„Starší Kórejci už nemajú veľa času a príležitostí, pri ktorých sa môžu rozdelené rodiny zísť, preto by stretnutia už nemali byť niečím mimoriadnym," citovala prezidentku agentúra Reuters.
Stretnutia rozdelených rodín by podľa niekdajších predstáv mali byť každoročné, ale prax je iná. Tento rok vo februári sa príbuzní z oboch častí rozdeleného Kórejského polostrova mohli takto zísť prvýkrát od roku 2010. V minulosti Pchjongjang organizovanie alebo odvolávanie takých stretnutí používal ako páku pri vyjednávaní so Soulom o urovnaní vzájomných vzťahov.
„Navrhujem Severnej Kórei, aby sa rodinné stretnutia čo najskôr začali konať pravidelne, tak, aby sa zmiernil hlboký smútok rozdelených rodín,“ vyhlásila Pak Kun-hje pri oslavách Dňa nezávislosti. V sobotu 1. marca si Kórejčania pripomínajú 95. výročie začatia boja za nezávislosť v krajine anektovanej v roku 1910 Japonskom.
„Jeden národ a znovuzjednotenie Kórejského polostrova predstavujú zavŕšenie myšlienky 1. marca a budú príspevkom k mieru v severovýchodnej Ázii a na celom svete,“ vyhlásila juhokórejská prezidentka, ktorej krajina je so severným susedom v podstate stále vo vojnovom stave. Kórejská vojna z rokov 1950–1953 totiž skončila len uzavretím prímeria a nie podpisom riadnej mierovej dohody.
Prvé schôdzky rodín rozdelených vojnou sa konali v roku 1985. Potom však boli na pätnásť rokov prerušené a opäť sa začali organizovať až po historickom medzikórejskom summite v roku 2000. Od vtedy sa ich zúčastnilo okolo 22-tisíc ľudí. Na zozname čakateľov na takéto stretnutie je v Južnej Kórei asi 72-tisíc osôb. Takmer polovica z nich má už vyše 80 rokov. Údaje z KĽDR nie sú k dispozícii.