Podľa vyhlásenia zverejneného na stránke rezortu Rusi obsadili dedinu Strilkove, kde zaznamenali prítomnosť 80 vojakov, štyroch vrtuľníkov a troch „obrnených bojových strojov“. Kyjev takéto konanie považuje za vojenskú inváziu a vyhradzuje si právo na „použitie všetkých nevyhnutných prostriedkov“, aby ju odrazil. O prvom prípade nasadenia ruského vojska na Ukrajine mimo územia Krymu medzitým informovali viaceré domáce i zahraničné médiá.
Vojaci sa údajne zmocnili plynárenského zariadenia neďaleko severnej hranice Krymu, zatiaľ čo ukrajinské ministerstvo obrany hlási zmarenie pokusu ruskej armády vstúpiť do Chersonskej oblasti z Krymského polostrova cez úzky pás pevniny známy ako Arbatská kosa.
Experti RE potvrdili nezákonnosť referenda na Kryme
Experti Rady Európy (RE) na ústavné právo potvrdili, že referendum o odtrhnutí sa ukrajinského Krymu a jeho pripojení k Rusku bude protiústavné. Deň pred hlasovaním o tom informovala tlačová agentúra Interfax-Ukrajina, ktorá na svojom internetovom portáli cituje vyjadrenie riaditeľa komunikačného odboru RE Daniela Höltgena. Členovia takzvanej Benátskej komisie sa podľa neho zhodli na odmietavom stanovisku, ktoré by mali definitívne schváliť 21. marca. Höltgen pritom parafrázoval slová rakúskeho ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza, že „navrhované referendum na Kryme nie je demokratické a nie je v súlade s ukrajinskou ústavou“.
Preskúmanie zákonnosti referenda na Kryme poradným orgánom RE oznámil počas pondelňajšej návštevy Kyjeva jej generálny tajomník Thorbjorn Jagland. Benátska komisia by mala podľa Jaglanda pripraviť v danej veci „odborný posudok“, celoeurópska organizácia je však pripravená Ukrajine pomôcť aj pri vyšetrovaní predošlého krviprelievania v Kyjeve, a to prostredníctvom dohľadu „medzinárodnej rady expertov“. Očakáva sa, že na zasadnutí komisie v Benátkach naplánovanom na 21. a 22. marca sa zúčastní ukrajinský minister spravodlivosti Pavlo Petrenko.
Ukrajinský parlament odobral právomoci Krymskému
Ukrajinský parlament v sobotu rozhodol o dočasnom odobratí právomocí parlamentu Krymskej autonómnej republiky. Urobil tak len deň pred konaním referenda o pripojení Krymu k Rusku, ktoré Kyjev označil za nelegálne. Sobotné rozhodnutie ale zjavne referendu nezabráni, pretože poloostrov majú pod kontrolou ruské ozbrojené sily.
Pre dočasné zrušenie krymského zastupiteľského zboru hlasovalo 278 zo 450 poslancov ukrajinskej Najvyššej rady. Základom pre tento krok je nález ústavného súdu, ktorý označil za protiústavné rozhodnutie vypísať referendum o odtrhnutí Krymu, rovnako ako deklaráciu jeho nezávislosti.
Predseda ukrajinského zákonodarného zboru Oleksandr Turčynov, ktorý je od zosadenia bývalého prezidenta Viktora Janukovyča zároveň úradujúcou hlavou štátu, už predtým označil krymskú deklaráciu a referendum za nelegálne.
Súčasťou sobotného uznesenia Najvyššej rady je podľa agentúry Interfax – Ukrajina aj návrh začať prípravu nových volieb krymského parlamentu.
Rozhodnutie ukrajinských poslancov má ale len symbolický charakter a konaniu referenda ťažko zabráni, hoci legálnosť tohto hlasovania spochybňujú aj Spojené štáty a Európska únia. Krym už úplne zjavne obsadili ruské ozbrojené sily, plebiscit je pripravený a Moskva dala najavo, že od jeho podpory nemieni ustúpiť.
Na polostrove v sobotu podľa médií panuje pred nedeľňajším referendom napätý pokoj strážený ozbrojencami. Údajne ide len o miestnu domobranu, ale málokto už pochybuje o zapojení ruskej armády. Podľa serveru 5 kanal stoja pred bankami dlhé fronty ľudí, ktorí sa pre neistú budúcnosť „v náručí starostlivého brata“ snažia zo svojich účtov náhlivo vybrať hotovosť. Táto horúčka už panuje niekoľko dní, finančné ústavy najprv pristúpili k obmedzeniu množstva vyberaných peňazí a v sobotu vydávanie hotovosti úplne zastavili.
Referendum začne o ôsmej ráno miestneho času (7:00 SEČ) a skončí o ôsmej večer. Údajne je všetko pripravené pre prieskumy medzi voličmi po odhlasovaní, takže odhady by mohli byť známe krátko po uzavretí hlasovacích stredísk. Podľa predsedu organizačného výboru Michajla Malyčeva by sa čoskoro tiež mali objaviť prvé predbežné výsledky, konečné sa čakajú v pondelok ráno.
