Jeho vláda chce vytvoriť špeciálnu pracovnú skupinu, ktorá návrhy na rozšírenie krymskej autonómie vypracuje.
Polostrov, ktorý po zmene režimu v Kyjeve obsadila proruská domobrana s podporou vojakov ruskej armády, má v rámci samosprávy status vlastného parlamentu a vlády. Ich predstavitelia po búrlivých udalostiach na kyjevskom námestí Nezávislosti vypovedali poslušnosť centrálnym úradom. O ďalšom osude polostrova má 30. marca rozhodnúť referendum, ktorého platnosť ale Kyjev neuznáva.
Jaceňuk v stredu v rozhovore pre AP poprel špekulácie o tom, že Ukrajina sa chce zapojiť do systému americkej protiraketovej obrany. Túto možnosť v stredu podľa ruských médií pripustil ukrajinský veľvyslanec v Minsku Mychajlo Ježel. Odmenou za rozmiestnenie amerických protirakiet vraj bude rozšírenie finančnej pomoci USA.
„Nie je to pravda,“ povedal Jaceňuk. „Žiadne rokovania s vládou USA o rozmiestnení akýchkoľvek vojenských síl na Ukrajine neprebiehajú,“ vyhlásil premiér.
Jaceňuk poprel slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že Moskva na Krym nevyslala žiadne vojenské jednotky. „Čo sa deje na Kryme, je protiústavné a pripomína to puč podporovaný ruskou vládou a armádou. Nechápeme, prečo ruská topánka vkročila na ukrajinskú pôdu. Ukrajinská vláda je legitímna, bola schválená väčšinou 371 zo 450 členov parlamentu,“ vyhlásil Jaceňuk.
Splnomocnenec OSN Serry pod tlakom ozbrojencov opúšťa Krym
OSN poprela správu o zadržaní svojho osobitného splnomocnenca pre Krym Roberta Serryho, o ktorej v stredu informovala agentúra Interfax a ktorú následne potvrdilo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson povedal, že ozbrojenci na Kryme, nad ktorým v posledných dňoch prevzali kontrolu ruskí vojaci, sa Serrymu iba vyhrážali a snažili sa ho prinútiť k odchodu. Serry sa nakoniec podľa Reuters rozhodol autonómny polostrov opustiť.
Serry po incidente zatelefonoval na ukrajinské ministerstvo zahraničia, kde udalosť ohlásil. „Povedal, že keď opustil veliteľstvo námorníctva v Simferopole, jeho vozidlo zablokovali neznámi muži v uniformách a so zbraňami, ktorí mu povedali, že majú rozkaz dopraviť ho na letisko. Odmietol a oni ho stále zadržiavajú,“ oznámilo ukrajinské ministerstvo zahraničia.
Eliasson následne na tlačovej konferencii oznámil, že Serry odmietol z Krymu odcestovať a že z miesta, kde sa incident odohral, odišiel pešo do hotela. Správy o únose označil Eliasson za nepravdivé. Dodal, že Serry je v poriadku.
Reportér britskej stanice ITN News James Mates na Twitteri uviedol, že sa Serry po incidente uchýlil do kaviarne, kde požiadal štáb tejto televízie, aby s ním zotrval. Ozbrojenci medzitým zvonku zablokovali dvere. Serry nakoniec súhlasil s odchodom z Krymu.
Pred kaviarňou sa medzitým zhromaždil rozhorčený dav, ktorý skandoval meno ruského prezidenta Vladimira Putina a obklopil vozidlo, ktorým Serry odišiel na letisko. Cestu pre auto podľa Matesa musela uvoľniť polícia.
Pozorovateľskú misiu, do ktorej sa zapojilo 19 krajín vrátane Českej republiky, vysiela na Ukrajinu aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Experti sa chystajú navštíviť ukrajinské vojenské objekty na Kryme aj Sevastopolské sídlo ruskej Čiernomorskej flotily. Na Ukrajine majú pobudnúť týždeň, či sa im na Krym skutočne podarí dostať, ale nie je jasné.
