Všetky sankcie budeme opätovať, povedal Lichačev. Dodal, že jeho ministerstvo dúfa, že pôjde prípadne o sankcie politické, nie ekonomické. „Keby na to prišlo, priali by sme si, aby sa Európska únia rozhodla pre sankcie, ktoré nebudú brániť obchodnej spolupráci,“ dodal ruský námestník.
K situácii na Ukrajine sa vo štvrtok letmo vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. Počas návštevy Soči podľa agentúry Reuter zopakoval, že Moskva za krízu v susednej krajine nemôže. Prezident Putin v Soči navštívil funkcionárov podieľajúcich sa na organizácii zimných paralympijských hier a nevyhol sa komentovaniu napätej situácie v susednej krajine, Ukrajinu však priamo nemenoval. „Rád by som vám poďakoval za to, že sa na paraolympiáde snažíte držať politiku bokom. Tie komplikované okolnosti, o ktorých všetci viete, ju nijako neovplyvnili. Rád by som zdôraznil, že Rusko nevyvolalo tie udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú,“ povedal Putin.
Ukrajinský polostrov Krym obsadili pred takmer dvoma týždňami tisíce neoznačených vojakov, podľa všetkých dôkazov nepochybne ruských. V nedeľu sa na Kryme má konať referendum o pripojení tejto autonómnej republiky k Rusku. Ukrajina aj Západ dali už dopredu najavo, že výsledky tohto hlasovania neuznajú.
Prvé mená tých, ktorých sa dotknú sankcie, má mať EÚ v pondelok
Prvé mená osôb, ktorých sa majú dotknúť chystané sankcie Európskej únie za porušovanie územnej celistvosti Ukrajiny, budú zrejme známe už v pondelok, keď by o nich mohli rokovať ministri zahraničných vecí EÚ. Vyplýva to z vyjadrení diplomatov únijných krajín pre ČTK. Zoznam osôb, ktorých sa dotknú pripravované sankcie, sa stále pripravuje.
Jeho konkrétna podoba tak bude zrejme závisieť nielen na ruskom postoji k spornému nedeľnému referendu o pripojení Krymu k Rusku, ale tiež napríklad na vývoji diplomatických rokovaní s Moskvou. V piatok sa napríklad s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerrym v Londýne stretne jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov.
Ak EÚ opatrenia skutočne zavedie, bude to prvý podobný krok od rozpadu sovietskeho bloku a známka jasného zhoršenia vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom. Sankcie pripravujú tiež Spojené štáty.
Ministri zahraničia EÚ by mohli v pondelok odsúhlasiť už dopredu prerokovaný materiál o podobe únijných sankcií, súpiska konkrétnych dotknutých osôb má byť jeho prílohou.
Jeden z diplomatov mimo záznam pripustil, že sa zvažujú desiatky mien. „Nie je to otázka počtu ľudí na tom zozname. Snahou je nájdenie tých patričných. Tento týždeň sa diskutovalo o kritériách a teraz pokračuje príprava zoznamu mien, ktorý by mali dostať ministri v pondelok,“ vysvetlil iný diplomatický pracovník.
Je vraj pritom možné, že pondelkový zoznam bude v ďalších dňoch ešte rozšírený, napríklad z rozhodnutia lídrov štátov a vlád krajín EÚ, ktorých schôdzka sa v Bruseli bude konať 20. a 21. marca.
Kerry pohrozil Rusku kvôli krymskému referendu závažnými krokmi
Spojené štáty a Európska únia podniknú proti Rusku „sériu veľmi závažných krokov“, ak sa v nedeľu na Kryme uskutoční plánované referendum a Moskva sa bude riadiť jeho výsledkom. V Senáte to vo štvrtok povedal americký minister zahraničia John Kerry.
Senátorom tiež povedal, že sa chce týmto protiopatreniam vyhnúť rokovaním so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom, s ktorým sa zíde v piatok v Londýne.
Kerry uviedol , že hovoril telefonicky s Lavrovom pred svojím vystúpením v Senáte a vyjadril nádej, že „rozum preváži“. Obaja ministri si telefonujú od začiatku ukrajinskej krízy prakticky každý deň, ale zatiaľ sa im nepodarilo dohodnúť.
Americký minister tiež povedal bez ďalších podrobností, že bude na Lavrova tlačiť, aby Rusko pristúpilo na variant „ktorý by nezahŕňal úplnú anexiu“ Krymu.
„Dúfam, že (Rusko) si uvedomí, že medzinárodné spoločenstvo je naozaj veľmi jednotné,“ dodal.
Europarlament odsúdil ruskú inváziu na Krym, žiada stiahnutie síl
Európsky parlament odsúdil ruskú inváziu na Krym, ktorý europoslanci naďalej považujú za integrálnu súčasť Ukrajiny. Uznesenie, ktoré vo štvrtok poslanci prijali na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, žiada Moskvu, aby vojakov stiahla a aby dodržiavala medzinárodné právo a svoje záväzky, okrem iného Chartu OSN či budapeštianske memorandum o záruke ukrajinskej územnej celistvosti.
„Európsky parlament vyzýva na okamžité upokojenie krízovej situácie, na okamžité stiahnutie všetkých vojenských síl, ktoré sa nezákonne nachádzajú na ukrajinskom území, a naliehavo požaduje plné dodržiavanie medzinárodného práva a existujúcich záväzkov,“ uvádza schválená rezolúcia.
Europoslanci ruský vojenský zásah na Kryme označili za „agresiu v podobe invázie“ a terajšie kroky Moskvy za „ohrozenie bezpečnosti EÚ“. Chystané nedeľné referendum o sebaurčení Krymu a o jeho pripojení k Rusku považuje Európsky parlament za nelegálne; na prípadnú anexiu polostrova by EÚ mala odpovedať napríklad zbraňovým embargom a zmrazením majetku osôb, ktoré sa podieľali na rozhodnutí o invázii, uvádza parlamentné uznesenie.