Medzi hlavné body prejavu patrilo rozhodnutie zatiaľ nepodpísať ekonomickú časť asociačnej dohody s EÚ, dať ruskému jazyku štatút oficiálneho všade tam, kde ním hovorí väčšina obyvateľov, ako aj zámer zatiaľ nevstupovať do NATO.
Zatiaľ nie do aliancie
„Výhradne v záujme zachovania jednoty Ukrajiny nie je vstup do NATO na programe dňa,“ vyhlásil Jaceňuk v Kyjeve. Zároveň ubezpečil Ukrajincov, že „krajinu bude chrániť veľmi silná a moderná ukrajinská armáda“.
Už vládna moc vedená zvrhnutým prezidentom Viktorom Janukovyčom odmietala začlenenie do aliancie. A to – ako upozornila agentúra Reuters – napriek tomu, že súhlasila s účasťou na viacerých vojenských programoch NATO. Kyjev mal v tom čase predstavu akéhosi „mačkopsa“ – byť v únii a zároveň mimo aliancie. Podľa väčšiny reakcií je to síce lákavá, ale z geopolitického hľadiska a záujmov veľmocí nereálna predstava. Po prevrate sa čoraz viac začali ozývať hlasy „nových“ poslancov parlamentu, pochádzajúcich predovšetkým zo západnej Ukrajiny a dosadených do snemovne Majdanom. Volali po začlenení do aliancie a dokonca časť z nich si nechala v parlamente zaregistrovať príslušný návrh. Zatiaľ však oveľa reálnejšia ostáva predstava začlenenia Ukrajiny do EÚ.
Polovičný podpis dohody
Najnovšie Štefan Füle, komisár EÚ pre rozšírenie a politiku susedstva, v rozhovore pre denník Die Welt nepriamo vyzval na pomoc Kyjevu.
„Ak chceme skutočne zmeniť časť východnej Európy, ktorá dnes čelí dnešným udalostiam, musíme použiť najsilnejší politický inštrument, ktorý má EÚ, a tým je rozšírenie. Má bezprecedentne efektívnu a stabilizujúcu silu,“ vyhlásil komisár. Rovnako nepriamo, ale jasne reagoval v prejave k ľudu v utorok aj premiér Jaceňuk. Ukrajina sa podľa neho rozhodla podpísať zatiaľ iba jednu časť navrhovanej asociačnej dohody. Dokumentu, ktorý prezident Janukovyč na summite EÚ vo Vilniuse v poslednej chvíli odmietol pre nevýhodné podmienky. Napokon to poslúžilo ako iskra na spustenie nepokojov v Kyjeve.
„Zatiaľ sme odložili podpísanie ekonomickej časti asociačnej dohody, ale jej politickú kapitolu podpíšeme podľa plánu, teda 21. marca v Bruseli,“ potvrdil dočasný ukrajinský premiér.
O tom, že Kyjev začína brať vážne nielen súčasnú politickú situáciu na východe a juhu krajiny, svedčí samo odôvodnenie rozhodnutia. Ako povedal Jaceňuk, „berieme do úvahy obavy z prípadného zavedenia zóny voľného obchodu a jej negatívny dosah na priemyselné oblasti, v prvom rade na východ krajiny“. Rovnako ako Janukovyč po návrate z Vilniusu aj súčasná moc spustila „dodatočné konzultácie“. Jaceňuk však nezabudol pripomenúť, že únia už jednostranne rozhodla o otvorení svojho trhu ukrajinským výrobkom, čo „bude dobrou vzpruhou pre naše hospodárstvo“.
Gricenko: Turčynov, odstúp!
Tak ako predchádzajúca vládna moc predstavovaná Stranou regiónov Viktora Janukovyča aj dnes Kyjev tvrdí, že kontakty s EÚ sa ani v čase veľmi napätých vzťahov s Ruskom nezakladajú na výbere „alebo, alebo“. Napriek tomu však vo vládnej špičke v tomto smere narastá politická polarizácia. Olej do ohňa včera prilial bývalý až trojnásobný a prvý občiansky ukrajinský minister obrany Anatolij Gricenko. Podľa väčšiny mužov v uniforme vraj najhorší šéf rezortu v novodobých dejinách Ukrajiny.
V otvorenom liste vyzval Alexandra Turčynova, šéfa parlamentu, povereného zároveň právomocami prezidenta, a teda hlavného veliteľa armády, aby napísal žiadosť a odstúpil. Dôvodom je podľa Gricenka pasivita a nerozhodnosť adresáta.
„Sám dobre viete, že funkcia hlavného veliteľa armády, tým skôr v súčasnej extrémnej situácii, je nad vaše sily. V žiadosti napíšte dôležitý dôvod, ako je napríklad choroba, psychická únava alebo rodinné dôvody. Parlament zahlasuje a choďte s Pánom Bohom…“ napísal Gricenko, ktorý bol ministrom obrany počas vládnutia Julie Tymošenkovej, premiéra Jurija Jechanurova, ale aj v kabinete Viktora Janukovyča, do ktorého ho dostal z titulu právomoci vtedajší prezident Viktor Juščenko.
Odzbrojenie polovojenských skupín
Veľký ohlas vyvolalo rozhodnutie vlády týkajúce sa odzbrojenia ukrajinských polovojenských skupín. Pritom dnes už nielen Moskva ich charakterizuje ako fašistické a nacistické. Vzťahovalo by sa to hlavne na Pravý sektor Dmitrija Jaroša, ktorý má podľa jeho vyjadrenia 10-tisíc ozbrojencov. Koncom minulého týždňa v rozhovore pre televíziu TCH však Jaroš odmietol odovzdať zbrane a navyše vyhlásil, že ak vstúpi noha ruského vojaka na ukrajinské územie, členovia jeho organizácie začnú diverziu proti plynovodom a ropovodom smerujúcim z Ruska cez Ukrajinu ďalej do Európy.
„Vieme, že Rusko zarába na rope a plyne, ktoré ženie na Západ cez naše potrubie. A tak ho zničíme a nepriateľovi zničíme finančný zdroj,“ vyhlásil Jaroš, na ktorého Rusko už vydalo zatykač. Podľa pravicového radikála ten, kto chcel zbraň odovzdať, už tak urobil. Kto nechcel, ju neodovzdal a vraj ani neodovzdá.
„Nechceli by brániť vlasť s nejakými historickými flintami. Aj preto ľudia, ktorí sa počas revolúcie ozbrojili, sa sotva vzdajú zbraní. Len tak pre istotu,“ vyhlásil líder Pravého sektora.
Agentúra Reuters však upozornila, že záväzok Jaceňuka odzbrojiť polovojenské skupiny platí aj na proruských aktivistov operujúcich na východe krajiny, hlavne v Charkove, Donecku a Luhansku.
Rozhodnutie dočasnej vlády v Kyjeve
- Podpis ekonomickej časti asociačnej dohody s EÚ sa odkladá v súvislosti s obavami pred negatívnou reakciou vyvolanou možnými následkami pre východnú priemyselnú oblasť. Politickú časť majú podpísať 21. marca.
- Otázka pripojenia k NATO nie je na programe dňa.
- Východná a južná časť krajiny budú mať širšie kompetencie ako doteraz.
- Kabinet zaručí odzbrojenie všetkých militantných skupín bez ohľadu na ich ciele.
- Ruský jazyk bude oficiálnym jazykom vo všetkých oblastiach Ukrajiny kde ním hovorí väčšina obyvateľstva.