Rusko, ktoré Krym de facto ovláda, sa k vyslaniu pozorovateľov stavia s nedôverou. Poukazuje pritom na misiu OBSE v Južnom Osetsku v roku 2008 počas vojenského konfliktu Gruzínska s Ruskom. Pôsobenie zahraničných pozorovateľov tam podľa Moskvy situáciu nezlepšilo, naopak zhoršilo.
Ruské vojská sa zatiaľ od hraníc s Ukrajinou nesťahujú
Ruské vojská na Kryme neopustili miesta svojej stálej dislokácie a „silám sebaobrany“ nemôže Rusko nič prikazovať, pretože ruskému veleniu nepodliehajú. V Madride to vyhlásil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. O pozvanie medzinárodných pozorovateľov na Krym musia podľa ruského ministra rozhodnúť nielen ukrajinské, ale hlavne krymské úrady.
Rusko podľa ministra Lavrova príkazy krymským „silám sebaobrany“ nevydáva, jednotky ruskej čiernomorskej flotily sú vraj na miestach svojej stálej dislokácie. „Dodatočné bezpečnostné opatrenia ale boli prijaté,“ pripustil šéf ruskej diplomacie.
Lavrov označil za špekulatívne informácie niektorých médií o tom, že nie je vylúčené rozmiestnenie prvkov americkej protiraketovej obrany na Ukrajine. „Nič som o tom nepočul,“ povedal. Pokiaľ ale ukrajinský parlament „vymení protivzdušnú obranu za peniaze“, potom pôjde podľa ruského ministra o snahu „loviť v kalných vodách“.
Foto: SITA/AP, Paul White
Na vyslanie pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorú sa snaží zostaviť Francúzsko a Nemecko, musia podľa Lavrova dať súhlas „všetky zainteresované strany“. Pretože ale terajší ukrajinský parlament nemá pod kontrolou celé územie štátu, „je nutné sa dohodnúť s tými, ktorí situáciu v príslušnom regióne kontrolujú,“ vyhlásil.
Lavrov znovu obvinil nové ukrajinské vedenie, že moc uchopilo nezákonnou a protiústavnou cestou. „Západ dal svetu zlý príklad, keď demonštrantov podporil. Tento zlý príklad je nákazlivý, je nevyhnutné ustúpiť od hodnotenia situácie podľa dvojakých štandardov,“ konštatoval ruský minister. V jadre ukrajinskej krízy je podľa neho fakt, že „svetové spoločenstvo nedokázalo včas reagovať na protivládne protesty a hrubé porušovanie zákonov“ na Ukrajine.
Lavrov sa po návšteve Španielska vydá do Paríža, kde má ešte dnes rokovať o situácii na Ukrajine s ministrami zahraničia ostatných stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Prvýkrát od ruskej invázie na Kryme sa ruský minister stretne so šéfom americkej diplomacie Johnom Kerrym.
Ruský minister obrany popiera prítomnosť ruských vojakov na Kryme, video dokazuje opak
Obrázky vojenskej techniky s ruskými znakmi a registračnými značkami, ktoré sa objavili v médiách, sú podvrhom. Ruským novinárom to v stredu v prezidentskej rezidencii Novo-Ogariove pri Moskve povedal minister obrany Sergej Šojgu. „Je to pochopiteľne provokácia,“ vyhlásil.
Ruský minister obrany nevie, kde prišli k ruskej výzbroji ľudia operujúci okolo ukrajinských vojenských objektov na Kryme. Podľa snímok v médiách a na sociálnych sieťach majú k dispozícii ruské obrnené transportéry Tigr a Rys. „Nemám potuchy,“ odpovedal Šojgu na otázku, ako neoznačení ozbrojenci ťažkú ruskú výzbroj získali.
„Ľudia v uniformách bez označenia, ktorí sa pohybujú na Kryme, žiadny vzťah k ruskej armáde nemajú,“ povedal." Je to absolútny nezmysel," dodal.
Prítomnosť ruských vojsk mimo sevastopolskej základne poprel už v utorok ruský prezident Vladimir Putin. Podľa ukrajinských i niektorých ruských zdrojov ale neoznačení muži blokujúci ukrajinské vojenské objekty majú ruskú výzbroj, ruské uniformy bez identifikačných znakov a preukázateľne aj ruský výcvik.
