Krym sa chce spojiť s Ukrajinou. V Rusku

Prvý bude Krym a potom zvyšok Ukrajiny? Proruské vedenie čiernomorského polostrova privítala Moskva s otvorenou náručou. V hornej i dolnej komore federálneho zhromaždenia v piatok s aplauzom prijali delegáciu krymského parlamentu, ktorý iba deň predtým vypísal referendum o pričlenení k Rusku.

07.03.2014 11:48 , aktualizované: 19:37
Krym Foto: ,
Pro-ruský ozbrojenec a s civillista na motorke pózujú pred mapou Krymského polostrova v prístave Kerč na východe Krymu.
debata (221)

Jeho predseda Vladimir Konstantinov však prezradil plány, ktoré idú ďalej, ako len po splynutie Krymu s Ruskom. Do ruského sveta podľa neho treba vtiahnuť celú Ukrajinu.

„Lopta je teraz na vašej strane,“ povedal Konstantinov v ruskom parlamente. „My usporiadame referendum, v ktorom ľud rozhodne. Potom bude rad na vás, musíme rozhodnúť historický osud Krymu na veky,“ zdôraznil. „Otázkou zostáva len, či je Rusko pripravené prijať nás,“ dodal.

Signál na kladnú odpoveď dal šéf Kremľa už v noci na včera. „Rusko nemôže ignorovať volanie o pomoc a postupuje adekvátne, v plnom súlade s medzinárodným právom,“ povedal Vladimir Putin v hodinovom telefonickom rozhovore so šéfom Bieleho domu Barackom Obamom. Americký prezident potvrdil, že USA majú na to úplne opačný názor. Rovnako ako Kyjev i Brusel chystané referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny odmietol ako neústavné a nelegitímne.

Ruskí politici sa však riadia kremeľským výkladom právneho stavu na Ukrajine, podľa ktorého sa kontinuita prerušila násilným prevratom. „Je to to isté, ako po kolapse Ruského impéria, po revolúcii v roku 1917 – vzniká nový štát. A s týmto štátom a vo vzťahu k nemu sme nijaké zaväzujúce dokumenty nepodpisovali,“ vysvetlil Putin tento týždeň, prečo Moskva nepovažuje za záväzné garancie územnej celistvosti, ktoré poskytla Ukrajine pred dvoma desaťročiami podpisom budapeštianskeho memoranda.

Argument, že niekdajšia Ukrajina prestala existovať, v Moskve rozvíjal aj šéf krymského parlamentu. „Tá krajina, v ktorej sme žili, ktorú sme milovali a ktorej sme boli plne oddaní, zmizla… A nový výtvor je neuznaný, nelegitímny, veľmi agresívny a my sa ho bojíme,“ vysvetľoval Konstantinov, prečo sa Krym uchyľuje pod ochranné krídla Moskvy.

84. člen federácie

Predsedovia oboch komôr ruského parlamentu prisľúbili, že ruský parlament vyhovie žiadosti Krymu. „V prípade, že ľudia na Kryme v referende rozhodnú o pričlenení k Rusku, aj my ako horná komora také rozhodnutie určite podporíme,“ vyhlásila Valentina Matvijenková, šéfka Rady federácie, ktorá pred týždňom na mimoriadnom zasadaní povolila prezidentovi Putinovi nasadenie ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Podľa Matvijenkovej sa Krym stane rovnocenným subjektom Ruskej federácie, s rovnakými právami a povinnosťami, aké má zvyšných 83 regiónov. Podpredseda Štátnej dumy Vladimir Žirinovskij išiel ešte ďalej. Navrhol, aby sa 17. marec, deň po plánovanom referende, keď podľa neho Rusko bude môcť vyhovieť žiadosti Krymu, stal štátnym sviatkom namiesto 12. júna, keď krajina oslavuje výročie deklarácie ruskej suverenity z roku 1991, ktorá súvisela s rozpadom Sovietskeho zväzu. „12. jún je dátumom rozštiepenia štátu a 17. marec bude dňom zjednotenia štátu“, poznamenal.

