Slovenská odborníčka na ázijsko-pacifický región tiež pripomína, že Moskva a Peking sa vzájomné podporujú v Bezpečnostnej rade OSN. „Čína by v západných štátoch takého spojenca, akým je teraz Rusko, nezískala,“ myslí si Kizeková.
Čína býva tichým či otvorenejším spojencom Ruska v mnohých medzinárodných otázkach, alebo aspoň proti nemu nejde. Dá sa predpokladať, že taký bude postoj Pekingu aj v súvislosti s krízou na Ukrajine?
Čína nebude veľmi otvorene reagovať na situácie, ktoré sa jej priamo netýkajú. Bol to aj prípad rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 a teraz je to Ukrajina. Keď som sa v súvislosti s konfliktom v Gruzínsku rozprávala s ľuďmi v Pekingu, tak som vtedy získala dojem, že niektorí generáli nechápali prístup Ruska k Abcházsku a Južnému Osetsku. Teda najprv destabilizáciu regiónu a potom následné podporenie osamostatnenia sa od Gruzínska.
Prečo to nechápali?
Čína by sa skôr vedela stotožniť s pripojením spomenutých regiónov k Rusku na základe vzťahov z minulosti. Čiže ak Moskva presvedčí Peking, že Krym je historicky jej a dôjde k spojeniu s Ruskom, bude to Čína považovať za prirodzenejšie ako udelenie samostatnosti. Ďalšia vec súvisí s nemiešaním sa do vnútorných otázok iných štátov. Je to v súlade s čínskou zahraničnou politikou a tiež s princípmi Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (organizácia, ktorá združuje Čínu, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, poz. red.). Momentálne nevnímam veľký tlak na šanghajskú organizáciu, aby sa vyjadrila. Ruský národný koordinátor v jej rámci Kirill Barskij dosť otvorene vystúpil proti hrozbám ekonomických sankcií a všeobecnej izolácii Moskvy. Použil dokonca príklad Číny po udalostiach na Tchien-an-men v roku 1989. Peking bol vtedy izolovaný. Barskij vyhlásil, že to bol neúspešný príklad pre západne štáty, že sa tým nič nevyriešilo. Vytvorilo sa to vraj umelo a v zásade globalizácia a ekonomické prepojenie štátov diktujú, aby štáty spolupracovali a situácie sa riešili dialógom.
Čo v súčasnosti Čínu najviac spája s Ruskom?
Spája ich energia. Čína je na strane dopytu a ponuky. Peking vždy zaujíma, či sú jeho podnikateľské záujmy ohrozené. Dalo by sa možno diskutovať o tom, že ak by Rusi išli do väčšieho konfliktu s Ukrajinou, do akej miery by čínske ministerstvo zahraničných veci mlčalo, keďže Peking má na Ukrajine obchodne záujmy. Čína bude dúfať v zachovanie územnej celistvosti z pohľadu Ukrajiny, keďže dosť intenzívne sledovala nepokoje v krajine a zásah prezidenta Viktora Janukovyča a jeho zložiek. Ak by sa to však pokojne vyriešilo pripojením k Rusku, tak je to o spomenutom historickom argumente. Čiže Peking by to nedramatizoval. Tiež ich spája zachovanie režimov a na to využívajú aj šanghajskú organizáciu. Ako ďalší priestor, kde sa tieto štáty vzájomne podporujú a propagujú, že tvoria istú alternatívu rozvoja, vhodnejšiu pre ich podmienky a systémy ako to, čo ponúka Západ.
Čo ich rozdeľuje?
Samozrejme, otázka čínskej migrácie v pohraničných oblastiach na východe Ruska a do akej miery sú Rusi schopní tuto situáciu monitorovať. Ide aj o prenájom pôdy, zníženie ekonomického vplyvu Moskvy v týchto častiach krajiny. Napriek intenzívnym vzťahom na oboch stranách prevláda nedôvera.
Mohol by sa Západ pokúsiť dostať Čínu takpovediac na svoju stranu, môže sa Rusko toho obávať?
Nemyslím si, že sa Západu podarí dostať Čínu na svoju stranu. Moskva a Peking sa vzájomné podporujú v Bezpečnostnej rade OSN. Čína by v západných štátoch takého spojenca, akým je teraz Rusko, nezískala.
Ako Čína chápe vývoj a aký z toho robí záver? Územná celistvosť krajiny je pre Čínu asi dôležitá, zároveň ona sama môže mať v budúcnosti iste územné požiadavky a napríklad to, čo hovorí Rusko o ochrane rusky hovoriacich obyvateľov, by teoreticky mohlo poslúžiť aj Číne.
Áno, sila čínskych menšín v niektorých štátoch je jasná. Nie je mi však známe, že by Čína mala zákon o vojenskom zásahu v iných krajinách na ochranu svojich krajanov. Celkovo ma situácia na Ukrajine neprekvapuje. Už počas roku 2008 tu boli analýzy o možných ohniskách napätia, na ktoré sa Kremeľ zameria. Spomínala sa tam presne otázka ruských menšín v iných štátoch vrátane Krymu. Pre Rusov je toto úplné prirodzená situácia, sledujem to z ich vyjadrení.