Ukrajina tiež plánuje opustiť postsovietské Spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré ju v spore s Ruskom o Krym nepodporilo. Oznámil to v Kyjeve šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij po rokovaní tohto orgánu. Kyjev tak reaguje na ruské rozhodnutie anektovať Krym.
O prípadnom recipročnom zavedení ruských víz pre Ukrajincov rozhodne Moskva až po tom, čo ju Kyjev oficiálne upovedomí o zavedení vízového režimu pre Rusov, uviedla agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruských diplomatov.
„Ministerstvo zahraničia dostalo pokyn zaviesť vízový režim s Ruskou federáciou,“ povedal Parubij s tým, že víza by mala byť zavedené „čo najskôr“, ako to len technicky bude možné. Už v najbližších hodinách by ukrajinskí pohraničníci mali do krajiny púšťať Rusov len s pasmi; tieto doklady má len zlomok ruskej populácie.
Kyjev má podozrenie, že „ruskí turisti“ sa snažia vyprovokovať nepokoje na východe Ukrajiny, aby tak pripravili pôdu pre prípadný ruský vojenský zásah „na ochranu ruskej menšiny“.
Parubij podľa agentúry AFP tiež ohlásil, že Kyjev chce na Ukrajine usporiadať spoločné vojenské cvičenie so svojimi spojencami, teda s USA a Britániu, ktorí v roku 1994 Ukrajine poskytli svoje garancie výmenou za to, že sa zriekla jadrového arzenálu.
Ruská diplomacia naopak ústami svojho hovorcu Alexandra Lukaševiča odmietla ukrajinské námietky proti nedeľnému referendu o pripojení polostrova k Rusku ako „podivné , nelogické a právnicky negramotné“, pretože neprihliadajú k právu národov na sebaurčenie a vraj aj pripomínajú „výskumy nacistických teoretikov v 30. rokoch minulého storočia“.
Ukrajinský štáb padol, delegácia z Kyjeva sa vraj na Krym nedostane
Radikálne naladení účastníci proruského mítingu v Sevastopole vtrhli do štábu ukrajinského vojenského námorníctva a bez použitia zbraní pravdepodobne celý objekt ovládli.
Podľa očitých svedkov ukrajinskí vojaci areál bez boja opustili, nad budovou vlaje ruská vlajka. Z rozhodnutia ukrajinského premiéra medzitým odcestovala na Krym riešiť konflikt vysoká vládna delegácia. Krymské vedenie ju vraj však na polostrov nepustí.
Proruskí sevastopolskí demonštranti strhli zátarasy pred ukrajinským štábom a prenikli dovnútra. Ukrajinskí vojaci sa im najprv postavili na odpor, ale náporu neskôr ustúpili. Na miesto prišli vozidlá záchrannej služby. Ukrajinská vlajka na stožiari pred objektom bola stiahnutá, namiesto nej sa objavila vlajka ruská. Ľudia stojaci pred areálom skandovali proruská heslá a spievali ruskú hymnu.
Foto: SITA, Andrew Lubimov
Podľa hovorcu ukrajinských vojsk na Kryme Volodymyra Selezňova demonštranti neboli ozbrojení. Spravodajca agentúry Reuters ale na mieste videl troch ozbrojencov v ruských uniformách bez hodnostného označenia. Agentúra ITAR-TASS napísala, že na mieste žiadni ruskí vojaci neboli. K zraneniu osôb podľa očitých svedkov nedošlo.
Šéfa ukrajinskej flotily zadržala ruská tajná služba
Ruská vojenská rozviedka GRU v stredu v Sevastopole zadržala veliteľa ukrajinskej čiernomorskej flotily Sergeja Hajduka. Podľa stručnej správy krymskej tlačovej agentúry Kryminform je viceadmirál Hajduk vypočúvaný na sevastopoľskej prokuratúre. „Máme na neho pár otázok,“ povedal hovorca prokuratúry krymským novinárom.
Hajduk sa angažoval pri urovnávaní konfliktu v štábe ukrajinskej flotily, ktorý napadol dav proruských demonštrantov.
Ruská agentúra ITAR- ASS k Hajdukovmu zadržaniu vydala správu, podľa ktorej je náčelník ukrajinskej flotily podozrivý z toho, že „odovzdal ukrajinským jednotkám rozkaz Kyjeva nasadiť strelné zbrane proti pokojným občanom“.
Podľa ruských novinárov je Hajdukovo zadržanie odvetou za trestné oznámenie na ruského veliteľa čiernomorskej flotily Alexandra Vitka. Ukrajinská generálna prokuratúra viní Vitka zo streľby na ukrajinských vojakov a za útoky na ukrajinské vojenské objekty na Kryme.
Podľa Moskvy si ale Vitko počínal prísne v súlade s ukrajinsko-ruskou zmluvou o režime ruskej čiernomorskej základne v Sevastopole.
Predseda krymskej vlády nepustí na Krym delegáciu z Kyjeva
Na vyriešenie incidentu poslal ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk na Krym svojho ministra obrany a prvého vicepremiéra. Minister Ihor Teňuch a prvý Jaceňukův námestník Vitalij Jarema majú v Sevastopole „zabezpečiť, aby konflikt neprerástol v ozbrojený stret“.
