Ako pomôcť v tejto chvíli občianskej spoločnosti a ľuďom na Ukrajine, aby sa pohli smerom k demokratickým zmenám, k lepšej forme vlády?
Z mojich skúseností viem, že pri zmenách je potrebný kompromis medzi elitami spoločnosti, ale tiež je potrebný kompromis, ktorý prichádza zdola, z prostredia občianskej spoločnosti.
Takže je potrebné hľadať, čo Ukrajincov spája?
Pozrite sa na výsledky volieb. Na východe a západe Ukrajiny to bolo v minulosti odlišné. Keby chcela len jedna strana prevziať moc, bolo by veľmi náročné pre krajinu pohnúť sa dopredu. A všetci musia zavrhnúť násilie.
Čím je pre váš výbor dôležité, že sa jeho členom stalo vlani v septembri aj Slovensko.
Pre našu organizáciu to znamená, že môžeme mať úžitok zo skúseností Slovenska. Jednou z najočividnejších je to, ako ste zvládli transformáciu ekonomiky, prilákali investorov. Aj vy ste museli robiť kompromisy a situácia nie je dokonalá. Nikto to ani netvrdí, ale sú to pozitívne skúsenosti, z ktorých sa dá poučiť a ich prostredníctvom pomôcť iným. Slovensko zase môže ťažiť z toho, čo robí naša organizácia. Máme rozvojové programy po celom svete.
Medzinárodné spoločenstvo a Slovensko pôsobia v krajinách, ako je Afganistan, kde sa investovali miliardy, ale nevieme, či zmeny v tomto štáte sú udržateľné. Alebo Južný Sudán, čo je najnovšia krajina sveta, ale trápi ju pretrvávajúce násilie. Má zmysel, aby to riešilo relatívne malé Slovensko?
Sú na to dva dôvody. Prvým je solidarita. Aj vám niekto pomáhal a teraz je správne dávať to tým, čo sú menej šťastní. Druhý dôvod je zahraničnopolitický. Slovensko nie je štátom, ktorý produkuje drogy. Tie prichádzajú z krajín ako Afganistan či Kolumbia, ale majú potenciál zničiť životy mladých ľudí aj u vás. Je to tak aj s terorizmom. Keď nevyriešime problémy v Afganistane či Somálsku, aj my budeme mať starosti. Preto dáva zmysel, že Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc aj štátom, ktoré sú blízko. Lebo sa to týka aj zaistenia vašej bezpečnosti.
Takže poskytovaním rozvojovej pomoci si kupujeme aj lepšie budúcnosť pre nás?
Áno.
Akú dávku altruizmu a pragmatizmu teda pri tom potrebujeme? Čo je dôležitejšie?
Nedajú sa oddeliť od seba. Solidarita, tak ako ju definuje aj labouristické hnutie v Európe, je o tom, že pomáhate tým, čo to potrebujú. A očakávate, že aj vám prídu na pomoc, ak to bude nevyhnutné. Spolu tiež riešme problémy, ako sú klimatické zmeny, regionálne krízy, pašovanie drog, terorizmus.
Máte dobrý príklad z histórie, keď sa krajina, ktorá potrebovala skutočne veľkú pomoc, zmenila na poskytovateľa pomoci?
Takých príkladov je veľa. Asi najjednoznačnejší je Južná Kórea. V 60. a 70. rokoch minulého storočia získala obrovské množstvo pomoci. Politológovia hovorili, že táto krajina je odsúdená na zánik, bola rovnako chudobná ako niektoré africké krajiny. Kombináciou pomoci a pomerne dobrých politických rozhodnutí sa to celé zmenilo.
Mať sa lepšie však znamená rozvíjať aj ekonomiku, ktorá sa môže podieľať na klimatických zmenách. Môžeme sa mať lepšie bez toho, aby sme zasiahli do týchto procesov? Aj Afrika hospodársky rastie.
Afrika sa minimálne podieľa na klimatických zmenách. Najväčším problém je používanie fosílnych palív, uhlia, ropy. Mali by sme sa zamerať na alternatívy, obnoviteľné zdroje. Nedá sa to oddeliť. Hospodársky rast je potrebný. Aj Čína bojuje s emisiami. Zároveň však investuje do solárnej energie. V USA zase znížili emisie pre ťažbu bridlicového plynu.
