Vo vyhlásení, ktoré vo Viedni vydala OBSE, sa podľa AP uvádza, že tím pozorovateľov videl „závažné dôkazy (…) svedčiace o prítomnosti“ ruských vojakov. Patria medzi ne poznávacie značky na vozidlách a znaky spojené s ruskými ozbrojenými silami.
Päťdesiatčlenný tím pozorovateľov, v ktorom boli zástupcovia približne 20 štátov, sa snažil na Krym dostať od 5. do 8. marca, ale márne. Ozbrojenci, ktorí strážili zátarasy na cestách, im hrozili streľbou a v jednom prípade sa ozvali varovné výstrely.
V správe pozorovateľov, z ktorej citovala agentúra Reuters, sa ako príklad zjavnej prítomnosti ruských vojakov na Kryme uvádza, že na jednom stanovišti stálo vojenské vozidlo UAZ 469 s poznávacou značkou patriacou ruskej čiernomorskej flotile. Na inom mieste bolo viac ako 50 vojakov v ruských uniformách, hoci bez identifikačných nášiviek, a s ruskou bojovou výzbrojou.
Krym ‚znárodní‘ ukrajinskú flotilu, zablokovanú v Sevastopole
Proruské krymské úrady plánujú „znárodniť“ lode ukrajinského vojenského námorníctva, ktoré sú zablokované v Sevastopolskom prístave. Oznámila to v stredu agentúra Interfax s odvolaním sa na predsedu krymskej vlády, usilujúceho sa o pripojenie ukrajinského polostrova k Rusku.
„Ich (ukrajinské) lode nehodláme nechať odplávať. Držíme tam nielen ukrajinskú flotilu, ale uzavreli sme cestu k odplávaniu aj flotile Černomorneftegazu,“ povedal krymský premiér Sergej Aksjonov. „Znárodníme ešte niečo ďalšie. Nielen súkromný majetok, ale objekty využívajúce prírodné zdroje. Zrejme sa rozhodne o solárnych elektrárňach, že budú odovzdané Krymskej republike,“ dodal.
Podľa prvého podpredsedu krymskej vlády Rustama Temirgalijeva by sa „znárodnenie majetku“ ukrajinských štátnych firiem na polostrove malo odohrať v najbližších dňoch, súkromných firiem sa však tento krok nemá dotknúť. Odhadol tiež, že prechod krymskej ekonomiky od ukrajinskej meny k rubľu potrvá asi pol roka.
Kyjev považuje snahy o odtrhnutie Krymu za nezákonné a odporujúce ústave, nezasiahne však vojensky. „Nemôžeme sa angažovať v nejakej vojenskej operácii na Kryme. Tou by sme totiž obnažili východnú hranicu a Ukrajina by nebola chránená, s čím ruskí vojaci počítajú,“ povedal agentúre AFP predseda parlamentu Oleksandr Turčynov, ktorý dočasne zastáva aj funkciu hlavy štátu. Referendum označil za frašku, o ktorej sa rozhodlo v Kremli.
Referendum na Kryme je hrozbou pre stabilitu hraníc v Európe.
Podľa Kyjeva sťahujú Rusi k hraniciam armádu, Moskva to popiera
Šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij v stredu obvinil Rusko, že sťahuje k ukrajinským hraniciam početné armádne sily a zvyšuje tak hrozbu invázie. Moskva to podľa tlačových agentúr poprela.
Parubij na tlačovej konferencii v Kyjeve podľa agentúry AP povedal, že Rusko stiahlo do blízkosti ukrajinských hraníc viac ako 80-tisíc vojakov a vytvorilo tak „hrozbu totálnej invázie vedenej z rôznych smerov“.
Námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov však v Moskve hromadenie vojenských síl na rusko-ukrajinských hraniciach poprel. Navyše oznámil, že Rusko schválilo utorňajšiu žiadosť Kyjeva o kontrolný let nad ruským územím, aby sa Ukrajina uistila, že jej nič nehrozí.
Ruské sily už ovládli juhoukrajinský polostrov Krym a prezident Vladimir Putin varoval, že Moskva je pripravená použiť všetky prostriedky na ochranu ruskojazyčného obyvateľstva na východe Ukrajiny.
