Spustí sa železná opona na Dnepri?

Vyhrotením konfliktu okolo Krymu sa Vladimir Putin snaží Ukrajine nanútiť neutralitu a federalizáciu krajiny, myslí si riaditeľ kyjevského Inštitútu globálnych stratégií Vadim Karasiov.

, 03.03.2014 07:00
debata (118)
Vadim Karasiov
Vadim Karasiov, ukrajina, kyjev Vadim Karasiov

„Šéfovi Kremľa by teraz vyhovoval model Rakúska z roku 1955. Západ a Sovietsky zväz vtedy stiahli svoje okupačné jednotky a Rakúsko sa stalo neutrálnou a spolkovou krajinou,“ povedal pre Pravdu.

Ako vnímate rusko-ukrajinský konflikt týkajúci sa Krymu?
Ukrajina a Rusko sa fakticky nachádzajú v stave vojny. Ukrajina mobilizuje rezervistov. Obrátila sa na štáty – garantov svojej územnej celistvosti. V Kyjeve zavládlo napäté očakávanie, že možno bude treba bojovať.

A bude treba?
Zatiaľ sa všetci snažia nájsť mierové riešenie. Ale nikto netuší, ako by mohlo vyzerať. Kdekto v Kyjeve podlieha ilúzii, že Severoatlantická aliancia pošle na Ukrajinu svoje vojská. Osobne si nemyslím, že by NATO bolo pripravené poslať svoje vojská na Ukrajinu. A ak by nasadilo svoje vojská, tak by to iba hralo do karát Putinovi.

Prečo?
Pretože potom budú vojská NATO na západe Ukrajiny a na východe bude ruská armáda. Takým spôsobom sa pozdĺž Dnepra spustí železná opona. A hotovo. Ukrajina bude rozdelená na dve vojenské zóny a neskôr na dve krajiny.

To zaváňa prinajmenšom novou studenou vojnou.
Prinajlepšom. Preto si myslím, že vojenské riešenie tu nie je. Treba hľadať mierové východisko z krízy. Podľa mňa sa Putin vojenskou hrozbou snaží prinútiť Kyjev k návratu k stavu z 21. februára, keď bola podpísaná dohoda medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície. Ak by sa mu podarilo nastoliť status quo spred zvrhnutia Janukovyča, potom by sa mohol pokúsiť so západnými mocnosťami dosiahnuť novú dohodu.

Na čom by sa Putin chcel dohodnúť so Západom?
Na neutralite Ukrajiny a jej federalizácii. Šéfovi Kremľa by teraz vyhovoval model Rakúska z roku 1955. Západ a Sovietsky zväz vtedy stiahli svoje okupačné jednotky a Rakúsko sa stalo neutrálnou a spolkovou krajinou.

To, že Kyjev vyhlásil mobilizáciu, je len ťah v psychologickej vojne, alebo prejav skutočného odhodlania vstúpiť do bojov s ruskými ozbrojenými silami? A má vôbec 150-tisícová armáda so zastaranou výzbrojou šancu vzdorovať trištvrtemiliónovej moderne vyzbrojenej presile?
Samozrejme, že nemá. Pre Rusko by však invázia do hĺbky ukrajinského územia rozhodne nebola prechádzka ružovou záhradou. Muselo by rátať s tým, že ukrajinský ľud povstane. Na Ukrajine je veľmi veľa vlastencov. Pre väčšinu ľudí je nezávislá Ukrajina najväčšou hodnotou, a to bez ohľadu na to, či hovoria po ukrajinsky, alebo po rusky. Čiže Putin by s nejakou masívnou podporou nemohol rátať ani na východe Ukrajiny. Nanajvýš by sa zaňho postavili nejakí margináli ako v sobotu v Donecku či Charkove. Elity východnej Ukrajiny by ho nepodporili, rovnako ako zostali mimo sobotňajších udalostí v Donecku a Charkove. Všetkým je však jasné, že bojovať znamená zničiť Ukrajinu. Ak vypuknú boje, krajina nebude pracovať, jej hospodárstvo sa definitívne zrúti.

Takže vyhlásenie bojovej pohotovosti a mobilizácia sú len pokusom odstrašiť Putina?
Áno, sú to jednoduché extrémne opatrenia, aby sa nedopustila ďalšia esklalácia a vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Osobne však zatiaľ nevidím príznaky toho, že by sa súčasná vládna moc v Kyjeve systematicky, konceptuálne zamyslela nad tým, ako vybŕdnuť z krízy. Jej triumfálne oslavy po odchode Janukovyča boli predčasné. Víťazi si mysleli, že všetky problémy zmizli spolu so zvrhnutým prezidentom. Vážne problémy sa však pritom iba začínajú.

V čom vidíte hlavné problémy?
Nie je to osud Janukovyča ani návrat k asociačnej dohode s Európskou úniou. Hlavným problémom dnes je národná jednota. Treba vybudovať nový politický systém, prijať ústavu a zostaviť vládu práve s cieľom dosiahnuť národnú jednotu, nedopustiť rozkol a rozpad krajiny ani vstup cudzích vojsk. To je najvážnejšia úloha, ale súčasná vládna moc na jej riešenie nebola pripravená.

