Obdobnú žiadosť adresoval Kyjev tiež Severoatlantickej aliancii, oznámil ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja. Kyjev je znepokojený dnešným rozhodnutím Moskvy nasadiť na Ukrajine ruských vojakov. O vyhrotenie situácie, predovšetkým v oblasti autonómneho polostrova Krym, rokujú aj Obamovi bezpečnostní poradcovia, uviedli tlačové agentúry.
„Nedokážeme zastaviť vyhrotenie tejto agresie,“ vyhlásil ukrajinský veľvyslanec pri OSN po tom, čo prehovoril na rokovaní BR, ktorého úvod sa konal za zatvorenými dverami. Ako dodal, ruská vojenská agresia je porušením dohody z roku 1994, keď sa Moskva zaviazala rešpektovať teritoriálnu celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny.
Vyzval preto štyri stálych členov Rady – Spojené štáty, Britániu, Francúzsko a Čínu – aby použili svoje diplomatické právomoci a pomohli Ukrajine. Piatym stálym členom BR OSN je Rusko. „Stále existuje možnosť, že svetoví vodcovia budú hovoriť s ruským prezidentom Putinom a zabránia ďalšiemu vyhrocovaniu situácie,“ dodal Serhijev.
BR má ešte v sobotu v noci rokovať o ukrajinskej kríze pred televíznymi kamerami, hoci Rusko k tomu malo výhrady.
Sobotné mimoriadne rokovanie BR ohľadne Ukrajine iniciovala Británia. Ako uviedol britský veľvyslanec pri OSN Lyall Grant, schôdzka sa koná, pretože jej účastníkov zaujíma, ako Rusko „odôvodní svoje kroky“ týkajúce sa Ukrajiny.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen dnes na Twitteri oznámil, že veľvyslanci NATO budú o vývoji na Ukrajine rokovať na svojej mimoriadnej schôdzi v nedeľu. Situáciu šéf aliancie označil za vážnu.
O zvolanie mimoriadneho rokovania aliancie požiadali Litva, Lotyšsko a Poľsko podľa článku štyri Charty NATO. Ten zaväzuje členov aliancie na konzultácie vždy, keď je podľa názoru ktoréhokoľvek z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť členskej krajiny.
S ruským prezidentom mal v pláne telefonicky hovoriť generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Oznámil to jeho hovorca Martin Nesirky. Ako dodal, šéf OSN vyzval na okamžité upokojenie situácie a na dialóg všetkých zainteresovaných strán.
BR OSN diskutovala o kríze na Kryme už v piatok, o žiadnej spoločnej reakcii na terajšie dianie však nerozhodla. Ukrajinský zástupca vtedy obvinil Rusko z nelegálneho vysielania vojenských síl na ukrajinské územie. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin na to reagoval, že všetky ruské vojenské presuny na Ukrajinu sú v súlade s platnými dohodami s Kyjevom o rozmiestňovaní ruských síl v tejto krajine.
V súvislosti s dianím na Ukrajine bolo takisto na pondelok zvolané mimoriadne zasadnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Malo by sa uskutočniť v Bruseli o 13.00 h.
Barack Obama varoval Moskvu pred vyostrovaním napätia
Americký prezident Barack Obama, ako hovorca Západu, Moskvu varoval pred ďalším vyostrovaním napätia, ktoré by sa vo vzájomných vzťahoch nemuselo zaobísť bez následkov.
Foto: SITA/AP
USA so svojimi západným spojencami konzultovali varianty odpovede na prípadný razantnejší zásah Moskvy na Kryme, ktorý by sa dal kvalifikovať ako ozbrojená intervencia. Okrem možného bojkotu summitu skupiny krajín G8 plánovaného na leto v teraz už bývalom dejisku zimnej olympiády v Soči uvažuje napríklad Washington o tom, že by zarazil prehĺbenie obchodných vzťahov, o ktoré sa Moskva usiluje.
Pozorovatelia oslovení západnými agentúrami v tejto súvislosti ale podotýkajú, že USA príliš veľa pák na to, aby ovplyvnili ruské správanie, nemajú. To sa vraj ukázalo napríklad na sýrskej kríze, v ktorej Rusko nerušene pomáha kontroverznému vládnucemu režimu.
Zahraničie je znepokojené vývojom na Ukrajine
Varšava vyzvala na ukončenie všetkých presunov ozbrojených jednotiek na ukrajinskom Kryme, lebo to na autonómnom polostrove zvyšuje napätie. Znepokojenie vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na Ukrajinu sa v nedeľu chystá odcestovať britský minister zahraničia William Hague.
Zahraničie reaguje na správy o rastúcom napätí na Kryme, kam Rusko presúva vojenské posily na svoju prenajatú vojenskú základňu a kde Kyjev nariadil pohotovosť svojim silám.
