Skupina G7 ponúkla Ukrajine významnú finančnú podporu

Skupina vyspelých priemyselných krajín G7 ponúkla Ukrajine "silnú" finančnú podporu. Ekonomické problémy Ukrajiny chce riešiť v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Uviedli to v pondelok podľa agentúry DPA ministri financií G7. Výšku pomoci však nespresnili.

03.03.2014 07:16 , aktualizované: 22:50
debata (42)

„Situáciu na Ukrajine pozorne sledujeme,“ píše sa v spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnilo nemecké ministerstvo financií. Skupina G7 sa podľa vyhlásenia zhoduje, že MMF je najvhodnejšia inštitúcia na poskytovanie pomoci vo forme poradenstva a financovania, ktoré by bolo spojené s nevyhnutnými reformami.

Nemenovaný predstaviteľ ukrajinskej centrálnej banky povedal agentúre Reuters, že do Kyjeva v pondelok dorazí delegácia MMF, ktorá v utorok začne rokovania. Ukrajina už skôr uviedla, že bude v priebehu nasledujúcich dvoch rokov potrebovať finančnú pomoc okolo 35 miliárd dolárov, aby odvrátila štátny bankrot.

Členmi G7 sú Spojené štáty, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Británia, Kanada a Taliansko. Spoločne s Ruskom potom tieto krajiny tvoria skupinu G8. Americký minister zahraničia John Kerry cez víkend naznačil, že Rusko by kvôli postupu voči Ukrajine mohlo byť zo skupiny G8 vylúčené.

O pomoci hovorí aj Moskva. Ruský minister financií Anton Siluanov v pondelok oznámil, že vláda na podnet premiéra Dmitrija Medvedeva pripravuje program finančnej pomoci Krymu. „Konkrétne návrhy budú na stole ešte dnes,“ povedal minister novinárom po stretnutí s Medvedevom. O predpokladanej výške finančnej pomoci odmietol povedať bližšie podrobnosti.

O zásah na Ukrajine podľa ruského zástupcu pri OSN požiadal Janukovyč

O zásah ruských vojakov na Ukrajine listom požiadal ruskú hlavu štátu Vladimira Putina zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. V pondelok to podľa agentúry Reuters na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal ruský zástupca pri svetovej organizácii Vitalij Čurkin.

Janukovyč pritom v piatok na tlačovej konferencii v juhoruskom Rostove na Done vyhlásil, že ruská vojenská intervencia štátnu krízu na Ukrajine nevyrieši.

Janukovyč, ktorý z Ukrajiny utiekol do Ruska, na spomínanej tlačovej konferencii povedal, že Moskvu nebude žiadať o vyslanie vojenských síl. Vyhlásil tiež, že Krym musí zostať súčasťou Ukrajiny.

Rusko tvrdí, že sa k vojenskej operácii na Kryme odhodlalo preto, aby ochránilo tamojších ruských občanov a tiež prevažne ruskojazyčné obyvateľstvo polostrova, a to aj na žiadosť autonómnej krymskej vlády.

Krymský premiér Sergej Aksjonov v sobotu oznámil, že zaslal Putinovi list so žiadosťou o pomoc.

V utorok sa kvôli Ukrajine na žiadosť Poľska opäť zíde NATO

V utorok sa v Bruseli kvôli situácii na Ukrajine opäť zídu zástupcovia krajín NATO; o schôdzku požiadalo Poľsko. Severoatlantická aliancia to oznámila v tlačovom vyhlásení.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski na Twitteri uviedol, že rokovania sa uskutočnia na základe článku štyri Severoatlantickej zmluvy, ktorý umožňuje zvolať konzultácie v prípade ohrozenia územnej celistvosti členské krajiny paktu.

„Vývoj na Ukrajine je vnímaný ako hrozba pre susedné krajiny NATO a má priamy a vážny dopad na bezpečnosť a stabilitu v euroatlantickej oblasti,“ uviedlo NATO v komuniké.