Prečo?
Pretože dnešná vládna moc, to sú tí ľudia, tie skupiny, tie elity, ktoré zvrhli prezidenta Janukovyča. Ale táto úloha bola splnená. Teraz za pochodu treba vyriešiť inú: Ako udržať pokope Ukrajinu?

Aj s Krymom?
Treba pochopiť, že Krym je stratený. Vojensky ho nie je možné ubrániť. Zorganizovať vojenský odpor sa dá na východe Ukrajiny, ale nie na polostrove, ktorý je od zvyšku Ukrajiny prakticky odrezaný. Presunúť tam ukrajinské vojenské jednotky, postaviť miestne dobrovoľnícke jednotky – to je samovražda.

Čo si myslíte o novej proruskej vláde Krymu, ktorá požiadala Putina o vojenskú pomoc?
Sú to kolaboranti. Pripomína to v niečom Československo v roku 1968 či ešte viac Pobaltie na jeseň 1939, keď „akože“ miestni robotníci požiadali o internacionálnu pomoc. A na základe tohto v úvodzovkách pozvania sovietska armáda okupovala pobaltské republiky. Teraz je to podobné, keď sa krymskí kolaboranti obracajú na Putina so žiadosťou, aby ich ochránil pred hordami banderovcov zo západnej Ukrajiny a z Kyjeva. V auguste 1968 Dubček nežiadal Brežneva, aby poslal tanky, ale Moskva si napriek tomu vyrobila nejaký údajný pozývací list, aby sa svoju agresiu pokúsila legitimizovať. Pripomína to aj Budapešť na jeseň 1956, aj keď zatiaľ táto invázia nie je taká krvavá. Po technickej stránke sa však postupuje podobne, v súlade s Brežnevovou doktrínou obmedzenej suverenity.

Čo môže vo vzniknutej situácii spraviť Západ?
Teoreticky môže poslať vojská. To je však málo pravdepodobné. Môže si sadnúť za rokovací stôl s novou vládnou garnitúrou Ukrajiny a spoločne môžu hľadať východisko. Môže jej poradiť, aby vládu víťazov zmenila na vládu národnej jednoty. Treba tiež urýchliť obnovenie jazykového zákona, ktorého neuvážené zrušenie pred týždňom národnostné menšiny odmietli ako obmedzenie svojich práv.

O čo hrá v tejto nebezpečnej partii Kremeľ?
Putin si podľa mňa vytýčil za úlohu nanútiť Ukrajine nový štátny dizajn. Aby to bola federálna krajina a aby Rusko malo svoju sféru vplyvu na východe Ukrajiny a na Kryme. Teraz je potrebné, aby nové ukrajinské vedenie po konzultácii so Západom zostavilo novú vládu národnej jednoty. Bude treba tiež rozmýšľať nad nejakou federálnou štruktúrou štátu i nad spolkovým štatútom Krymu. Rusko nepotrebuje len Krym. Chcelo by celú Ukrajinu. Ale ten ukrajinský štát, ktorý zostal po rozpade Sovietskeho zväzu, v doterajšej podobe už nebude existovať. Bude iný.

Myslíte si, že nové ukrajinské vedenie pristúpi na federalizáciu štátu?
Zatiaľ ju odmieta. Môže sa však veľmi rýchlo ocitnúť pred voľbou: alebo bojovať, alebo prijať nové pravidlá. V stávke je oveľa viac než len samotný Krym. Tomu treba ponúknuť, nech si vezme toľko autonómie, koľko unesie. Bude to lepšie, ako riskovať tragické rozuzlenie.

Čiže vy by ste radili novému ukrajinskému vedeniu, aby Putinovmu tlaku ustúpilo?
A čo môže robiť? Krym vojenskou silou neubráni. Väčšina miestneho obyvateľstva je na strane Ruska. S výnimkou krymských Tatárov, ktorí netvoria ani šestinu populácie, tam niet organizovanej sily, čo by sa prípadne mohla ovládnutiu polostrova Moskvou vzoprieť. Putina by zrejme uspokojilo, keby Krym dostal maximálnu možnú samostatnosť v rámci Ukrajiny.

Takže cieľom Putina nie je nové Južné Osetsko alebo Abcházsko, separatistické oblasti, ktoré sa s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska a vyhlásili nezávislosť?
Myslím si, že nie, lebo Krym nie je taký etnicky homogénny, ako sa po vojnách proti Tbilisi stali Južné Osetsko a Abcházsko. Cieľom Putina je predovšetkým nepustiť Ukrajinu do NATO. Chcel by si tiež udržať Ukrajinu vo sfére svojho vplyvu. Ak už to nepôjde na západe Ukrajiny, tak vo sfére vplyvu Moskvy je rozhodnutý udržať aspoň Krym a východ Ukrajiny.

A nemôže dosiahnuť opačný efekt, keď eskaláciou konfliktu postrčí Ukrajinu k členstvu v NATO?
A kto dnes prijme Ukrajinu do NATO? Aby členské krajiny aliancie museli plniť vo vzťahu k Ukrajine piaty článok Washingtonskej zmluvy? Ten hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. Taký záväzok si dnes aliancia vo vzťahu k Ukrajine na seba nevezme.

© Autorské práva vyhradené

118 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vadim Karasiov #Ukrajina #Krym