„Žiadame koniec provokačných presunov jednotiek na Krymskom polostrove,“ uviedlo poľské ministerstvo zahraničia. Poľská diplomacia tiež vyzvala signatárske krajiny takzvaného budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby svoje záväzky splnili. V dokumente sa Británia, Spojené štáty a Rusko zaviazali garantovať politickú a ekonomickú bezpečnosť Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu, teda aj ich územnú celistvosť.
„To, čoho sme na Kryme svedkami, nás znepokojuje,“ vyhlásila Merkelová s tým, že musí byť zachovaná územná celistvosť Ukrajiny. Podľa DPA dodala, že je kvôli vyhrotenej situácii v telefónnom kontakte s predstaviteľmi Ukrajiny, Ruska aj s americkým prezidentom Barackom Obamom.
Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier sa v sobotu obrátil na Moskvu s tým, aby bezodkladne definovala svoje zámery s Krymom. „Všetko, čo Rusko na Kryme činí, musí byť v súlade so suverenitou, teritoriálnou integritou a zmluvou o ruskej Čiernomorskej flotile,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. Zároveň varoval, že kto teraz prilieva olej do ohňa slovami alebo činmi, vedome situáciu vyhrocuje.
Na pozadí posledných dramatických udalostí na Kryme, ktorý hrozí odtrhnutím od Ukrajiny a zaradením sa k Rusku, chce britský minister zahraničia William Hague navštíviť ukrajinskú metropolu. „Práve som hovoril s (ukrajinským) úradujúcim prezidentom (Oleksandrom) Turčynovom. V nedeľu odcestujem do Kyjeva na rozhovory s novou ukrajinskou vládou,“ napísal Hague v noci na sobotu na svojom Twitteri.
Podľa švédskeho ministra zahraničia Carla Bildta ide na Kryme o jasnú ruskú vojenskú intervenciu. „Pravdepodobne chcú na Kryme vytvoriť bábkový proruský štát,“ uviedol Bildt na Twitteri. „Žiadna krajina nemá právo miešať sa vojensky do diania v inom suverénnom štáte,“ dodal minister.
Situáciu v oblasti sleduje i české ministerstvo zahraničia, ktoré v dnešnom vyhlásení uviedlo, že ho presuny ruských vojsk znepokojujú. Aj šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius vyzval všetky „strany, aby sa zdržali konania, ktoré môže zvýšiť napätie a narušiť teritoriálnu jednotu Ukrajiny“.
Foto: SITA, Andrew Lubimov
Premiér Fico: Bezpečnostná rada SR je v pohotovosti
Slovenský premiér Robert Fico so znepokojením sleduje eskaláciu napätia v susednej Ukrajine. „Vyzývame všetky zúčastnené strany na maximálnu zdržanlivosť a na politické a diplomatické riešenie krízy. Bezpečnostná rada SR je uvedená do pohotovosti,“ uvádza sa vo vyhlásení predsedu vlády, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová.
Slováci by mali zvážiť cesty do niektorých oblastí Ukrajiny
Slovenský rezort diplomacie odporúča turistom až do odvolania zrušiť alebo odložiť cestu na Krym, ako aj do regiónov na východe a juhovýchode Ukrajiny.
„Situácia v krajine je momentálne nepredvídateľná a môže sa stále meniť. V hlavnom meste funguje metro aj verejná hromadná doprava. Slovenským občanom neodporúčame cestovať automobilmi, pri ceste železnicou sú možné obmedzenia. Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve a Generálny konzulát v Užhorode situáciu v krajine monitorujú,“ uviedol tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí (MZV).
Ministerstvo zároveň odporúča tým, ktorí sa už na Ukrajine nachádzajú, aby sa nezapájali do demonštrácií a nezdržiavali sa na miestach, kde sa zhromažďuje veľký počet ľudí.
Tým, ktorí sa tam chystajú vycestovať, odporúča dobrovoľnú elektronickú registráciu na webovej stránke MZV.
Opustite Krym, vyzýva Západ svojich občanov
Viaceré západné krajiny začali v sobotu tiež vyzývať svojich občanov, aby nenavštevovali Krymský polostrov a v prípade, že sa tam nachádzajú, ho okamžite opustili.
Na svojich obyvateľov ako jedna z prvých apelovala Kanada. „Tí, ktorí nemôžu opustiť Krym, keďže tam letiská stále nefungujú, by mali zostať vnútri a vyhýbať sa väčším davom,“ uviedol rezort kanadskej diplomacie.
Podobnú výzvu zverejnila aj Veľká Británia, ktorá si tiež predvolala ruského veľvyslanca v Londýne a vyjadrila mu „hlboké znepokojenie nad eskaláciou napätia na Ukrajine“.
Britský minister zahraničných vecí William Hague takisto vyzval svojich spoluobčanov, aby okamžite opustili Krym „akýmikoľvek prostriedkami“.
Spojené štáty tak urobili ešte v piatok, keď pravdepodobne ruskí ozbrojenci obsadili obe krymské letiská.