Americké a ruské invázie: Je v nich rozdiel?

Kto sa môže sťažovať na konanie veľmocí? Najmä iné veľmoci. Ruská invázia na ukrajinský Krym je aj vášnivou debatou o tom, čo si kto na medzinárodnej scéne môže dovoliť, ak je dostatočne silný.

17.03.2014 07:19
Obama, Putin Foto: ,
Predstavitelia dvoch veľmocí, ktoré sa navzájom obviňujú z pokrytectva. Šéf Bieleho domu Barack Obama (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin.
debata (79)

"Keď americký prezident Barack Obama odkazuje ruskej hlave štátu Vladimirovi Putinovi, že je na nesprávnej strane histórie, je to rečnícky argument, s ktorým budú voliči v USA súhlasiť,“ pripomína pre Pravdu expert na zahraničnú politiku David Mislan z Americkej univerzity vo Washingtone. "Aj ruská opozícia proti zásahu NATO v Líbyi sa dá opísať v morálnych a právnických termínoch. Moskva bola za suverenitu a sebaurčenie, keď nepodporovala úder Západu,“ hovorí Mislan.

Je však využívanie etických argumentov prakticky nemožné, lebo je jedno, o koho ide, všetci majú maslo na hlave?

"Stále som zmätený z ľudí, ktorí naznačujú, že americké pokrytectvo a zlé činy ospravedlňujú to isté pri iných. Prečo neodsúdime a nekritizujeme rovnako?“ napísal odborník na bezpečnostnú politiku Andrej Lebovich na sociálnej sieti Twitter.

"Šéf diplomacie USA John Kerry riskoval úplné zosmiešnenie sa, keď vyhlásil, že je neakceptovateľné napadnúť inú krajinu na základe úplne vymyslenej zámienky. Alebo len preto, že sa niekomu nepáčia momentálni lídri nejakého štátu,“ napísal v komentári pre internetovú stránku spravodajskej televízie CNN Simon Tisdall, zahraničnopolitický odborník denníka Guardian. "Hneď sa vám vybaví Irak v roku 2003. Je to presne to isté, čo si vtedy vykonštruovali George Bush a Tony Blair. Údajnú hrozbu zbraní hromadného ničenia od nenávideného Saddáma Husajna,“ uviedol Tisdall, ktorý ináč opísal Putina ako veľmi nebezpečného človeka bez škrupúľ.

"Spojené štáty, ktoré neboli schopné zbaviť sa myslenia zo studenej vojny, zaobchádzali s Ruskom ako s možnou hrozbou od začiatku 90. rokov,“ tvrdí zase John Mearsheimer, autor knihy Tragédia politiky veľmoci. "Ignorovali protesty Moskvy týkajúce sa rozširovania NATO a námietky proti americkým plánom na vybudovanie protiraketového systému vo východnej Európe,“ napísal odborník z univerzity v Chicagu pre denník New York Times.

"V Iraku nemali USA záujem na rozdelení krajiny a pripojení jej časti k sebe,“ oponuje však Janusz Bugajski, americký expert na východnú Európu. "Na Ukrajine sa o to Rusko snaží. Moskva chce zabrániť tomu, aby sa Kyjev zapojil do západných štruktúr. Tak ako to dobrovoľne urobili stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska,“ argumentuje pre Pravdu Bugajski, ktorý má poľské korene.

"Irak je len veľmi ťažko príkladom, na základe ktorého by nejaká krajina mohla obhajovať svoju politiku,“ priznáva Kurk Dorsey, odborník na dejiny medzinárodných vzťahov na univerzite v New Hampshire.

Podľa experta je však argument o predchádzajúcich inváziách veľmocí do veľkej miery hypotetický. "Na jednej strane je to aj skutočná otázka, ktorou by sa mali západní lídri zaoberať. Keď dúfajú, že presvedčia ľudí, že pri obrane svojich pozícií aj rozmýšľajú. Na druhej strane je každá situácia výnimočná. V istom momente musíme obrátiť list. Budeme stále hovoriť, že Sovieti obsadili v roku 1968 Československo a v roku 1979 Afganistan? A že Amerika napadla v roku 1846 Mexiko a preto sa nemôže sťažovať?“ povedal pre Pravdu Dorsey.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #invázia #Krym