Teraz ho však priraďujú k teroristickým organizáciám. Hamas utorňajšie rozhodnutie súdu považuje za poškodzovanie boja Palestínčanov.
Hamas, ktorý ovláda pásmo Gazy, je na zozname teroristických skupín v USA aj Európskej únii. Jeho programom je boj proti Izraelu. "Toto rozhodnutie poškodzuje povesť Egypta a jeho úloha v palestínskej kauze. Je odrazom postoja voči palestínskemu odboji, "citovala agentúra Reuters hovorcu Hamasu Samiho abú Zuhrího.
Súd okrem toho, že zakázal Hamasu činnosť, tiež nariadil zhabanie majetku tejto organizácie v Egypte.
Nový egyptský premiér Ibráhím Mahláb nedávno vyhlásil, že jeho cieľom bude bojovať proti terorizmu a prilákať turistov znovu do Egypta. Krajina od revolúcie zápasí s vlnou teroristických útokov najmä na Sinajskom polostrove. Ušetrení tento rok neboli ani turisti, takže niektoré krajiny neodporúčajú svojim občanom cestovať do tamojších letovísk.
Vzťahy medzi Káhirou a Hamasom boli dobré za vlády Moslimského bratstva a prezidenta Muhammada Mursího, zvoleného za túto organizáciu v roku 2012. Vlani v lete ho ale zvrhla armáda a odvtedy sa tiež zhoršujú vzťahy Káhiry k Hamasu. Egyptské úrady túto organizáciu podozrievajú z podpory miestnych radikálov, ktorí podnikajú útoky na egyptské bezpečnostné ciele. Hamas tieto obvinenia poprel.
Ďalším zdrojom sváru je prísny postup armády na hranici s pásmom Gazy, kde vojaci zničili tunely používané na pašovanie tovaru. Od januára 2011 ich bolo údajne zasypaných 1300.
Mursí je od svojho zvrhnutia vo väzení a čelí súdom v štyroch rôznych kauzách. Jednou z nich je spolčovanie sa s Hamasom, ktorý sa údajne od roku 2011 podieľal na útokoch na egyptské väznice.
Šéf armády as-Sísí potvrdil prezidentskú kandidatúru
Náčelník egyptskej armády Abd al-Fattáh as-Sísí v utorok vyjadril doteraz najjasnejším spôsobom svoj záujem kandidovať v prezidentských voľbách, ktoré by sa mali v krajine konať už v tomto polroku. Podľa jeho slov, ktoré citovala egyptská štátna tlačová agentúra, nemôže ignorovať požiadavky „väčšiny“ a „oficiálne“ kroky týkajúce sa jeho kandidatúry sa očakávajú v najbližších dňoch.
As-Sísí už dávnejšie povedal, že chce „splniť vôľu ľudu“, a podporu ako uchádzačovi o najvyšší post v krajine mu vyjadril už aj ruský prezident Vladimir Putin.
Päťdesiatdeväťročný As-Sísí je známy ako hlavná postava zosadenia prvého slobodne zvoleného prezidenta Egypta Muhammada Mursího. Do čela ozbrojených síl ho pritom dosadil práve Mursí.
Prezidentské a parlamentné voľby sa majú konať na základe novej ústavy schválenej v januárovom referende. As-Sísí je považovaný za favorita na zisk prezidentského kresla, v čom ho podporila i armáda povýšením do najvyššej možnej hodnosti poľného maršala.