EK už teraz považuje výsledok krymského plebiscitu za neplatný
Európska komisia (EK) považuje referendum o pričlenení ukrajinského polostrova Krym k Rusku za porušenie medzinárodného práva ako aj suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Poslancom Európskeho parlamentu to v stredu povedal komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle. „Referendum predstavuje značnú hrozbu pre stabilitu hraníc v Európe,“ vyhlásil komisár s tým, že EK už teraz považuje výsledok takéhoto plebiscitu za neplatný a odmieta ho uznať. Takto postavené referendum je podľa EK nelegálne a nelegitímne. Füle podrobil kritike aj Rusko a jeho plánovaný zákon o ešte jednoduchšej anexii zahraničného územia v prípade ohrozenia tamojšej ruskej menšiny. „Takýto zákon bez predchádzajúcej dohody s tým ktorým susedným štátom je porušením medzinárodných zákonov a princípov,“ povedal komisár.
Väčšinu územia Krymu v súčasnosti kontrolujú ruské jednotky. Vláda tamojšej autonómnej republiky sa chce odtrhnúť od Ukrajiny a pripojiť opäť k Rusku. O tomto kroku má rozhodnúť nedeľňajšie referendum, ktorého výsledky Ukrajina ani medzinárodné spoločenstvo neuznajú.
EK v utorok odsúhlasila obchodné výhody v hodnote takmer 500 miliónov eur pre Ukrajinu. Komisia plánuje zrušiť clá na širokú škálu poľnohospodárskych produktov, textilu a ďalšieho dovozu v snahe podporiť ukrajinskú ekonomiku, ktorá má kritický nedostatok zahraničných mien na plnenie svojich záväzkov alebo financovanie importu. EÚ je hlavným obchodným partnerom Ukrajiny, tesne pred Ruskom. Obchod Ukrajiny s EÚ tvorí približne tretinu celkového zahraničného obchodu krajiny. Európsky komisár pre obchod Karel De Gucht uviedol, že nové výhody Kyjeva v obchode s Európskou úniou budú v platnosti prinajmenšom do 1. novembra tohto roka. Brusel očakáva, že dovtedy podpíše dohodu o voľnom obchode s novou ukrajinskou vládou.
Bulharsko, Rumunsko a USA začali vojenské cvičenie naproti Krymu
Bulharská, rumunská a americká armáda začali v stredu v Čiernom mori spoločné cvičenie námorníctva. S odvolaním sa na bulharské námorníctvo to oznámila agentúra Reuters. Podľa Washingtonu boli manévre naplánované dlho pred začiatkom krízy na Ukrajine. Na cvičení sa zúčastňuje aj americký raketový torpédoborec Truxtun s asi 300-člennom posádkou, ktorý by mal kotviť v prístave Konstanca, priamo oproti ukrajinskému Krymskému polostrovu, ktorý je pod kontrolou ruských vojsk.
„V Čiernom mori plavidlo navštívi prístav (Konstanca) a zapojí sa do rutinného, už predtým naplánovaného cvičenia so spojencami a partnermi v oblasti,“ konštatovalo už skôr americké námorníctvo. „Operácie torpédoborca Truxtun v Čiernom mori boli pripravené dlho pred jeho odchodom z USA,“ dodalo. Torpédoborec bol v uplynulých dňoch v prístave NATO na Kréte.
Spolu s americkým plavidlom sa vojenských manévrov zúčastňujú aj bulharská námorná fregata Drazki (v preklade Neohrozená) a tri rumunské lode. Cvičenie malo pôvodne začať už v utorok, pre zlé počasie ho však odložili.
Vrchný veliteľ NATO v Európe napísal, že na Kryme operujú Rusi
Severoatlantická aliancia je presvedčená, že na Kryme operujú ruské jednotky s jasnými rozkazmi podkopať prítomnosť ukrajinských vojenských síl na polostrove. NATO k záveru došlo na základe „rozsiahleho preverovania z mnohých informačných zdrojov“, napísal v pondelok na svojom blogu vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe Philip Breedlove. Aliancia to podľa neho bude naďalej brať do úvahy.