Hoci Putin Obamovi v telefonáte tvrdil, že Rusko s vývojom na Kryme a v prevažne ruskojazyčných oblastiach východnej Ukrajiny nemá nič spoločné a aj Konstantinov v piatok vyhlásil, že vedenie Krymu sa o pričlenení k Rusku rozhodlo samostatne, Kyjev i Západ zostávajú presvedčení, že všetko sa deje v réžii Moskvy. O to viac pozorovateľov zaujala snaha šéfa krymského parlamentu vystupovať nie zo separatistických pozícií, ale ako veľký integrátor. „Verím, že dokážeme pomôcť vychovať na Ukrajine nového lídra. Neraz sme hovorili, že na Ukrajine sa objaví nový Bogdan Chmelnický. My Krymčania v tejto veci budeme robiť všetko preto, aby sa to stalo a aby sa s Ruskom znovuzjednotil nielen Krym, ale celá Ukrajina. Ukrajina je súčasťou jednotného veľkého ruského sveta. Po tom, čo sami vyriešime otázku Krymu – a ja verím, že ju vyriešime – budeme jednoducho povinní vynaložiť maximálne úsilie, aby sme ochránili nielen Rusov na Ukrajine. Ochrániť treba všetkých obyvateľov Ukrajiny pred fašizmom a nacizmom,“ vyhlásil Konstantinov.

Svet podľa Putina

O tom, ako ďaleko chce Putin zájsť, sa už väčšina ruských analytikov ani neodváži uvažovať. Šéf Rádia Echo Moskvy pripustil, že šéf Kremľa žije v predstave o prakticky jednotnom ľude Ruska a Ukrajiny. „V jeho ponímaní je to rozdelený ľud, ktorý perspektívne musí žiť spolu. Stalo sa však, že časť tohto spoločného ľudu jeho lídri odviedli ďalej od staršieho brata. A, prirodzene, keď vám z rodiny odvádzajú človeka a vy sa nazdávate, že bol obalamutený, tak sa za neho začínate biť,“ povedal Alexej Venediktov pre petrohradský portál DP.

Podľa Venediktova snaha pripútať k Rusku Krym a ostatné prevažne ruskojazyčné oblasti Ukrajiny je jedným z viacerých scenárov, ktoré mal Putin pripravené. O tom, že použije práve tento, sa podľa liberálneho veterána ruskej postsovietskej žurnalistiky rozhodol po tom, čo so západným sprostredkovaním uzavretú dohodu prezidenta Viktora Janukovyča s opozíciou 21. februára druhá strana „hodila do koša“. „Putin pochopil, že ho zradný Západ na čele s Američanmi oklamal. A to zohralo rolu pri výbere scenára, ktorý je osobným projektom Putina,“ nazdáva sa Venediktov. Podľa neho chce šéf Kremľa dotlačiť Ukrajinu k federalizácii jej územia, aby prevzal kontrolu nad oblasťami na ľavom brehu Dnepra. „V predstavách Vladimira Putina sa "ruský svet“ poskladá okolo Moskvy," hovorí šéf Echa Moskvy.

Julia Tymošenková vyzvala Európsku úniu, aby... Foto: SITA/AP, Darko Bandic
Julia Tymošenková, Ukrajina, Kyjev Julia Tymošenková vyzvala Európsku úniu, aby zabránila agresii Ruska na Ukrajine.

Uzná iba Pchjongjang?

Šéf ukrajinského parlamentu a dočasná hlava štátu Olexandr Turčynov v piatok oznámil, že zrušil rozhodnutie krymského parlamentu a chystá sa iniciovať jeho rozpustenie. „Ochránime nedotknuteľnosť územia Ukrajiny,“ vyhlásil.

Podobne sa vyjadril aj premiér Arsenij Jaceňuk. „Nijaké referendum nebude. Je absolútne a celkovo nelegitímne. Nik to neuzná, možno okrem Severnej Kórey a možno Sýrie či Venezuely. Chcem, aby v tom bolo jasno: Krym bol, je a bude neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Nijaké ústupky. Bodka. Stop,“ povedal pre televíziu CNBC.

Výroky politických predstaviteľov o Kryme

Barack Obama (americký prezident):
„Počínanie Ruska porušuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Musí na Kryme umožniť vstup medzinárodným pozorovateľom a stiahnuť svoje jednotky do tamojších základní. Rusko porušuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, čo viedlo Spojené štáty k prijatiu odvetných opatrení v spolupráci s našimi európskymi partnermi.“

Dmitrij Peskov (hovorca Kremľa):
„Dianie na Kryme nie je výsledkom nejakých ruských tlakov. Situácia je skôr opačná. Rusko sa stalo štátom, ktorý žiadajú o pomoc a ktorý nemôže takú žiadosť nechať bez povšimnutia. Časť ukrajinského ľudu stratila právo na sebaurčenie, právo legitímne rozhodnúť a obhájiť vlastnú dôstojnosť a bezpečnosť, ale Západ to nechce vidieť.“

