Podľa velenia aliancie v Bruseli budú mať za úlohu posilniť monitorovanie oblasti, uviedla agentúra AFP.
Vyslať špeciálne stroje, ktoré budú štartovať zo základní Geilenkirchen v Nemecku a Waddington v Británii, sa rozhodla Severoatlantická rada, v ktorej sú zastúpení veľvyslanci 28 krajín NATO.
Letecké misie sa uskutočnia podľa predstaviteľa aliancie len nad územím krajín, ktoré do NATO patria. Ide vraj o „podloženú a zodpovednú akciu“, ktorá nadväzuje na rozhodnutie veľvyslancov krajín aliancie z minulého týždňa o zostrení dohľadu nad členskými krajinami susediacimi s Ukrajinou.
Lietadlá AWACS umožňujú sledovať ciele vo vzduchu a navádzať na ne prostriedky protivzdušnej obrany, riadiť letecké súboje i odpočúvať nepriateľské spoje. Ide o upravené boeingy vybavené radarmi a rádiovými stanicami s anténou v podobe známeho taniera na trupe.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyhlásil, že ukrajinská kríza má „vážne dôsledky pre bezpečnosť a stabilitu v euroatlantickej oblasti“. Zároveň obvinil Rusko, že „porušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a svoje medzinárodné záväzky“, keď vyslalo vojská na Krym.
Rusi si na Kryme ďalej upevňujú pozície
Ruskí vojaci obsadili ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže na Kryme, ovládli raketovú základňu v Sevastopole aj vojenskú nemocnicu v Simferopole. Ako informoval hovorca pohraničníkov Oleh Slobodjan, ruské sily už majú pod kontrolou 11 kontrolných stanovíšť po celom polostrove.
Ukrajinským vojakom na základni Jevpatorija na západnom pobreží Krymu dali ultimátum, aby sa vzdali, po jeho vypršaní však k žiadnym násilnostiam nedošlo. „Vyvíjajú na nás psychologický nátlak. Nebolo to prvé ultimátum,“ povedal generálplukovník Alexander Lomaka, veliteľ tejto základne s tým, že územie základne nesmie opustiť. Rusko stále popiera, že rusky hovoriaci vojaci patria k jeho armáde.
Na území Krymu sa v nedeľu konalo niekoľko demonštrácií na podporu Ruska i Ukrajiny. V Sevastopole demonštrovalo niekoľko sto ľudí za pripojenie polostrova k Rusku. Počas oslavy 200. výročia narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka musela zasiahnuť polícia, keď skupina proruských aktivistov a kozákov napadla skupinu Ukrajincov. Demonštrovalo sa aj v hlavnom meste Simferopol.
Ruská jednotka v Bachčisaraji strieľala na ukrajinských vojakov
Jednotka ruských vojakov v pondelok prenikla do kasární motorizovaného práporu ukrajinského vojenského námorníctva v Bachčisaraji a začala paľbu z automatov. Oznámila to agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na informácie veliteľstvo práporu. Paľba údajne nikoho nezasiahla a ukrajinskí velitelia s ruskými vojakmi vyjednávajú.
Ruskí vojaci Ukrajincom odobrali mobilné telefóny a pokúšajú sa vyviezť vojenské vozidlá mimo areál, napísala agentúra. Veliteľ ukrajinskej jednotky sa snaží s ruskými vojakmi dohodnúť prímerie.
Proruské sily ovládli aj ďalšie vojenské letisko
Podľa ukrajinských údajov obsadili proruské sily ďalšie vojenské letisko na Kryme, uviedla webová stránka rakúskeho denníka Der Standard. Približne 80 vojakov vo vojenských uniformách bez označenia, aké však nosia ruskí vojaci, podporovalo asi 50 civilistov, oznámilo ukrajinské ministerstvo obrany v nedeľu. Vojaci zablokovali prístup k letisku neďaleko mesta Saky a vojaci so samopalmi obsadili pristávaciu dráhu.