Závery získali podľa amerického generála „starostlivým preverovaním mnohých zdrojov informácií“, ktoré majú k dispozícii profesionálni vojenskí analytici. Podobný názor už vyslovili aj mnohí novinári, ktorí jednotky na Kryme sledovali.
Moskva tvrdí, že na polostrove vojensky nezasahuje, okrem ochrany svojich vojenských objektov. Neoznačení vojaci, ktorí teraz oblasť fakticky kontrolujú, patria vraj k miestnej domobrane. Na nedeľu 16. marca organizuje promoskovská krymská vláda referendum o pripojení k Rusku. Pokračuje tak jedna z najzávažnejších medzinárodných kríz posledných rokov.
„Ďalej starostlivo sledujeme situáciu na Ukrajine a pokračovať v tom budeme s pochopením skutočnej identity týchto síl,“ uviedol Breedlove. NATO v minulých dňoch rozhodlo o vyslaní radarových lietadiel AWACS nad Poľsko a Rumunsko. Generál pripomenul, že ťažko vyzbrojené jednotky držia v obkľúčení ukrajinské vojenské základne a ovládajú 11 hraničných prechodov do oblasti.
Na blogu Breedlove ponúkol tiež niekoľko verejne dostupných fotografií, na ktorých sú jasne vidieť ruské vojenské ŠPZ niekoľkých vozidiel a profesionálna výzbroj vojakov, ktorá podľa generála zjavne nie je „typická“ pre domobranu či miestne milície.
Situáciu na Ukrajine budú monitorovať dve lietadlá NATO
Severoatlantická aliancia v stredu potvrdila vyslanie dvoch pozorovateľských lietadiel, ktorých úlohou bude sledovať situáciu v krízou zmietanej Ukrajine.
Stroje NATO vzlietli zo základní v Nemecku a Británii v stredu ráno. Lietadlá však podľa operačného vedenia aliancie v Belgicku nevstúpia do vzdušného priestoru nečlenskej krajiny združenia 28 krajín. Týka sa priestoru Ukrajiny a Ruska. Lietať teda budú nad Poľskom.
Misia je reakciou na rozhodnutie členských štátov intenzívnejšie sledovať možné hrozby vyplývajúce z politickej kríze v Ukrajine pre alianciu.
Plán protiraketovej obrany NATO v Európe nemieri podľa EP na Rusko
Protiraketový plán obrany Severoatlantickej aliancie nie je v žiadnom prípade namierený proti Rusku, ale je zamýšľaný ako ochrana členských štátov pred možným útokom balistickými strelami. V správe o systéme protiraketovej ochrany Európy sa na tom v stredu zhodli europoslanci na svojom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
„Európsky parlament pripomína, že opatrenia NATO v oblasti protiraketovej obrany sú vyvíjané a vytvárané na obranu členských štátov proti možným útokom balistickými raketami,“ uvádza prijatý dokument. Ten tiež konštatuje, že NATO je pripravené spolupracovať s Ruskom a že takáto spolupráca môže byť prínosná.
Podľa europoslancov sa spomínaná spolupráca s Ruskom očakáva na „úrovni dvoch nezávislých systémov protiraketovej obrany“, teda ruského a aliančného. Kľúčová je v tejto veci dôvera a transparentnosť, k čomu podľa zákonodarcov presunutie ruských rakiet k hraniciam EÚ a NATO neprispieva.
Európska časť protiraketového štítu, ktorý má ochrániť spojencov USA pred hrozbou napríklad iránskych rakiet, je dlhodobo predmetom sporu medzi Washingtonom a Moskvou. V rámci tohto projektu majú byť obranné systémy rozmiestnené okrem iného v Rumunsku, Portugalsku či Poľsku.
Diplomatické rokovania, ktoré majú spor s Moskvou vyriešiť, však zatiaľ neviedli k žiadnym výsledkom. Kým štáty NATO sú ochotné zdieľať s Moskvou v obmedzenej miere niektoré obranné dáta, Moskva požaduje priamy operačný podiel na riadení systému.