Únia už dala najavo, že anexiu neuznáva, rovnako ako víkendové referendum. V súvislosti s porušením územnej celistvosti Ukrajiny už EÚ uvalila sankcie na dve desiatky ľudí priamo spojených s krymskou krízou. Podobné opatrenia prijali aj USA a ďalšie štáty.
Zmrazený bol majetok týchto ľudí a zakázané ich cesty do EÚ. Vo štvrtok večer lídri zrejme rozhodnú o rozšírení týchto cielených opatrení na ďalšie osoby, napríklad z užšieho okruhu prezidenta Vladimira Putina a ruskej vlády. O presnej podobe najnovšie únijnej reakcie rokovali diplomati dlho do noci.
Nie je naopak príliš pravdepodobné, že by už teraz únia pristúpila k plošným ekonomickým sankciám. Štáty sa obávajú možných dopadov na vlastnú ekonomiku, mohli by preto poveriť Európsku komisiu vypracovaním možných variantov sankcií aj ich vplyvu. Podľa niektorých diplomatov by tiež mohla EÚ spresniť podmienky, za ktorých by k hospodárskemu tlaku na Rusko skutočne pristúpila.
V piatok by potom mala byť v Bruseli podpísaná politická časť asociačnej dohody s Ukrajinou.
Summit sa mal pôvodne venovať predovšetkým klimatickému a energetickému balíčku, o ňom sa nakoniec bude rokovať až v piatok dopoludnia. Téma sa pritom svojím spôsobom prelína s ukrajinskou krízou v náhle výraznej otázke potreby zaistenie európskej energetickej bezpečnosti.
Obama vylúčil vojenské angažovanie na Ukrajine
Americký prezident Barack Obama v stredu vylúčil, že by na Ukrajinu pre súčasnú napätú situáciu okolo Krymu vyslal armádu. Zdôvodnil to obavou z vyvolania „skutočnej vojny s Ruskom“.
„Existuje lepšia cesta. Ale aj keď si myslím, že dokonca aj Ukrajinci by prijali, ak by sme sa smerom k Rusku vojensky angažovali, nebolo by to vhodné a nebolo by to dobré ani pre Ukrajinu,“ dodal pre stanicu KNSD.
Obama zároveň zopakoval, že USA chystajú zavedenie ďalších sankcií voči Rusku už v horizonte najbližších dní. Ak Moskva nebude reagovať na medzinárodný tlak, Obama je pripravený v spolupráci s európskymi spojencami prijať aj ďalšie opatrenia, „ktoré by mohli mať značný dopad na ruskú ekonomiku“.
Rusko a USA sa kvôli Krymu stretli na Bezpečnostnej rade OSN
Veľvyslanci Ruska a Spojených štátov v OSN sa v stredu stretli počas ďalšej schôdzky Bezpečnostnej rady venovanej Ukrajine. Ruský veľvyslanec Vitalij Čurkin vyhlásil, že „urážky“ jeho americkej kolegyne Samanthy Powerovej ohrozujú spoluprácu oboch krajín v ďalších oblastiach.
Foto: SITA/AP, Bebeto Matthews
Bezpečnostná rada OSN sa kvôli Ukrajine zišla už ôsmykrát počas troch týždňov.
Čurkin vo svojom vystúpení osamotený hájil pripojenie Krymu k Rusku a označil to za historickú udalosť. Powerová vyhlásila, že po už prijatých sankciách sú Spojené štáty „pripravené podniknúť ďalšie kroky, ak budú pokračovať ruské provokácie alebo ruská agresia“.
Ruské prevzatie Krymu prirovnala ku krádeži. „Zlodej môže ukradnúť majetok, ale to nedáva zlodejovi vlastnícke právo,“ vyhlásila.
Ruský veľvyslanec sa ohradil s tým, že „je jednoducho neprijateľné počúvať takéto urážky na adresu našej krajiny“. „Ak americká delegácia očakáva našu spoluprácu v Bezpečnostnej rade v ďalších záležitostiach, tak to musí pani Powerová jasne pochopiť,“ uviedol Čurkin.