Predseda krymskej vlády Sergej Aksionov ale vyhlásil, že ukrajinská delegácia na Krym vpustená nebude. Rusko ani vláda krymských separatistov ukrajinské vedenie neznáva a označuje ich za nelegálnych povstalcov vystavených vplyvu pravicových radikálov. „Nikto ich tu nechce, nikto ich sem nepustí, pošleme ich späť,“ povedal Aksionov novinárom.
V hlavnom štábe ukrajinského vojenského námorníctva v Sevastopole o riešení násilného incidentu rokovalo najvyššie velenie ruských a ukrajinských jednotiek na Kryme. Podľa agentúry ITAR-TASS za rokovací stôl zasadli vrchný veliteľ ruskej čiernomorskej flotily viceadmirál Alexander Vitko a vrchný veliteľ ukrajinskej čiernomorskej flotily viceadmirál Serhij Hajduk. Vitko neskôr rokovania bez akéhokoľvek komentára opustil.
Rusko v utorok ukrajinských vojakov vyzvalo, aby prešli na stranu krymských ozbrojených zložiek a stali sa neskôr príslušníkmi ruskej armády. V opačnom prípade majú z Krymu odísť, miestne úrady im vraj v tom nebudú nijako brániť.
Minister Teňuch v stredu ruskú ponuku odmietol a vyhlásil, že ukrajinské jednotky Krym neopustia. Na priamu otázku novinárov, či Kyjev v terajšej situácii svoje vojská z polostrova odvolá, odpovedal Teňuch slovami „nie, zostaneme tam“.
Foto: SITA/AP, Andrei Udovichenko
Rusko stále blokuje misiu pozorovateľov OBSE
Na východ Ukrajiny pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) asi len tak nezamieria. Rusko totiž naďalej vyslanie pozorovateľskej misie blokuje. Aj dnešný pokus o dohodu stroskotal, a tak podľa agentúry Reuters rastú pochybnosti, či nejaká dohoda je vôbec možná.
OBSE rozhoduje na základe zhody všetkých 57 členských štátov, čiže Rusko môže vetovať snahy Ukrajiny a Západu o vyslanie pozorovateľov-a tiež tak robia. „Je to tretíkrát, čo bol návrh predložený. Námietky mal jediný štát, Ruská federácia,“ posťažoval sa novinárom vo viedenskom sídle OBSE americký veľvyslanec Daniel Baer.
Rusi vraj zakaždým požiadajú o zapracovanie pripomienok, ale keď sa tak stane, požadujú ďalšie ústupky. Americký diplomat naznačil, že ruská blokáda by sa dala obísť napríklad vyslaním pozorovateľov Európskej únie.
Charkovský gubernátor Ihor Baluta ešte skôr pred novinármi oznámil, že do tejto oblasti na východe Ukrajiny v najbližšej dobe dorazí dvadsať pozorovateľov OBSE. Tí podľa Balutu budú na mieste sledovať spoločenskú a politickú situáciu a zhromažďovať informácie, ktoré by mohli prispieť k nájdeniu východiska z terajšej krízy.
Proruskí demonštranti obsadili ďalšie dve základne
Ruskí vojaci ovládli ďalšiu ukrajinskú základňu na Kryme, zariadenie pre námornú dopravu v Bachčisaraji, vzdialenom asi 30 kilometrov od Simferopolu. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním na tamojšieho ukrajinského veliteľa.
„Ruskí vojaci prišli a vyzvali nás, aby sme základňu opustili, čo sme urobili,“ povedal major Eduard Kusnarenko. „Skúsime sa zajtra vrátiť na naše pozície,“ dodal.
Akonáhle sa novinári pokúsili priblížiť k vstupu na základňu, ruskí vojaci vypálili varovný výstrel do vzduchu.
Príslušníci krymských proruských „síl sebaobrany“ a ruskí vojaci obsadili aj ukrajinskú posádku na Kryme, konkrétne základu ukrajinského námorníctva v obci Novoozern na západe polostrova. Oznámila to agentúra AFP.
Dav, v ktorom boli hojne zastúpené ženy s deťmi, prenikol do vojenského priestoru pomocou traktora. Asi 60 ruských vojakov sa na akciu prizeralo a pred objektom vybudovali dva palebné posty.
Brána základne bola zničená a do areálu prenikli civilisti a ozbrojenci, uviedol hovorca ukrajinských vojsk na Kryme.
Denník Ukrajinská pravda v stredu oznámil, že vojaci 36. ukrajinskej brigády v juhokrymskom meste Perevalne začali krymským úradom dobrovoľne odovzdávať zbrane. Príkaz údajne vydal veliteľ brigády, poslúchla ho však len časť vojakov.
„Ostatní chcú do piatka čakať na pokyny z Kyjeva a jasné stanovisko ukrajinskej vlády a armádneho velenia k budúcemu osudu ukrajinských vojsk na Kryme,“ napísal denník.