Ukrajinský televízny kanál UkrStream publikoval video, na ktorom veliteľ jednotky neoznačených vojakov v krymskom prístave Kerč priznal, že je príslušníkom ruskej armády. Jeho úlohou je údajne chrániť Krym pred útokmi teroristov. „Sme Rusi, chránime Krym, aby nedochádzalo k teroristickým aktom,“ povedal ruský veliteľ ukrajinskej televízii.
Šojgu ruským novinárom oznámil, že ozbrojené sily môžu tento rok absolvovať ešte niekoľko bleskových manévrov, podobných cvičení, ktoré v minulých dňoch prebehlo v ruskom západnom a centrálnom vojenskom okruhu." Takéto cvičenie bolo tento rok prvé, ale myslím, že budú aj ďalšie," konštatoval.
Na okupovaný Krym dorazila skupina srbských dobrovoľníkov
Do krymského Sevastopola, ktorý je pod kontrolou ruských okupačných vojsk a miestnych proruských radikálov, dorazili srbské posily. Ich vodca Milutin Mališić sa v stredu predstavil novinárom na špeciálnej tlačovej konferencii. Na Krym vraj Srbi prišli na pozvanie miestnych ruských kozákov. „Naším cieľom je vyjadriť podporu srbského národa,“ povedal Mališić novinárom. „U vás teraz nastáva rovnaká situácia, aká bola v Srbsku. Západ a Európska únia financujú opozíciu a rozprávajú, ako krásny je život v Európe. Je to však lož,“ uviedol srbský bojovník, ktorý sa aj so svojimi piatimi druhmi zúčastnil bojov v Kosove v roku 1999.
„Prišli sme na pozvanie ruských kozákov. Počas občianskej vojny v Juhoslávii prišlo podporiť srbský národ mnoho ruských dobrovoľníkov,“ vyhlásil Mališić. „Náš národ je menší, nemôžeme postaviť toľko bojovníkov. Naša láska k Rusku je ale veľká,“ uistil novinárov.
Srbi sa podľa agentúry ITAR – TASS budú na Kryme podieľať na hliadkovaní pri jednom z vojenských postov strážiacich prístup do Sevastopola. Stanovište je pod kontrolou jednotky ruských kozákov.
Krymský premiér odmietol rokovania s Kyjevom o autonómii polostrova
Proruský premiér krymskej vlády Sergej Aksionov odmietol rokovania s novým ukrajinským režimom v Kyjeve o autonómii polostrova. O prípadnom odtrhnutí Krymu od Ukrajiny podľa Aksionova rozhodnú sami obyvatelia Krymu v nadchádzajúcom referende na konci mesiaca. Oznámila to v stredu ruská agentúra RIA Novosti.
„Hlavný problém tkvie v tom, že my tú vládu, ktorá nám ponúka rokovania, nepovažujeme za legitímnu,“ povedal Aksionov. Vraj sa už stretol s dvomi emisármi z Kyjeva, ale odbil ich rozhovorom na chodbe. Na otázku týkajúcu sam prípadného odtrhnutia Krymu od Ukrajiny uviedol, že o tom môžu rozhodnúť len obyvatelia polostrova.
„Občania, ktorí žijú na našom autonómnom území, sa môžu rozhodnúť akokoľvek – a my splníme ich vôľu,“ vyhlásil.
Krym, kde sa asi tri pätiny obyvateľov hlási k ruskej národnosti, je tiež sídlom ruskej Čiernomorskej flotily. Ruské jednotky v uplynulých dňoch polostrov ovládli. Aksionov bol zvolený za nového premiéra na rokovaní miestneho snemu, ktoré sa odohrávalo pod kontrolou zamaskovaných ozbrojencov. Za rovnakých okolností snem vyhlásil aj referendum, ktorého dátum neskôr presunul už na 30. marca. Kyjev tieto rozhodnutia neuznáva.
Aksionov sa už skôr pochválil tým, že odoslal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi list so žiadosťou o pomoc. Následne Putin od hornej komory ruského parlamentu získal jednomyseľný súhlas s prípadným nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny až do normalizácie situácie v susednej krajine.
