Ako vy, ako predstaviteľ OSN, vnímate rokovanie o vojenskej zahraničnej misii, ktorá by mala zostať v Afganistane aj po roku 2014. Súčasný prezident Hamíd Karzaj dohodu, ktorá by to umožnila, odmieta podpísať. Je to momentálne najväčší problém krajiny?
Kľúčový problém pre Afganistan sú teraz prezidentské voľby v apríli. Je potrebné uskutočniť presun moci od súčasného politického vedenia krajiny k novému. Ide o jeden z kľúčových prvkov stabilizácie situácie, ktorý nevieme, ako sa vyvinie. Je veľmi dôležité, aby sa voľby uskutočnili v plánovanom termíne.
Hrozí, že sa to nestane?
Dnes stále nič nie je isté, situácia v Afganistane sa nedá predvídať. Jediným stabilizačným prvkom sú práve voľby. Aj z hľadiska toho, že ľudia v Afganistane si dnes nie sú istí skoro ničím. Medzinárodné vojská sa sťahujú. Nie je jasné, či tam zostanú po roku 2014. Takže pokiaľ ide o zahraničnú vojenskú prítomnosť, či už USA alebo NATO, je to tiež veľmi dôležitá otázka. Vidím to tak, ako to vnímajú aj Afganci. Nová misia by bola potvrdením, že medzinárodné spoločenstvo zostáva v Afganistane. Že ho bude masívne podporovať. Či už ide o bezpečnostné sily, ale aj o rozvojové projekty. Afganistan je krajinou, ktorá absolútne závisí od zahraničnej pomoci.
Afganci teda chcú, aby zahraniční vojaci zostali?
Je to pre dôvody, ktoré som spomenul. Povedal by som, že väčšina obyvateľov Afganistanu nemá rada na svojom území zahraničných vojakov, ako to už dokázali mnohokrát v histórii. Na určité obdobie si však stále vedia predstaviť ich pôsobenie. Pretože od tejto misie sa odvíjajú ďalšie veci. Preto aj veľké ľudové zhromaždenie loja džirga vlani v novembri schválilo dohodu, ktorá má umožniť pokračujúcu prítomnosť cudzích vojsk a misiu NATO. Stalo sa to napriek veľmi rozporuplnej diskusii. Loja džirga tiež vyzvala prezidenta Karzaja, aby dohodu čo najskôr podpísal. Vychádzam teda z toho, že väčšina ľudí v Afganistane si praje zotrvanie amerických vojakov. Na istú dobu, s jasne predvídateľnými cieľmi a úlohami.
Predpokladáte teda, že dohodu Afganistan podpíše, hoci to nemusí byť súčasný prezident Karzaj?
Vychádzam z toho, že dohoda je potrebná a väčšina partnerov, s ktorými hovoríme aj my, si to myslí tiež. Aj afganské bezpečnostné sily potrebujú podporu. Sú v procese výstavby. Zatiaľ nemajú tú kvalitu a vybavenie, ktoré by potrebovali. Bude to trvať ešte niekoľko rokov, kým prestanú potrebovať veľkú podporu. Afganci, ako som povedal, nemajú radi cudziu vojenskú prítomnosť. Stavajú sa však k situácii veľmi realisticky a pragmaticky. Uvedomujú si, že momentálne je to ten lepší variant. Z toho vychádzam. Všetci rozhodujúci kandidáti, ktorí idú do prezidentských volieb, jasne a opakovane potvrdili, že v prípade ich víťazstva podpíšu dohodu s USA.
Prečo sa však Karzaj tak mimoriadne bráni podpisu dohody, keď hovoríte, že väčšina Afgancov nie je proti?
Ako vedúci predstaviteľ štátu sa Karzaj podľa mňa snaží maximalizovať nejaké výhody, ktoré by Afganistan mohol dosiahnuť v procese rokovania. Čo sa týka dohody, tak tá je v podstate na stole. Zostáva otázka, či sa pod nejakým tlakom nepodarí získať väčšiu podporu zo strany Američanov a susedných krajín, aby predsa len pôsobili cez svoje kontakty na bojujúcu opozíciu. Aby sa pohol mierový proces dopredu. Karzaj je pevne presvedčený, že táto možnosť existuje. Snaží sa využiť to, kým je prezidentom. Predpokladám, že Karzaj berie do úvahy aj volebnú kampaň a nie je jasné, kto bude prezidentom. Tým, že ešte nepodpísal dohodu, chce tiež vyslať signál americkým partnerom, že je dôležitým hráčom. Aby USA nezasahovali zvonku do volebného procesu. Sú to veci, o ktorých hovorí Karzaj veľmi otvorene. Netvrdím, že je to príjemná diskusia. Americký prezident už odštartoval plány na možnosť, že by prítomnosť vojsk USA v Afganistane nepokračovala. Znamenalo by to aj koniec misie pre NATO.