Arsenij Jaceňuk (ukrajinský premiér):
„Nikto v civilizovanom svete neuzná výsledky takzvaného referenda o pripojení Krymu k Rusku. Moskva musí odtiaľ stiahnuť svojich vojakov, dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd a prestať podporovať tamojších separatistov. Sme pripravení budovať s Ruskom vzťahy, ale nebudeme jeho filiálkou.“

Vladimir Konstantinov (predseda krymského parlamentu):
„Ukrajina je súčasť jedného veľkého ruského sveta. Po tom, čo vyriešime otázku Krymu, sme jednoducho povinní maximálne usilovať o to, aby sme ochránili nielen Rusov na Ukrajine. Treba ochrániť všetkých obyvateľov Ukrajiny pred fašizmom a nacizmom, pred tým nehoráznym tlakom západných štátov, ktoré nám vnucujú svoju ideológiu a hovoria o akýchsi veľkých európskych hodnotách.“

Dianie súvisiace s ukrajinsko-ruským konfliktom

  • Vojenské lietadlá USA sa dostanú do Poľska. Američania vyšlú 12 stíhačiek F-16 na spoločné cvičenie s poľskými vzdušnými silami. Na letisku pri Poznani by mala pristáť aj jednotka 300 vojakov z USA. „Oficiálne ide o manévre, ale neoficiálne je to symbolické posilnenie poľských armádnych zložiek kvôli dianiu na Ukrajine,“ upozornil denník Gazeta Wyborcza. „Stíhačky tu budú na neurčitý čas. Je to ukážka sily od Američanov a odkaz Rusku: keď robíte také veci na Kryme, posilňujeme spojencov pri vašich hraniciach. Ak sa situácia upokojí, lietadlá sa vrátia na základňu v Taliansku, ale ak nie, tak v Poľsku zostanú,“ odhadla poľská televízna stanica TVN 24. Šesť stíhačiek USA už pristálo na vojenskom letisku v Litve.
  • Úloha oligarchov vzrastá, najbohatší si želá celistvosť štátu. Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov dosadil dvoch boháčov do gubernátorských funkcií. Je to zjavný pokus o upokojenie konfrontácie vo východoukrajinských ruskojazyčných regiónoch. Títo oligarchovia, ktorí podporujú územnú celistvosť štátu, nie sú priamo spojení s novou vládou, pričom majú šancu upokojiť tamojšiu situáciu. Dnepropetrovskej oblasti šéfuje tretí najbohatší Ukrajinec Ihor Kolomojskij a hlavou Doneckej oblasti sa stal Serhij Tahut (v rebríčku boháčov je na 16. mieste). Rinat Achmetov (na snímke), najmajetnejší ukrajinský miliardár, tiež podporuje jednotu teritória. „Východ Ukrajiny je tiež Ukrajina. Som za silnú, nezávislú a celistvú Ukrajinu,“ zdôraznil Achmetov, ktorý napríklad vlastní futbalový klub Šachtar Doneck.
  • Európske sankcie nás neznepokojujú, tvrdí Moskva. Ruská diplomacia vyhlásila, že bez prekvapení a bez väčších obáv prijala správu o záveroch summitu EÚ v Bruseli. Špičky únie sa rozhodli pozastaviť rozhovory s Ruskom o zmäkčení vízového režimu a o uzavretí obchodnej dohody. Zároveň boli zmrazené prípravy na stretnutie siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8) v Soči. „Ukrajina je pre nás oveľa dôležitejšia,“ reagoval Vladimir Čižov, vedúci ruskej misie pri EÚ. Poznamenal, že rokovania o dvoch spomínaných témach s úniou stagnovali a dodal, že Moskva sa zaobíde bez summitu G8.
  • Moskva ho chce zatknúť, on chce riadiť štát. Vodca ukrajinských pravicových radikálov Dmytro Jaroš oznámil kandidatúru v prezidentských voľbách. Počas protestov v Kyjeve bol veliteľom oddielov nacionalistického hnutia Pravý sektor, ktoré chránili tvrdé jadro demonštrantov. Moskva tvrdí, že Jaroš plánoval teroristické útoky na ruskom území, čo on popiera. Rusko požiadalo o vydanie medzinárodného zatykača na neho; Kyjev odmieta možnosť, že by ho vydal.

(čtk, zah)

© Autorské práva vyhradené

221 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #EÚ #Rusko #NATO #Ukrajina #Krym