Foto: TASR/AP, Darko Vojinovic
Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland a rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz, ktorý stojí na čele rotujúceho predsedníctva Rady Európy, v pondelok rokujú v Kyjeve s ukrajinskou prechodnou vládou o ochrane ľudských práv a právach národnostných menšín.
Ruskí vojaci obsadili raketovú základňu aj vojenskú nemocnicu
Ruské jednotky a miestna proruská domobrana na Kryme v pondelok pokračovali v upevňovaní svojich pozícií, keď podľa tlačových agentúr ovládli raketovú základňu v Sevastopole aj vojenskú nemocnicu v Simferopole, správnom stredisku polostrova.
„Momentálne je v nemocnici viac ako 20 vážne chorých pacientov, jeden z nich je na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale vojenskí lekári nemôžu pacientom poskytnúť pomoc,“ uviedla agentúra Unian o nemocnici, ktorá doteraz patrila ukrajinským ozbrojeným silám. Z nemocnice útočníci „vyprevadili“ doterajšieho náčelníka, ďalší personál uzavreli v klube.
V prístave Sevastopol ruskí vojaci odzbrojili svojich ukrajinských kolegov z raketovej základne. Podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na hovorcu ozbrojených síl, asi dve stovky ruských vojakov na 14 kamiónoch vošli na základňu a hrozili útokom, ak sa Ukrajinci nenechajú odzbrojiť.
Krymská vláda tvrdí, že v nedeľňajšom referende Krymčania schvália pripojenie k Rusku
V nedeľu 16. marca sa má na Kryme konať referendum, v ktorom miestni voliči, prevažne Rusi, majú potvrdiť rozhodnutie krymského parlamentu o pripojení polostrova k Rusku.
„Pre vstup Krymu do Ruskej federácie bude hlasovať viac ako 80 percent,“ predpovedal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov s odvolaním sa na posledný prieskum verejnej mienky pred nedeľňajším plebiscitom.
Skôr pripojenie polostrova k Rusku podľa agentúry ITAR-TASS podporovalo 75 percent opýtaných. Ale podľa Konstantinova prívržencov Ruska neustále pribúda," pretože ľudia chápu, že v Kyjeve nie je vláda, ale skupina banditov, ktorá sa k moci dostala násilnou cestou". A preto ani krymské úrady nepotrebujú kyjevské uznanie výsledkov plebiscitu.
Proruské vedenie Krymu pozvalo pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na sledovanie nedeľného referenda. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti odoslal autonómny krymský parlament pozvanie do Švajčiarska, ktoré teraz OBSE predsedá. Organizácia však pozvanie odmietla. Vojenských pozorovateľov OBSE v minulých dňoch ruská armáda a krymské „sily sebaobrany“ na polostrov nepustili a od administratívnje krymskej hranice ich cez víkend zahnali streľbou.
Kyjev, ako aj západné štáty, referendum odmietajú ako nelegitímne a odporujúce ukrajinskej ústave. Veľvyslanec USA v Kyjeve dnes prisľúbil, že Spojené štáty výsledky krymského referenda neuznajú, ale naopak potrestajú Rusko sankciami.
Na Kryme vraj vysielajú už len ruské televízie
Na Kryme, ktorý tamojšie separatistické úrady chcú pripojiť k Rusku, vypli vysielanie ukrajinských televízií. Oznámila to agentúra Interfax s tým, že na niektorých frekvenciách teraz vysielajú ruské televízie.
Ukrajinská pobočka tejto ruskej agentúry neskôr spresnila, že v Sevastopole sú odpojené hlavné ukrajinské televízie vysielajúce spravodajstvo, ostatné však vraj ešte bežia. Pokusy získať od sevastopolského retranslačného strediska vysvetlenie neuspeli.
Vicepremiérka krymskej vlády Olga Kovitidiová tvrdila, že výpadky vo vysielaní sú technického rázu. Na zistenie príčin a odstránenie porúch ale bude potrebný čas.
Naopak, minister informácií krymskej vlády Dmitrij Polonskij rovno vyhlásil, že dôvody vypnutia ukrajinských televízií sú „právne aj morálne“.