Malyčev podľa agentúry AFP tiež uviedol, že na Kryme je 623 novinárov zastupujúcich 129 médií a tiež 135 pozorovateľov zo zahraničia. Vytlačených je 1,5 milióna hlasovacích lístkov, čo vraj s určitou rezervou zodpovedá dospelému obyvateľstvu Krymu.
Na podporu Ukrajiny v Moskve demonštrujú desaťtisíce ľudí
Desiatky tisíc stúpencov ruskej opozície v sobotu protestovali v centre Moskvy a v ďalších ruských mestách proti okupácii Krymu a proti politike Kremľa voči Ukrajine. V rovnakom čase sa na Červenom námestí konal provládny Pochod bratstvo, ktorého sa ale podľa tamojších médií zúčastnilo citeľne menej ľudí.
„Za vašu a našu slobodu“ hlásal jeden z nápisov na širokej páske, ktorú držali účastníci Pochodu mieru. Tých podľa agentúry AFP prišlo na Puškinovo námestie 50-tisíc. Ruská polícia informovala, že na začiatku tejto akcie bolo na mieste okolo 3-tisíc ľudí.
Vedľa ruských a ukrajinských vlajok niesli účastníci demonštrácie tiež tabuľu s výzvami „Nedotýkajte sa Ukrajiny“, „Nie vojne“ alebo aj „Odpusť nám, Ukrajina“. Stuha rozvinutá cez ulicu bojovala „Za Rusko a Ukrajinu bez Putina“. Medzi účastníkmi boli aj dve členky punkovej skupiny Pussy Riot Nadežda Tolokonnikovová a Marija Aljochinová.
„Beh udalostí teraz môžeme zmeniť rýchlejšie ako v roku 1968,“ kričala podľa AFP Tolokonnikovová v narážke na inváziu sovietskych vojsk do Československa pred takmer 46 rokmi.
„Podľa mňa Krym je Ukrajina, aj keď väčšina ľudí sú tam Rusi. Mali by si svoje problémy vyriešiť so svojím štátom, Rusko s tým nemá nič spoločné,“ povedala AFP sedemdesiatjedenročná učiteľka na dôchodku Alla. „Je to vojna, okupácia. Zo strany civilizovaného štátu je niečo také neprijateľné,“ dodala.
Podľa serveru Gazeta.ru sa podobné akcie konali aj v ďalších ruských mestách, vrátane Petrohradu, Jekaterinburgu či Samary. Tam na rozdiel od Moskvy nebolo opozičné zhromaždenie povolené. V rovnakej dobe dávalo podľa policajného odhadu na Červenom námestí najavo svoju podporu prezidentovi Vladimirovi Putinovi okolo 15-tisíc ľudí. Mnohí z nich na sebe mali červené bundy s nákresom mapy bývalého Sovietskeho zväzu a nápisom ZSSR 2.0 na chrbte ako výzvy na vytvorenie nového zväzu.
Na podporu Ukrajiny sa v sobotu demonštrovalo aj v Prahe, kde sa zišli desiatky Ukrajincov. Ľudia protestovali proti ruskej intervencii na ukrajinskom Kryme a zároveň chceli podporiť mierový pochod v Moskve.
Krymské referendum chce Západ odmietnuť aj na pôde BR OSN
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) by mala v sobotu hlasovať o návrhu rezolúcie, ktorý vyzýva na urovnanie krízy na Ukrajine a vyjadruje nesúhlas s nadchádzajúcim referendom o pričlenení Krymu k Rusku. Luxemburská misia pri OSN v piatok na sieti Twitter uviedla, že začiatok zasadnutia v New Yorku bol plánovaný v ranných hodinách miestneho času, výsledok je však považovaný za vopred jasný, keďže dokument odporuje postoju Ruska ako stáleho člena rady s právom veta. Luxemburg vo výkonnom orgáne OSN momentálne plní úlohy rotujúceho predsedníctva.
Návrh z dielne USA poskytnutý tlačovej agentúre AP vyzýva všetky strany, aby „sa bezodkladne začali zaoberať mierovým urovnaním tohto sporu prostredníctvom priameho politického dialógu“. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že ukrajinské vedenie nedalo súhlas na konanie referenda o budúcnosti Krymu naplánovaného na nedeľu, čo znamená, že hlasovanie „nemôže byť platné a nemôže tvoriť základ pre akúkoľvek zmenu štatútu“ polostrova.
Cieľom návrhu odsúdeného vopred na neúspech je podľa veľvyslankyne USA pri OSN Samanthy Powerovej „ukázať mieru izolácie Ruska, zatiaľ čo sleduje nemierovú cestu“. Podporovatelia očakávajú, že v prospech dokumentu bude hlasovať 13 z 15 členov BR OSN. Dúfajú pritom, že Čína vystupujúca zvyčajne ako spojenec Ruska sa tentoraz hlasovania zdrží. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že téma územnej celistvosti je pre Peking obzvlášť citlivá a tamojšie vedenie sleduje politiku nezasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín. ň
Ruský parlament, ktorý podporil separatistické snahy krymského vedenia, už v podstate schválil pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Ukrajina, EÚ i USA považujú referendum za nelegálne a ohrozujúce územnú celistvosť Ukrajiny, pričom jeho výsledky odmietajú uznať.