Prvýkrát NATO rokovalo o vyhrotenej situácii na Kryme v nedeľu. Vtedy generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vylúčil, že by niektorý zo spojencov formálne požiadal o aktiváciu článku štyri. V nedeľu Severoatlantická aliancia vyzvala Rusko, aby stiahlo svojich vojakov na Ukrajine späť na základne. Tiež dala najavo hlboké znepokojenie z rozhodnutia ruského parlamentu, ktorý povolil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi použitie ruských ozbrojených síl na Ukrajine.

Šéf Americkej obchodnej komory v Rusku spochybňuje zmysel prípadných sankcií

Prípadné hospodárske sankcie západných krajín voči Rusku by poškodili obe strany. Je dokonca možné, že by spôsobili väčšiu ajmu tým krajinám, ktoré by ich uvalili, než Rusku. Uviedol to v pondelok šéf Americkej obchodnej komory v Rusku Alexis Rodzianko. Sankciami pre ruský postup voči Ukrajine počas víkendu pohrozil napríklad americký minister zahraničia John Kerry.

Podľa niektorých investorov a ekonómov však bezprostredné kroky smerujúce k obmedzeniu obchodovania s Ruskem nehrozí. Evropa zostáva vysoko závislá od energetických dodávok z Ruska. Obchodná výmena medzi Ruskom a Spojenými štátmi je síce obmedzená, v Rusku majú všakě významné aktivity niektoré americké spoločnosti, naprříklad ropný gigant Exxon Mobil či výrobca lietadel Boeing, píše agentura Reuters.

„Bude Rusko odstrihnuté od zvyšku sveta? To je veľmi nepravdepodobné, pretože Rusko dodáva svetu ropu, plyn a ďalšie suroviny,“ uviedol Rodzianko. „Sankcie poškodzujú obe strany. Stranu, ktorá ich uvalí, možno dokonca ešte viac než stranu, ktorá im čelí,“ dodal.

Kvôli Ukrajine sa vo štvrtok zíde mimoriadny summit EÚ

Šéfovia štátov alebo vlád Európskej únie sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnom summite v Bruseli, aby rokovali o poslednom vývoji na Ukrajine a o možnostiach, ako znížiť napätie. Oznámil to prezident únie Herman Van Rompuy, ktorý vrcholnú schôdzku „dvadsať osmičky“ zvolal.

Únia pritom uvažuje o možnosti uplatniť sankcie voči Rusku, ktoré okupuje ukrajinský polostrov Krym.

Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ na pondelkovom mimoriadnom rokovaní v Bruseli sa rozhodli zvážiť „cielené opatrenia“ proti Rusku, pokiaľ Moskva neprispeje k zníženiu napätia na Ukrajine. Po rokovaní o tom informovala šéfka únijnej diplomacie Catherine Ashtonová, ktorá zároveň vyzvala Rusko, aby stiahlo svoje jednotky na Kryme na svoje základne a začalo rokovať s Kyjevom.

„V záveroch rady sme uviedli, že územná celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny boli úplne zjavne porušené agresívnym počínaním ruských ozbrojených síl. Požadujeme od Ruska, aby svoje jednotky stiahlo a začalo plne uskutočňovať rusko-ukrajinskú dohodu o postavení Čiernomorskej flotily. Vyzývame tiež Rusko okamžite začať rokovania s Ukrajinou,“ citovala šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka agentúra Interfax.

Podľa Lajčáka je na stole niekoľko variantov, napríklad zmrazenie rozhovorov o liberalizácii vízového režimu.

Ashtonová pre krízu na Ukrajine zvolala ministrov zahraničia

O situácii na Ukrajine v pondelok v Bruseli mimoriadne rokovali ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie.

Schôdzku cez víkend zvolala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová po tom, ako Rusko začalo obsadzovať strategické pozície na ukrajinskom Kryme. „Odsudzujem dnešné (nedeľňajšie) rozhodnutie Ruska použiť na Ukrajine svoje ozbrojené zložky,“ uvádza sa v Ashtonovej stanovisku.

