Putin spravil z Janukovyča Biľaka

Moskva má v rukách pozývací list, ktorým je pripravená zdôvodniť prípadný vojenský zásah na Ukrajine. Šéfovi Kremľa ho adresoval zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.

05.03.2014 07:32
Rusko, Ukrajina, Viktor Janukovyč, Vladimír Putin Foto: ,
Zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč (vľavo) písomne požiadal šéfa Kremľa Vladimira Putina o vojenskú intervenciu.
debata (17)

Moskva má v rukách pozývací list, ktorým je pripravená zdôvodniť prípadný vojenský zásah na Ukrajine. Šéfovi Kremľa ho adresoval zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Odovzdať ho zjavne nemusel tajne na WC, ako Vasil Biľak a jeho druhovia, ktorých list poslúžil v auguste 1968 Leonidovi Brežnevovi ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Janukovyč totiž po úteku z Ukrajiny našiel útočisko v Rusku. Zostáva však záhadou, prečo svoj názor na ruskú intervenciu zmenil v priebehu niekoľkých hodín.

„Obraciam sa na prezidenta Ruska Vladimira Vladimiroviča Putina so žiadosťou o nasadenie vojenských síl Ruskej federácie na obnovenie zákonnosti, mieru, právneho poriadku, stability a ochranu obyvateľstva Ukrajiny,“ píše sa v dokumente, ktorého kópiu v noci navčera na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN predložil Vitalij Čurkin, ruský zástupca pri svetovej organizácii. List je datovaný 1. marcom 2014. Iba deň predtým Janukovyč na tlačovej konferencii hovoril niečo úplne iné. „Akékoľvek vojenské kroky sú v tejto situácii neprípustné. Nechystám sa požiadať o vojenskú podporu,“ vyhlásil minulý piatok v juhoruskom Rostove na Done.

Čo sa medzičasom zmenilo? Podľa šéfanalytika moskovského Centra politických technológií Alexeja Makarkina si ruské vedenie uvedomilo, že má problém s vysvetlením toho, čo sa na Kryme udialo. „Potrebovalo získať aspoň zdanie legitimity,“ povedal pre Pravdu.

Moskva mala v rukách žiadosť o zásah iba od nového predsedu krymskej vlády Sergeja Aksionova, ktorý sa na Rusko obrátil v piatok. V sobotu ráno o to isté Putina žiadalo vedenie dolnej komory parlamentu. O niekoľko hodín neskôr prezident súhlasil a požiadal hornú komoru ruského parlamentu, aby mu povolila nasadenie ruských vojsk na území Ukrajiny, a obratom dostal zelenú. „Pozvanie od Aksionova ale mohlo byť sporné. Tento proruský politik bol zvolený iba vo štvrtok krymským parlamentom. Miestna opozícia ani Kyjev neuznali výsledok voľby v ozbrojencami obsadenom parlamente, navyše na zasadaní, ktoré podľa nich väčšina poslancov bojkotovala,“ vysvetľuje Makarkin dôvody, prečo napokon Kremeľ siahol po zosadenom prezidentovi.

Akými pákami na neho zatlačili, nevedno. „Janukovyč za tento obrat musel zaplatiť úplnou stratou tváre. V piatok na tlačovke bolo vidieť, v akom je duševnom napätí, zlomil dokonca pero,“ pripomína Makarkin a dodáva: „Vtedy ešte zrejme nedokázal povedať to, čo od neho chceli počuť. Musel si uvedomovať: ,Ak prekročím túto hranicu, pre Ukrajinu už naveky zostanem zradcom‘.“

„Takže Ukrajina teraz má svojho Quislinga,“ komentoval na Twitteri Janukovyčov list šéf švédskej diplomacie Carl Bildt. „Sediac na cudzej pôde žobre u cudzej armády, aby mu dala jeho krajinu.“

Analytikovi Makarkinovi Janukovyč tiež pripomína Vidkuna Quislinga, šéfa nórskych kolaborantov počas nacistickej okupácie, ale aj Vasila Biľaka. „Rozdiel je v tom, že Janukovyč už Moskve neposlúži ako Quisling či Biľak vo vedení bábkového režimu, lebo po tom, čo sa absolútne zdiskreditoval, je už na takú rolu nepoužiteľný. Pre Ukrajincov, a to aj z východu a juhu krajiny, ktorí mali bližšie k Rusku, však zostane zradcom rovnako, ako bol Quisling pre Nórov či Biľak pre Čechov a Slovákov,“ dodáva politológ.

Putin v utorok pripustil, že Janukovyč už nemá nijakú politickú budúcnosť. „V podstate sa moci vzdal a nazdávam sa, že nemal by nijakú šancu na znovuzvolenie,“ povedal pred novinármi. „Je jasné, že nemá žiadnu moc. Ale čisto z právneho hľadiska legitímnym prezidentom je iba Janukovyč,“ dodal.

Šéf Kremľa jasne potvrdil, že pozývací list je vo vhodnom okamihu pripravený použiť. „Ak uvidíme, že anarchia sa začína vo východných regiónoch a ľudia nás požiadajú o pomoc, tak si vyhradzujeme právo využiť všetky prostriedky, ktorými disponujeme, na ochranu týchto občanov. Oficiálnu žiadosť úradujúceho legitímneho prezidenta už máme,“ zdôraznil Putin.

Putin včera dementoval správu, kolujúcu na ukrajinských a ruských sociálnych médiách, podľa ktorej Janukovyč v noci navčera podľahol v Rostove na Done infarktu. „Ešte raz prechladne na pohrebe tých, ktorí rozširujú také fámy,“ zažartoval šéf Kremľa, ktorý potvrdil, že cez víkend sa s Janukovyčom osobne stretol. „Bol živý a zdravý,“ dodal.

Chýry o Janukovyčovej smrti na internetových diskusných fórach namiesto slov ľútosti vyvolali len prejavy čierneho humoru. „Neverím. On nemá srdce,“ žartoval na margo infarktu jeden z diskutujúcich. „Ani smrť mu už preferencie nezvýši,“ poznamenal ďalší.

Súcit Janukovyč nenachádza ani v radoch svojej Strany regiónov. Jedna z poslankýň bývalej vládnej strany a donedávna blízka prezidentova poradkyňa Anna Germanová pre televíziu 5. kanál bola stručná: „Ak je pravdivý fakt o vyhlásení Viktora Janukovyča, v ktorom pozýva cudzie vojská proti vlastnému ľudu, potom – jemne povedané – ma jeho zdravotný stav vôbec nezaujíma.“

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Viktor Janukovyč #Ukrajina