Podľa agentúry AP Powerová v tom čase už z rokovania rady odišla a nechala tam svoju zástupkyňu.
Čurkin nespresnil, aké veci má na mysli. Avšak spolupráca Ruska a Spojených štátov je kľúčová v snahách o ukončenie konfliktu v Sýrii a v rokovaní o iránskom jadrovom programe.
Zástupca generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonović tiež radu informoval, že v piatok by mal byť vo východnej časti Ukrajiny v Donecku a v Charkove rozmiestnený monitorovací tím OSN s 34 členmi.
Šimonović zároveň vyjadril obavy o bezpečnosť krymských Tatárov a ďalších etnických menšín na Kryme, hoci polostrov nemohol pri ceste na Ukrajinu navštíviť, pretože miestne úrady neboli ochotné mu včas zaistiť bezpečnosť.
Čurkin označil jeho hodnotenie za „jednostranné“. Podľa Čurkina zabili v utorok ukrajinského vojaka a člena miestnej domobrany ostreľovači, ktorí mali v úmysle vyvolať provokáciu.
Nemecko pre Krym zvažuje zrušenie vládnych konzultácií s Ruskom
Berlín kvôli kríze na Ukrajine zvažuje zrušenie nemecko-ruských vládnych konzultácií, ktoré by sa mali konať na konci apríla. Ak sa predsa budú konať, je otázka, v akej forme. V prejave k poslancom to vo štvrtok v Spolkovom sneme povedala kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej ruská anexia Krymu znamená porušenie medzinárodného práva.
Nemecko sa podľa nej bude naďalej snažiť rokovať s Ruskom a prinútiť ho k priamym rozhovorom s Ukrajinou o riešení krízy na Kryme. Berlín však podľa kancelárky nemá záujem na pokračovaní takých diskusných formátov, ktoré k upokojeniu situácie nijako neprispejú.
Merkelová opäť označila nedeľné referendum na Kryme, v ktorom zvíťazili stúpenci pripojenia polostrova k Rusku, za porušenie ukrajinskej ústavy i medzinárodného práva. „Výsledok tohto takzvaného referenda na Kryme medzinárodné spoločenstvo neuzná. Ide o jednostranné upravenie hraníc,“ povedala kancelárka.
Moskva podľa Merkelovej zostáva izolovaná vo svojom postoji k vývoju na Kryme.
Francúzsko rozhodne o dodávke dvoch vojenských lodí Rusku v októbri
O prípadnom pozastavení predaja dvoch francúzskych vojenských lodí Rusku kvôli ukrajinskej kríze sa rozhodne až v októbri, kedy má byť prvá z lodí dodaná. Uviedol to francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian, podľa ktorého by ale takýto krok musel byť súčasťou obdobných krokov na európskej úrovni.
Minister zahraničia Laurent Fabius v pondelok povedal, že by zmluva o dodávke dvoch lodí triedy Mistral v hodnote 1,2 miliardy eur mohla byť kvôli ruskému postupu zrušená, pokiaľ „Putin bude na Ukrajine pokračovať v tom, čo robí“.
Jeho výroky vyvolali obavy v lodeniciach v Saint-Nazaire z dopadu zrušenia predaja na zamestnanosť.
Dodávky zbraní Rusku sú príčinou sporu aj v rámci EÚ. Británia, ktorá dodáva do Ruska minimum vojenského materiálu, chce presadiť celoeurópske obmedzenie vojenských dodávok Moskve. Naopak, Francúzsko sa k tomu stavia opatrne a Londýnu zase pripomína, že by mohol zakročiť proti ruským záujmom vo finančnom stredisku v City.
Nemecko kvôli krymskej kríze pozastavilo v stredu zbrojný kontrakt s Ruskom za asi 120 miliónov eur. Zákazka sa týka výstavby moderného výcvikového centra v ruskom Muline, na ktorej sa podieľa nemecká firma Rheinmetall.