukovyčovu mocenskú základňu.
Dav skandoval proruské heslá a mával ruskými vlajkami. Zazneli tiež výzvy pripojiť autonómny Krym k Rusku.
Ruský senát požiadal Putina, aby z USA stiahol veľvyslanca
Horná komora ruského parlamentu, Federálna rada, v sobotu požiadala prezidenta Vladimira Putina, aby odvolal svojho veľvyslanca v Spojených štátoch. Dôvodom majú byť „agresívne“ vyhlásenia amerického prezidenta Baracka Obamu v súvislosti s krízou na Ukrajine.
„Prezident výzvu zváži a prijme rozhodnutie,“ uviedla predsedníčka Federálnej rady Valentina Matvijenková.
Autorom iniciatívy je podpredseda hornej komory ruského parlamentu Jurij Vorobiev, podľa ktorého šéf Bieleho domu „prekročil hranicu a urazil ruský ľud“.
Americký prezident Barack Obama v piatok varoval Rusko pred „cenou“, ktorú by zaplatilo v prípade akejkoľvek vojenskej intervencie na Ukrajine.