NATO: Agresia Ruska je najväčšiou hrozbou od Studenej vojny
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen považuje súčasný vývoj na Ukrajine za najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu Európy od konca Studenej vojny. Šéf Severoatlantickej aliancie to povie v stredu v prejave pred washingtonským inštitútom Brookings Institution, ktorého kópiu vopred získala agentúra AP.
Postup Ruska v prípade Krymu je podľa Rasmussena zobudením pre všetkých medzinárodných partnerov, ktorí sa snažia udržať mier v Európe. NATO sa teraz podľa neho musí sústrediť na dlhodobé dopady ruskej agresie na jeho vlastnú bezpečnosť. V prejave tiež predstaví ďalšie súčasné priority aliancie, medzi ktoré patrí Afganistan, mierová misia v Kosove a protipirátska operácia v Somálsku.
Ruské vojenské sily už vyše dvoch týždňov okupujú ukrajinský Krym, ktorého obyvatelia sa v nedeľu v referende vyslovili za jeho pripojenie k Rusku. Ruský ústavný súd v stredu rozhodol o legálnosti pripojenia Krymu k územiu krajiny potom, čo prezident Vladimir Putin tento krok odsúhlasil ešte v utorok.
Ruská armáda začala na západe Ruska rozsiahle letecké cvičenie
Ruská armáda v stredu začala rozsiahle cvičenia letectva v západných oblastiach krajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného činiteľa ministerstva obrany.
Manévre, do ktorých sú zapojené stíhacie lietadlá aj bombardéry, sa podľa zdroja konajú v oblastiach, ktoré nesusedia s Ukrajinou. Môžu teda zvýšiť napätie medzi Severoatlantickou alianciou a Moskvou kvôli ruskej anexii Kryme, poznamenal Reuters.
Bilancia utorkového incidentu v Simferopole: dvaja mŕtvi
Pri utorkovom ozbrojenom incidente v krymskom Simferopole zahynuli dvaja ľudia. Oznámilo to krymské ministerstvo vnútra s odvolaním na predbežnú informáciu vyšetrovateľov. Mŕtvymi sú práporčík ukrajinskej armády a príslušník krymských „síl sebaobrany“.
Neznámy muž strieľal na príslušníkov krymskej sebaobrany z okna nedostavanej budovy, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vojenského objektu," konštatovalo ministerstvo. „Bojovníci síl sebaobrany prišli na miesto preveriť informácie, že v objekte sa nachádzajú ozbrojení ľudia. Odvetná paľba bola vedená do ukrajinských kasární,“ uvádza sa v správe.
Podľa ukrajinských médií je areál, kde k streľbe došlo, sídlom ukrajinskej armádnej topografickej správy príslušnej Krymu. Veliteľ jednotky Andrij Andrušyn je v zajatí a ozbrojenci v ruských uniformách ho údajne nútia, aby „prešiel na stranu krymského ľudu“.
Ukrajina v utorok v reakcii na incident povolila svojim vojakom na Kryme, aby v prípade útoku použili na ochranu svojich životov zbrane. O svojom rozhodnutí Ukrajinci informovali ruské ministerstvo obrany.
Rusko dokončuje formality potrebné na pripojenie Krymu
Rusko náhlivo dokončuje právne akty potrebné na pripojenie Krymu a dúfa, že zavŕšenie ústavného procesu rozširovania Ruskej federácie bude otázkou niekoľkých dní. Vyplýva to zo stredajších informácií ruských médií.
Zmluvu o pripojení Krymu k Rusku podpísal v utorok prezident Vladimir Putin s predstaviteľmi krymského vedenia. Ukrajina a západné štáty označujú tento krok za anexiu a odmietajú ho uznať.
Šéf dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškina novinárom povedal, že počas stredy Putin text zmluvy a príslušný návrh ústavného zákona pošle na ratifikáciu do Štátnej dumy. „Ubezpečujem ruskú verejnosť, že poslanci s ratifikáciou týchto dvoch historických dokumentov nebudú váhať,“ povedal Naryškina. Pripojenie Krymu označil za „zlom svetových dejín a triumf v súperení dobra a zla“.
Naryškinov námestník Sergej Železňák novinárom povedal, že dolná komora chce ratifikovať krymské dokumenty do konca týždňa. Potom príde na rad Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, kde by ratifikácia nemala trvať o nič dlhšie. „V konfrontácii so Západom sa rodí nová, veľká civilizácia,“ povedal Železňák.
Podľa agentúry Interfax už v stredu ráno dorazil text krymsko-ruskej zmluvy do sídla ruského ústavného súdu, ktorý podľa zákona musí rozširovanie Ruskej federácie potvrdiť.
V Rusku medzitým neutícha nadšenie z pripojenia Krymu, ktorí médiá označujú za prvý územný zisk krajiny po sérii trpkých strát spôsobených rozpadom Sovietskeho zväzu.
Poslanci údajne prerokúvajú návrh, aby do rozvrhu vyučovania ruských škôl bola zaradená zvláštna hodina venovaná spojeniu Ruska s Krymom. V Moskve má jedno z verejných priestranstiev niesť meno „Námestie znovuzjednotenia Ruska s Krymom“.