„Od okamihu, keď krymský parlament rozhodol o vstupe (Krymu) do Ruskej federácie, len čakáme na potvrdenie tohto kroku v referende, na Kryme neplatia ukrajinské zákony. Všetky dohody o vysielaní musia byť uvedené do súladu s touto právnou situáciou. Preto ukrajinské televízie musí požiadať o uzavretie nových dohôd,“ uviedol podľa serveru newsru.com.
Minister tiež tvrdil, že „nelegitímny kyjevský režim tvrdo cenzuroval všetky ukrajinské televízie“, ktoré potom vysielali jednostranne a „neprípustne vyhrocovali situáciu“, bez toho, aby dali krymským politikom a verejnosti možnosť sa vyjadriť. „Máme právo ochrániť obyvateľov Krymu pred eskaláciou násilia, klamstiev a toku nepravdivých informácií, ktorý sa rinul z obrazoviek,“ povedal krymský minister.
Na adresu jednej z najväčších krymských staníc, ktorá tiež prestala vysielať, dodal, že za vysielanie dlhuje obrovské peniaze.
Foto: TASR/AP, Sergei Chuzavkov
Krymský premiér sľubuje Tatárom jazyk, funkcie a peniaze
Proruský premiér autonómneho Krymu Sergej Aksjonov uviedol, že po nadchádzajúcom nedeľňajšom referende o pripojení k Rusku si ľudia budú môcť ponechať aj ukrajinské občianstvo, ak si to budú želať. Krymským Tatárom, odmietajúcim ruskú anexiu, prisľúbil slobodné používanie ich jazyka, kreslá vo svojej vláde aj milióny dolárov.
„V žiadnom prípade nebudeme trvať na odovzdaní ukrajinských pasov. Ak sa väčšina v referende vysloví pre Rusko, nastúpi prechodné obdobie a každý konkrétny človek sa sám rozhodne, aký pas bude potrebovať. Možno bude aj dvojité občianstvo, ale to ešte neviem, rozhodnú ľudia,“ povedal v rozhovore pre ruskú agentúru Ria Novosti Aksjonov.
Predák miestnych Rusov sa stal predsedom miestnej vlády pred dvoma týždňami, keď krymský parlament hlasoval pod dohľadom ruských ozbrojencov.
Z dvojmiliónovej populácie Krymu je väčšina Rusov, ale proti Rusku sa stavia asi štvrť milióna krymských Tatárov pri spomienke na deportácie, ktorými ich za druhej svetovej vojny podrobil komunistický diktátor Josif Stalin. Na polostrov sa vracali od 80. rokov minulého storočia, teraz tvoria asi 12 percent populácie. Ruská agentúra označila postoj Tatárov k referendu eufemizmom „nie jednoduchý“.
„Ponúkli sme im funkcie podpredsedu vlády, dvoch ministrov a minimálne jedného námestníka prakticky v každom ministerstve, vrátane silových štruktúr,“ povedal Aksjonov a dodal, že finančné prostriedky pre navrátilcov z deportácií sa majú zdvojnásobiť na sumu 22 miliónov dolárov ročne (takmer 16 miliónov eur).
„Zaručujeme (krymským Tatárom), že nebude žiadna národnostná diskriminácia, všetci budú mať rovnaké práva,“ uistil.
Krym má zostať dvojjazyčný, teda používať sa bude ruština a tatárčina, pretože ukrajinsky na polostrove hovorí „maximálne jedno percento obyvateľov“.
S krymskými Tatármi by vraj neboli žiadne problémy, „keby politici medzi nimi nevyvolávali protiruské nálady“. Veď stavbu mešity v Simferopole Aksjonovova strana Ruská jednota schválila už vlani.
„Nevstupujeme do Ruska kvôli sláve revolucionárov (…) a veľmi by sme si priali, aby sa všetko podarilo a ľudia boli za to vďační. Iní vládcovia Ukrajiny hľadeli len na peniaze a vidíme, ako to dopadlo. Peniaze nie sú náš cieľ. Po 60 rokoch konečne obnovujeme spravodlivosť, vraciame sa domov, do vlasti, do Ruska!“ vyhlásil Aksjonov.