Putin v utorok pred novinármi tvrdil, že na Kryme nezasahovali ruskí vojaci, ale miestna domobrana, a tiež uistil, že nevidí nutnosť vyslať ruských vojakov na Ukrajinu. (Čítajte o Putinovom vyhlásení.)
Kyjev naopak podľa agentúry Interfax tvrdí, že Moskva k ovládnutiu Krymu nasadila nielen jednotky ruskej Čiernomorskej flotily, ktorá má hlavnú základňu v krymskom prístave Sevastopol, ale aj tisíce vojakov z ďalších kútov Ruska, vrátane výsadkovej brigády z Ulianovska, brigády špeciálnych síl z Krasnodaru či čečenského práporu Východ.
Ukrajinské lode sa presunuli do Odesy
Ruské okupačné sily sa údajne na Kryme zmocnili dvoch práporov ukrajinskej protiraketovej obrany. Oznámila to agentúra Interfax s odvolaním sa na informované armádne zdroje. Rusi sa vraj teraz snažia prinútiť obsluhu protiraketových batérií k spolupráci s ruskými vojakmi a promoskovským aktivistami. Ukrajinské ministerstvo obrany o incidente zatiaľ nemá žiadne správy.
Velenie ukrajinskej pohraničnej služby podľa agentúry Unian presunulo dvanásť pohraničných hliadkových lodí z krymských prístavov do Odesy. Dôvodom bola podľa oficiálnej správy obava o zdravie a životy námorníkov, vystavených tlaku proruských aktivistov a okupačných ruských jednotiek. Lode kotviace doteraz v Sevastopolskom prístave a na Jalte by podľa hovorcu pohraničných vojsk mohli padnúť do rúk povstalcov.
Agentúra Interfax – Ukrajina oznámila, že v oblastiach hraničiacich s Ruskom nie je viditeľný ústup ruských útvarov do kasární, ako o ňom v utorok na tlačovej konferencii hovoril prezident Vladimir Putin. Jednotky boli vyvedené do bojových postavení v súvislosti s previerkou, ktorú Putin nariadil v západnom a centrálnom vojenskom okruhu. V utorok šéf Kremľa oznámil, že manévre skončili a vojská sa vracajú do kasární.
Podľa informácie ukrajinskej pohraničnej služby je situácia na hraniciach pokojná, ale napätá. Cez ukrajinské pohraničné posty sa v minulých dňoch nedostalo niekoľko stoviek ozbrojených Rusov, ktoré od hraníc vykázali ukrajinskí pohraničníci. Zvýšenie počtu rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny, ktorí krajinu opúšťajú a mieria do Ruska, ukrajinskí pohraničníci nezaznamenali. Podľa ruských štátnych médií sú takých ľudí desaťtisíce.
Rusi demonštrujú podporu Krymu
Ulice najmenej šiestich ruských miest v utorok zaplnili tisíce demonštrantov, ktorí prišli vyjadriť podporu obyvateľom ukrajinského Krymu. S odvolaním sa na policajné správy o tom informuje spravodajský portál RIA Novosti. Najviac, približne 11 500 ľudí podľa neho demonštrovalo v juhoruskom Rostove na Done, asi osemtisícové zhromaždenie sa však uskutočnilo aj vo Voroneži. O niečo nižšie účasti hlásili z Volgogradu, Kostromy, Balakova či sibírskeho Irkutska.
RIA Novosti uvádza, že podobné akcie by sa mali v rôznych častiach Ruska uskutočniť aj dnes. Portál tiež informuje o iniciatíve v Kalužskej oblasti na pomoc Ukrajincom v núdzi a poukazuje na správu ruskej Federálnej migračnej služby, podľa ktorej v priebehu posledných dvoch februárových týždňov utieklo z Ukrajiny do Ruska 140-tisíc ľudí. Dodáva však, že tvrdenia o utečencoch popiera ukrajinská pohraničná stráž a v médiách sa navyše neobjavili žiadne zábery, ktoré by ich dokazovali.