Trikrát sa včera na budove gubernátora vo východoukrajinskom Luhansku menila ruská a ukrajinská vlajka. Striedanie vlajok sa napokon skončilo patom, keď na streche budovy zostali obe. Súperenie proruských a proeurópskych aktivistov pokračuje aj v Charkove, kde dav hádzal vajcia a delobuchy na vodcu strany UDAR Vitalija Klička.
Búrlivá zostáva situácia aj v chudobnom baníckom Donecku, kde cez víkend desaťtisíc demonštrantov žiadalo referendum, v ktorom by sa rovnako ako Krymčania mohli vyjadriť za pripojenie svojho regiónu k Rusku. Len dvesto kilometrov na západ od Donecka, ale ešte stále na východnom brehu Dnepra, v bohatom metalurgickom Dnepropetrovsku, zase ľudia vyšli do ulíc s heslami na podporu zachovania jednotnej Ukrajiny. Kým v Donecku sú takmer tri štvrtiny obyvateľov ruskojazyčné, v Dnepropetrovsku iba tretina.
V Luhansku, kde ruskojazyční tvoria bezmála sedemdesiat percent populácie, už v nedeľu obsadili proruskí radikáli sídlo gubernátora a vztýčili na ňom ruskú vlajku. Cez noc bielo-modro-červená zástava zo strechy zmizla a nahradila ju belaso-žltá ukrajinská. Ráno nad budovou viala znovu ruská trikolóra a včera popoludní boli podľa agentúry Unian na streche vlajky obe…
V Luhansku, najvýchodnejšom ukrajinskom oblastnom centre s takmer pol miliónom obyvateľov, riadia akcie proruských radikálov členovia takzvanej Luhanskej gardy. Ich hliadky strážia centrálne námestie, polícia do vývoja udalostí nijako nezasahuje. „Na strechu sa môže dostať ktokoľvek, požiarny rebrík je každému k dispozícii,“ povedal hovorca gubernátora Andrej Dichťarenko.
V nedeľu luhanskí gardisti vtrhli do sídla oblastnej administrácie a z okien popri ruskej vlajke vyvesili aj sovietsku. Gubernátora dosadeného novým kyjevským vedením prinútili, aby podpísal demisiu, a vyhnali ho z budovy.
V Charkove sa včera uprostred hlučnej výmeny názorov proruských a proeurópskych aktivistov ocitol bývalý majster sveta v boxe Kličko. Jedného z favoritov májových prezidentských volieb cestou na míting venovaný európskej integrácii zastavili proruskí radikáli a s výkrikmi „Hanba!“ a „Rusko nás spasí“ na neho zaútočili delobuchmi a vajcami.
Násilnosti boli včera opäť hlásené aj z Krymu, kde ruské jednotky prenikli do kasární ukrajinského vojenského námorníctva v Bachčisaraji a po paľbe z automatických zbraní, ktorá nikoho nezranila, objekt prevzali pod svoju kontrolu a vztýčili nad ním ruskú vlajku. V Sevastopoli asi dvesto ruských vojakov pod hrozbou násilím odzbrojilo svojich ukrajinských kolegov z raketovej základne. V Simferopoli zase Rusi obsadili ukrajinskú vojenskú nemocnicu.
Rusko sa k aktivitám vojakov, ktorí na Kryme nepoužívajú výsostné znaky, nehlási. O to hlasnejšie však Moskva protestuje proti „zhovievavosti úradov voči vyčíňaniu pravicových radikálov na východe Ukrajiny“ a vyčíta Kyjevu, že bráni cestám Rusov na Ukrajinu. Kyjev, naopak, tvrdí, že "ruskí turisti " organizujú na východe Ukrajiny demonštrácie so separatistickými požiadavkami.
Veci podľa Moskvy „dospeli tak ďaleko, že v Charkove cez víkend skupina zamaskovaných ozbrojencov spustila paľbu do pokojných demonštrantov“. Ukrajinská polícia vraj tiež zadržala sedem ruských novinárov pod zámienkou, že ich zaujímajú len „jednostranné provokatívne témy“.
Podľa charkovských médií sa pätica proruských demonštrantov skutočne stala terčom útoku zamaskovaných ľudí s obuškami a musela potom vyhľadať lekárske ošetrenie, k žiadnemu vážnemu zraneniu však nedošlo a všetci boli po poskytnutí prvej pomoci prepustení. Polícia na mieste incidentu našla nábojnice z plynovej pištole. Sedem zadržaných Rusov, vydávajúcich sa za novinárov, podľa miestnych úradov nebolo schopných preukázať sa potvrdením, že pracujú pre médiá.
„Ukrajinské úrady pri porušení všetkých existujúcich zmlúv nevpúšťajú na územie Ukrajiny ruských občanov. Fakticky vybudovali zátarasu proti pohraničnej spolupráci,“ píše sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré vyjadrilo „údiv nad hanblivým mlčaním západných partnerov“.
Kyjev včera pripustil, že za uplynulých 24 hodín jeho pohraničníci nevpustili do krajiny z Ruska takmer 350 „provokatérov“. „Prevážali symboliku provokačného charakteru a predmety, ktoré možno použiť na spôsobenie telesných zranení,“ vysvetlila svoj postup ukrajinská pohraničná služba.
Napätie v oblastiach východnej Ukrajiny osobitne stúpa od minulotýždňového vyhlásenia prezidenta Vladimira Putina, ktorý etnických Rusov ubezpečil, že ich materská krajina nedopustí, aby im ubližovali. Šéf Kremľa zdôraznil, že ruské ozbrojené sily, ktorých nasadenie mu povolil parlament, v prípade potreby pošle nielen na Krym, ale hocikde inde na Ukrajinu.
Pozorovatelia však upozorňujú, že delenie Ukrajiny na proeurópsky západ a proruský východ a juh už tak úplne neplatí a ruská intervencia mimo Krymu by narazila na oveľa tvrdší odpor. „Plán Moskvy rozdeliť Ukrajinu na polovicu, aby ,naša' Ukrajina pripadla nám a ,ich' Ukrajina im, nesedí. Ukrajina totiž nie je rozštiepená symetricky,“ tvrdí analytik Leonid Radzichovskij. „Rozštiepený je totiž východ a juh Ukrajiny, kde je veľmi veľa stúpencov euromajdanu, a nie západ Ukrajiny, kde nijakých stúpencov pričlenenia k Rusku niet,“ povedal pre rádio Echo Moskvy.