V hodinovom rozhovore Obama podľa Bieleho domu okrem iného zdôraznil, že Ruský postup na Kryme je porušením suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Tým Obama zdôvodnil aj svoje odvetné kroky. Uviedli to zahraničné agentúry.
Počas ich druhého telefonického rozhovoru v posledných šiestich dňoch najvyšší americký predstaviteľ podľa Reuters zdôraznil podmienky diplomatického riešenia. Rusko má podľa neho na Kryme stiahnuť svoje jednotky na svoje tamojšie základne, umožniť medzinárodným pozorovateľom zabezpečiť na mieste práva tamojších etnických Rusov a pristúpiť na priame rokovania s ukrajinskými predstaviteľmi.
Obama podľa agentúry AP tiež vyzýva Rusko, aby uznalo legitimitu volieb, ktoré Ukrajina plánuje na máj. K vyjadreniam Putina pri rozhovore Biely dom nič neuviedol.
Spojené štáty vo štvrtok pred rozhovorom Obamu s Putinom rozhodli o vyhlásení vízových sankcií proti hodnostárom z Ukrajiny, Ruska aj Krymu, ktorí podľa Washingtonu ohrozujú demokraciu na Ukrajine a spochybňujú jej zvrchovanosť. Európska únia kvôli Krymu rovnaký deň pozastavila rozhovory s Ruskom o vízach a novej vzájomnej obchodnej a partnerskej dohode. Pohrozila aj sadou ďalších krokov, vrátane zákazu cestovania či zmrazenia majetku určitých osôb.
Putin odmieta výčitky a trvá na legitímnosti svojho postupu na Ukrajine
Kremeľ vo vyhlásení k rozhovoru predovšetkým zdôraznil, že Vladimir Putin povedal Obamovi, že nezhody ohľadom Ukrajiny by nemali narušiť vzťahy ich oboch krajín. „Ruský prezident pripomenul význam americko-ruských vzťahov na zabezpečenie stability a bezpečnosti vo svete. Tieto vzťahy by sa nemali obetovať kvôli izolovaným medzinárodným problémom, aj keď sú veľmi dôležité,“ citovala AFP z vyhlásenia Kremľa.
Vladimir Putin zhodnotil, že medzi jeho krajinou a Spojenými štátmi pretrvávajú rozdiely v prístupe a hodnotení ukrajinskej krízy. Trvá na legitimite svojho postupu.
Nové vedenie v Kyjeve sa podľa neho dostalo k moci protiústavným štátnym prevratom. „Rusko nemôže ignorovať volanie o pomoc v tejto veci a podľa toho koná, úplne v súlade s medzinárodným právom,“ uviedol podľa Reuters Putin vo vyhlásení.
Postup Ruska na Ukrajine podľa Obamu a Abeho ohrozuje svetový mier
Americký prezident Barack Obama a japonský premiér Šinzó Abe rokovali telefonicky o situácii na Ukrajine a zhodli sa, že tamojšia Ruská intervencia ohrozila svetový mier. Uviedla to v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na Biely dom.
Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski
„Obaja lídri sa zhodli, že Ruské akcie ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť a zdôraznili, že je dôležité zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedol podľa Reuters Biely dom vo vyhlásení k ich telefonickému rozhovoru. Zaviazali sa tiež, že budú spolupracovať s ostatnými partnermi v skupine G7 s cieľom tlačiť na Rusko.
Ministri krajín V4 tiež odsúdili Rusko za Ukrajinu
Ministri zahraničia krajín višegrádskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko) a severských a pobaltských štátov na stretnutí v Estónsku odsúdili vojenskú intervenciu Ruska na Ukrajine a plánované referendum o pripojení Krymu k Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Severské a pobaltské krajiny a ministri zahraničia krajín višegrádskej skupiny odsúdili … útok na zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny. Odsúdili tiež ilegálne referendum o pripojení Krymu k Rusku,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení schválenom na záver schôdzky v estónskej Narve pri hraniciach s Ruskom.
„Terajšia situácia na Ukrajine znamená návrat starej politiky typickej pre 19. storočie, ktorá bola založená na argumentoch sily,“ vyhlásil podľa agentúry PAP poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski. „Som rád, že EÚ a USA obratom reagovali na ukrajinský vývoj,“ dodal.
Prirovnanie 19. storočia v súvislosti s ruským zásahom na Ukrajine už začiatkom marca použil americký minister zahraničia John Kerry.
„Vývoj na Kryme je pre nás varovaním, že by sme mali urýchliť aj projekty v oblasti energetiky,“ povedal Sikorski.
Kanada vyhostila ruských vojakov študujúcich na vojenských školách
Kanada vo štvrtok vyhostila skupinu ruských dôstojníkov, ktorí sú v krajine na odborných jazykových kurzoch. Podľa informácie kanadského ministerstva zahraničia dostalo deväť ruských vojakov 24 hodín na to, aby krajinu opustili. Podľa premiéra Stephena Harpera je krok súčasťou protiruských sankcií za inváziu ruských vojsk na ukrajinskom Kryme.
Podľa ruských médií študovali vojaci angličtinu a francúzštinu na odborných vojenských školách v provinciách New Brunswick a Québec. Ich pobyt bol súčasťou výmenných programov medzi ministerstvami obrany zakotvených v medzivládnej kanadsko-ruskej zmluve.
Kanada tiež odvolala spoločné vojenské cvičenie Vigilant Eagle, ktoré organizujú ozbrojené sily Ruska a Kanady každoročne od roku 2009.
Harper označil prítomnosť ruských vojakov na Kryme za nezákonnú a na protest tiež odvolal kanadského veľvyslanca z Moskvy. Kanadské úrady zmrazili aj účty 18 bývalých členov najvyššieho ukrajinského vedenia, ktoré podozrievajú z podielu na vyvolaní krvavých incidentov v centre Kyjeva.
V Kanade žije silná ukrajinská menšina, po Rusku druhá najpočetnejšia. Po vyostrení krízy v Kyjeve a vpáde ruských vojsk na Krym na niekoľkých kanadských vládnych budovách zaviala ukrajinská vlajka. Kanadské vedenie hodnotí ruskú politiku voči Ukrajine ako otvorenú agresiu a hrubé porušenie medzinárodného práva.