Po schôdzke v Bruseli má Ashtonová na pláne aj stretnutie s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, s ktorým by mala rokovať v stredu.

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v nedeľu obvinil Rusko z vyhlásenia vojny jeho krajine. Reagoval tým na presuny ruských vojakov v Krymskej autonómnej republike. „Toto je v skutočnosti vyhlásenie vojny mojej krajine,“ uviedol na mimoriadnej tlačovej konferencii v Kyjeve. "Vyzývame (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby stiahol vojská z tejto krajiny a ctil si bilaterálne dohody. Postup Ruska odsúdili prakticky všetky západné krajiny a na dialóg obe strany vyzval aj pápež František.

Britský minister Hague navštívil Kyjev, vojensky riešiť krízu nechce

S cieľom nájsť cesty k účinnej pomoci Ukrajine v pondelok do Kyjeva priletel britský minister zahraničia William Hague. Ako jeden z prvých západných politikov, ktorí majú v najbližších dňoch do ukrajinskej metropoly namierené, chce britský minister rokovať s novým kyjevským vedením o hospodárskej a finančnej podpore Ukrajiny, ale aj o napätej situácii na Kryme okupovanom ruskou armádou.

Hague po prílete vyhlásil, že počas pondelka sa dá očakávať konkrétne stanovisko, diplomatické kroky aj návrhy Európskej únie. Británia má podľa neho záujem na tom, aby „všetky diplomatické kanály zostali otvorené“. Hague vyzval svojho ruského partnera Sergeja Lavrova, aby sa bezprostredne spojil s ministrami a novou vládou Ukrajiny.

Podľa Haguea vojenské riešenie krymskej krízy nie je správne, Londýn sa zameriava na hospodársky a diplomatický tlak na Moskvu. „Žiadny pokus Ruska zmocniť sa Krymu neskončí úspechom. Dajte nám čas,“ konštatoval minister.

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk pri príležitosti návštevy britského ministra vyhlásil, že hlavnou úlohou novej ukrajinskej vlády je vyriešenie politickej a hospodárskej krízy. „Kľúčovou otázkou je bezpečnosť, najmä na Kryme. Vláda a úradujúci prezident situáciu kontrolujú,“ uistil Jaceňuk novinárov.

Ukrajinský premiér vyhlásil, že Ukrajina sa Krymu nikdy nevzdá. Jeho slová dnes vo Viedni zopakoval stály ukrajinský zástupca v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Ihor Prokopčuk. „Ukrajina je mierumilovná krajina, ale bude brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť pred agresívnou vojnou všetkými dostupnými prostriedkami v súlade s Chartou OSN,“ povedal ukrajinský diplomat.

Rusko postupuje protiprávne, zhodli sa Merkelová s Obamom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v noci z nedele na pondelok telefonovala s prezidentom USA Barackom Obamom o „neprijateľnej intervencii“ Ruska na ukrajinskom Kryme, ktorá podľa oboch štátnikov predstavuje „porušenie medzinárodného práva“. Informovala o tom kancelária šéfky nemeckej vlády, ktorá sa predtým telefonicky spojila taktiež s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Merkelová a Obama považujú za „obzvlášť dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo preukázalo jednotu tvárou v tvár tejto krivde“. Vyjadrili zároveň potrebu nadviazať politický dialóg, a to pomocou vytvorenia kontaktnej skupiny, ktorú by mohla viesť Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Putin v nedeľňajšom rozhovore s Merkelovou údajne s vytvorením takejto skupiny súhlasil. Podľa vyhlásenia Merkelovej kancelárie bolo predmetom rozhovoru s Obamom aj hľadanie možností, ako „je možné Ukrajine pomôcť pri riešení finančných problémov a humanitárnej situácie“.

42 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Barack Obama #Angela Merkelová #Catherine Ashtonová #Ukrajina