V roku 2004 viedli útoky k prehre pravicových ľudovcov vo voľbách. Teroristi udreli len tri dni pred hlasovaním. Pravica najprv tvrdila, že za masakrom je baskická ETA.
Po desiatich rokoch zostáva 11. marec 2004 jazvou na duši španielskej spoločnosti i jednotlivcov. Araceli Cambronerová bola pritom. Hoci prežila, traumatizujúci zážitok si vyžiadal daň.
"Nemohla som spať. Mala som záchvaty paniky. Nejedla som a schudla som 20 kilogramov,“ citovala Cambronerovú Deutsche Welle. "Ovplyvnilo to aj moje manželstvo a rozviedla som sa. Potom som prišla o prácu a zistili mi rakovinu prsníka,“ opísala svoje trápenie Španielka.
Včera si desiate výročie útokov pripomenula celá krajina. Rodinní príslušníci obetí sa stretli v madridskej katedrále Almudena. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnil aj španielsky kráľ Juan Carlos. V madridskom parku El Retiro zase vypustili do vzduchu 191 bielych balónov.
Hoci sa ako dôvod útokov často spomína zapojenie sa Španielska do vojny v Iraku, odborníci sa často prikláňajú skôr k tomu, že boli odpoveďou na predchádzajúce zatýkanie islamistov.
"Boli signálom Európe a zvyšku sveta, že nielen USA či Británia sú možnými cieľmi Al-Kajdá a ďalších džihádistických skupín. Európa zostáva cieľom pre teroristickú sieť a jej pobočky,“ povedal pre Pravdu bezpečnostný odborník David Lowe z Liverpoolskej univerzity Johna Moora. Podľa bývalého príslušníka protiteroristickej jednotky sa za desať rokov zlepšila spolupráca medzi členskými štátmi Európskej únie v bezpečnostnej oblasti. "Viedlo to k tomu, že sa podarilo zabrániť viacerým plánovaným útokom. Súčasný konflikt v Sýrii vzbudzuje obavy európskych štátov pre značný počet zradikalizovaných obyvateľov EÚ. Išli tam a pripojili sa ku skupinám ak Al-Núsra, ktorá je spojená s Al-Kajdá,“ tvrdí Lowe.
Gilles De Kerchove, ktorý má na starosti protiteroristické opatrenia v rámci EÚ, odhaduje, že v Sýrii bojuje alebo bojovalo s režimom Bašára Asada viac ako 2-tisíc Európanov.
"Väčšina z nich nepredstavuje veľké nebezpečenstvo. Ale ich veľký počet je dôvodom na obavy,“ hovorí pre Pravdu Bart Schuurman z Centra pre terorizmus a protiterorizmus na univerzite v Leidene. "Nepripojili sa k džihádistickým skupinám len pre boj s Asadom. Ich ideológia vníma mnohé skupiny ako nepriateľov. Od šiitov ako Asad, cez odpadlícke moslimské režimy, ktoré vládnu na Blízkom východe a v severnej Afrike, až po neveriacich, ako sú USA, Izrael, Európa a Rusko, ktorí podľa nich vedú vojnu proti islamu,“ pripomína Schuurman.