Jeden demonštrant zahynul pri zrážkach v istanbulskej štvrti Kurtulus a v meste Tunceli na východe krajiny zomrel počas nepokojov na infarkt jeden policajt. Turecké poriadkové sily v stredu zasahovali už druhý deň po sebe proti demonštrantom vo viacerých mestách, kde vyšli do ulíc davy odporcov konzervatívnej vlády premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Najnovšie nepokoje vypukli po úmrtí 15-ročného Berkina Elvana z Istanbulu, ktorého počas minuloročných protestov proti Erdoganovi zasiahla do hlavy plechovka so slzotvorným plynom, keď šiel do obchodu kúpiť chlieb a následne upadol do kómy. Chlapcova smrť v utorok vyvolala nepokoje v najmenej 32 mestách naprieč krajinou.
Zábery zo stredajšieho pohrebu sprevádzaného masovou demonštráciou vysielali naživo turecké televízie. Desaťtisíce ľudí následne zamierili k námestiu Taksim v európskej časti Istanbulu, odkiaľ sa vlna protestov proti Erdoganovi v júni minulého roka rozšírila do celého Turecka. Polícia proti nim použila vodné delá, slzotvorný plyn a gumové projektily. Podobné strety počas dňa hlásili aj z Ankary a tretieho najľudnatejšieho mesta Izmir na pobreží Egejského mora, pričom viacerí ľudia utrpeli zranenia. Odporcovia Erdoganovej politiky tvrdia, že presadzuje nedemokratické reformy smerujúce k islamizácii spoločnosti.
Veľké protesty sa začali v Istanbule v júni pôvodne kvôli výrubu stromov v parku Gezi na Taksimskom námestí. Postupne sa k nim pridávalo čoraz viac ľudí, až sa demonštrácie rozšírili po celej krajine. Pri stretoch s políciou bolo zranených 8-tisíc ľudí, niekoľko tisíc osôb bolo zatknutých.
Protivládne nepokoje trvajú dodnes, a to kvôli korupčným škandálom vlády premiéra Erdogana aj jej kontroverzným krokom. Najnovšie vyšli Turci do ulíc vo februári kvôli zákonu, ktorý sprísňuje dohľad nad internetom. Vláda nepodporuje populárne komunitné siete a Erdogan za jednej z pôvodcov istanbulských protestov označil mikroblogovaciu sieť Twitter. Spoločnosť Google zaradila Turecko v cenzúre internetu hneď vedľa Číny.
Správa Európskeho parlamentu vyčíta Turecku korupčný škandál
Ústavné reformy vedúce k prehĺbeniu demokracie musia zostať prvoradým cieľom Turecka. Uvádza to správa o pokroku v tejto krajine, ktorú v súvislosti so snahou Turecka o členstvo v EÚ schválil na zasadnutí v Štrasburgu Európsky parlament. Europoslanci zároveň vyjadrili hlboké znepokojenie z korupčného škandálu, ktorý zasiahol vládu premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Správa však nie je len kritická, poslanci ocenili Ankaru napríklad za rozsiahlu pomoc sýrskym utečencom.
Posledný vývoj v Turecku v súvislosti s korupčnou aférou je podľa európskych zákonodarcov v rozpore so základnou zásadou nezávislého súdnictva a bude mať značný vplyv na dôveryhodnosť vyšetrovania. Vláda napríklad odvolala prokurátorov a policajtov preverujúcich spomínané obvinenia z korupcie. „Európsky parlament preto naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby plne preukázala svoju oddanosť demokratickým princípom a aby sa zdržala akéhokoľvek ďalšieho zasahovania do vyšetrovania a stíhania korupcie,“ uvádza správa, ktorá hodnotí vlaňajší rok.
Dokument Turecku tiež vyčíta násilné potláčanie demonštrácií, kontrolu internetu a nerešpektovanie slobody prejavu.
Erdogan začiatkom marca vyhlásil, že Turecko by mohlo zakázať obľúbenú komunitnú sieť Facebook alebo videoportál YouTube, pretože ich zneužívajú jeho politickí súperi. Prezident Abdullah Gül však obratom takéto opatrenie vylúčil.
Europoslanci popri výčitkách zmienili aj pokrok, ktorý Turecko urobilo. Príkladom je prepustenie značného počtu zadržiavaných, ktorí sa na slobodu dostali v rámci realizácie ďalšieho balíka reforiem súdnictva, alebo osveta v otázkach ľudských práv v justícii.
Turecko je kandidátskou krajinou EÚ, o členstvo požiadalo už v roku 1987 a prístupové rozhovory vedie od roku 2005. Vyjednávanie blokujú okrem iného územné spory s Cyprom, proti plnému začleneniu Turecka do únie sa postavila aj časť západoeurópskych politikov.