Ruský veľvyslanec pri OSN povedal na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady, že Moskva „nechce vojnu“ s Ukrajinou. Vitalij Čurkin tak reagoval na priamu otázku od prechodného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka, ktorý sa na zasadnutí zúčastnil. Napriek tomu však Čurkin zápalisto obhajoval právo Krymu uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku.
Jaceňuk povedal Bezpečnostnej rade OSN, že jeho krajina je bezdôvodne obeťou ruskej agresie a držal pritom kópiu Charty OSN s cieľom zdôrazniť, že Moskva ju ako aj niekoľko ďalších medzinárodných dohôd porušuje. Napriek tomu vyjadril presvedčenie, že „je tu stále šanca na vyriešenie konfliktu mierovou cestou“ a vyzval Moskvu, aby sa zapojila do priamych rokovaní. Čurkin na ponuku priamych rokovaní nereagoval a tvrdil, že je to Kyjev, čo „rozdeľuje krajinu na dve časti“, nie Moskva.
Foto: SITA/AP, John Minchillo
Referendum pritom označil za odpoveď na „právne vákuum“ na Ukrajine. Spojené štáty v tejto súvislosti predložili vo štvrtok návrh rezolúcie, ktoré by vyhlásilo plánované nedeľné referendum na Kryme za nelegálne. Rusko už vyhlásilo, že návrh bude vetovať, uviedli diplomati z rady.
Násilné zrážky, ktoré v približne rovnakom čase prepukli vo východoukrajinskom meste Doneck, majú minimálne jednu obeť a viacerí ľudia skončili v nemocnici. Ukrajinská agentúra Unian uvádza dokonca tri mŕtve obete. Podľa informácií portálu ruskej televízie RT sa do potýčok dostali stovky účastníkov dvoch demonštrácií – proruskí zástancovia autonómie východnej Ukrajiny a prívrženci vlády v Kyjeve. Išlo o najhoršie násilie od pádu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča 22. februára.
Rusko v reakcii na udalosti v Donecku v piatok opäť varovalo, že si vyhradzuje právo brániť etnických Rusov, ktorí by boli ohrození na východe Ukrajiny. Vo vyhlásení ministerstvo konštatovalo, že ukrajinské úrady stratili kontrolu nad krajinou a nie sú schopné zaistiť obyvateľstvu základnú bezpečnosť. „Rusko si uvedomuje svoju zodpovednosť za životy svojich občanov na Ukrajine a vyhradzuje si právo na ich ochranu,“ píše sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
USA žiadosť o vojenskú podporu Ukrajiny posudzujú
Spojené štáty posudzujú žiadosť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka a jeho delegácie, ktorá počas stredajšej návštevy Washingtonu požiadala Spojené štáty o vojenskú podporu, zbrane ako aj spravodajské informácie. Povedal to nemenovaný predstaviteľ Pentagonu v piatok pre agentúru AFP. Ďalší zdroj uviedol, že USA o žiadosti uvažujú. Spor Ruska s Ukrajinou chce však Washington urovnať diplomatickou cestou.
Prezident USA Barack Obama v stredu obvinil Rusko z agresívneho prístupu ku kríze na Ukrajine a varoval, že ak sa nezmení, Američania spolu s inými krajinami to budú Moskve „nútení zúčtovať“. Vyjadril sa tak po tom, ako v Bielom dome privítal Jaceňuka, čím dal opäť najavo svoju podporu novému vedeniu v Kyjeve. Obamove slová sa týkali vojenskej prítomnosti Ruska na Kryme, kde sa po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vzbúrili obyvatelia ruskej národnosti. Americký líder vyjadril presvedčenie, že najväčšou hrozbou pre Ukrajinu je momentálne strata územnej celistvosti, a prisľúbil, že v zápase o jej zachovanie bude stáť pri Ukrajincoch.
Rusi poslali stíhačky k Minsku
Moskva vyslala šesť stíhačiek Su-27 a tri nákladné lietadlá do Bieloruska, aby sa podieľali na strážení západných hraníc tohto ruského spojenca. Oznámil to spravodajský server newsru.com s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v stredu avizoval, že požiada Moskvu o leteckú posilu vzhľadom na cvičenie Severoatlantickej aliancie blízko bieloruských hraníc.
„Po zavŕšení všetkých potrebných príprav sa posádky ruských stíhačiek zapoja do spoločnej bojovej služby s bieloruskými kolegami s cieľom uskutočňovať vzdušný prieskum a zabezpečovať ochranu a obranu vzdušného priestranstva,“ uviedlo ruské ministerstvo a pohrozilo, že odpovie „adekvátnymi protiopatreniami“ na ďalšiu koncentráciu vojsk v štátoch susediacich s bieloruským spojencom.
Podľa poľskej spravodajskej televízie TVN 24 dorazili ruské stíhačky na bieloruskú základňu Bobrujsk, ležiacu asi 130 kilometrov juhovýchodne od Minska, prakticky súčasne so štvrtkovým príletom prvej šestice amerických stíhačiek F-16 na poľskú základňu Lask, kde sa majú zapojiť do spoločného cvičenia s Poliakmi. Tí manévre s Američanmi v tejto dobe chápu ako spojeneckú podporu počas ukrajinskej krízy.
Do Poľska má doraziť 12 amerických stíhačiek F-16 a aj Minsk požiadal Moskvu o 12 ruských stíhačiek ako dodatočnú posilu.
Rusko a Bielorusko sa v minulosti dohodli na vytvorení spoločného štátu, ale fakticky na tejto ceste doteraz príliš nepostúpili. Avšak oba štáty uzavreli spojeneckú zmluvu a tiež sa dohodli na spoločnej protivzdušnej obrane, takže Moskva využíva bieloruský radar včasnej výstrahy.
Ruské úrady zablokovali protivládne webové stránky
Ruský regulátor médií a telekomunikácií Roscomnadzor vo štvrtok oznámil, že zablokoval blog LiveJournal opozičného lídra Alexeja Navaľného (navalny.livejournal.com) a niekoľko ďalších nezávislých webových stránok. Informuje o tom ruská tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa jej údajov Roscomnadzor odstavil tiež nezávislý portál grani.ru, opozičnú stránku kasparov.ru šachového veľmajstra Garriho Kasparova ako aj online noviny Ježednevnij Žurnal za to, že „podnecovali používateľov k nelegálnym aktivitám a účasti na masových protestoch, ktoré sú v rozpore so zákonom“. Telekomunikačné spoločnosti dostali príkaz okamžite znemožniť prístupy ku všetkým týmto zdrojom, uviedol regulátor.
Zákon z roku 2012 umožňuje ruským štátnym úradom bez súdneho rozhodnutia blokovať webové stránky, ktoré podľa nich majú ilegálny obsah. Ochrancovia ľudských práv už roky upozorňujú na masívne obmedzovanie slobody slova v Rusku za vlády súčasného šéfa Kremľa Vladimira Putina.
