Čí je? Otázka stará ako Krym

Krymskí Tatári vládli strategicky významnému čiernomorskému polostrovu vyše tristo rokov. Hoci ich chanát bol vo vazalskom pomere k Osmanskej ríši, na Kryme boli od 15. storočia pánmi oni. Dnes vo svojej vlasti tvoria iba necelú šestinu obyvateľstva. Krym kedysi pomenovali Qırım, čo v ich turkickom jazyku znamená val či pevnosť. A hoci túto pevnosť cárske vojsko roku 1783 dobylo, jej názov aj proti vôli panovníčky Kataríny Veľkej pretrval. Cárovná územiu bývalého Krymského chanátu chcela vrátiť pôvodný antický názov, ktorý mu predtým patril takmer dve tisícročia. Taurika sa však už viac neujala.

Krymským Tatárom názov polostrova dodnes pripomína, kto je tam doma. „My inú vlasť nemáme,“ hovorí Dželial pre Pravdu. Podpredseda Medžlisu, výkonného orgánu združenia krymských Tatárov, však netvrdí, že Krym by mal byť len ich. „Dejinné zvraty sem zaviali Rusov, Ukrajincov i príslušníkov iných národov. Všetci tu máme právo žiť. Ale rozhodovať o svojom osude chceme sami,“ dodáva. V dramatických chvíľach, keď za prítomnosti ruských vojakov ožíva volanie po návrate Krymu pod správu Ruska, sa Tatári stavajú ešte ostrejšie proti ako miestni Ukrajinci. „Sme zomknutejší, lepšie organizovaní ako iní. Osud nás naučil, že sa nesmieme dať. A pod ruskou vládou žiť nechceme,“ tvrdí Dželial.

Tragickú skúsenosť s nadvládou Moskvy či predtým Petrohradu malo niekoľko generácií krymských Tatárov. „Do pádu Krymského chanátu tu Tatári tvorili vyše deväťdesiatper­centnú väčšinu, potom však nastalo obdobie útlaku, zaberania pôdy a masovej emigrácie do Turecka,“ hovorí Dželial. Rusi sa pomstili za dávnejšie nájazdy Tatárov na Ukrajinu a do južného Ruska, odkiaľ postupne odvliekli do otroctva státisíce ľudí. „Potom vznikol Sovietsky zväz a útlak ešte zosilnel. Zlikvidovali nám naše elity a v máji 1944 celý národ vysídlili z Krymu do Strednej Ázie,“ hovorí muž číslo dva vo vedení krymských Tatárov. Stalin dal Tatárov deportovať pre ich údajnú kolaboráciu s nemeckými okupantmi. Až po takmer pol storočí Gorbačov zrušil starý kolektívny trest a Tatári sa počas perestrojky mohli začať vracať z Uzbekistanu. „Doteraz sa nás vrátilo asi tristotisíc. Ďalších približne stotisíc zostáva v Uzbekistane, ale väčšinu srdce ťahá späť do vlasti predkov,“ dodáva Dželial.

Podľa podpredsedu Medžlisu si Tatári vytýčili za cieľ obnovu štátnosti. V akej podobe sa to stane, to podľa neho zostáva otvorené. „Prijali sme deklaráciu o národnej suverenite, ale o odtrhnutí od Ukrajiny vôbec neuvažujeme. Z Ruska nás vyhnali, Ukrajina nás vzala späť. Veríme, že európska integrácia Ukrajiny pomôže pri naprávania krívd voči nášmu prenasledovanému národu. Aj preto krymskí Tatári tak masívne podporili Euromajdan,“ vysvetľuje.

Rusi, ktorí tvoria asi na dvojmiliónovom Kryme takmer 60 percent obyvateľstva, tiež volajú po náprave historickej krivdy. Tej sa podľa nich dopustil bývalý sovietsky vodca Nikita Chruščov, keď vo februári 1954 pripojil dovtedy ruský Krym k Ukrajine. Jeho syn Sergej Chruščov (78) ho obhajuje argumentom, že v tom čase si nik nedokázal predstaviť, že by sa Sovietsky zväz raz mohol rozpadnúť. „Môj otec rozmýšľal z pohľadu Sovietskeho zväzu a nie jeho najväčšej republiky. Keby bol najvyšším predstaviteľom Ruska, prirodzene, Krym by neodovzdal,“ povedal Chruščovov syn pre Pravdu.

Chruščovova dcéra, 84-ročná Rada Adžubejová odmieta rozšírený mýtus, že jej otec venoval Krym v predvečer 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku v alkoholickom opojení. „Tá myšlienka v ňom dozrela priamo pred mojimi očami, keď som s ním bola na Kryme na dovolenke. Z detstva som si Krym pamätala ako rozkvitnutý sad. Osem rokov po vojne bol pustý a vyprahnutý. Namiesto vysídlených Tatárov sa na poliach plahočili kolonisti z centrálneho Ruska. Keď sme zastavili, všetci sa okolo neho zhŕkli. ,Nikita Sergejevič, zle sa nám vodí, zemiaky tu nerastú,' sťažovali sa. A tam zemiaky skutočne nerastú. To je iná klíma, iná pôda. Tam treba pestovať vinohrad, kukuricu. Otec bol taký rozrušený, že sa na daču nevrátil a letel priamo do Kyjeva na poradu o poľnohospodár­stve. Tam navrhol, že Krym by mal pripadnúť Ukrajine, lebo Ukrajinci vedia, čo a ako pestovať v južných oblastiach a ako sa má zavlažovať,“ povedala Adžubejová pre Pravdu.