Hoci o zložení parlamentu sa rozhodne až o desať dní, zahraniční Maďari už hlasujú od začiatku tohto týždňa. Do utorkového rána ich odovzdalo hlasy bezmála tritisíc.
Za tri a štvrť roka, čo vláda Viktora Orbána rozdáva občianstvo v cudzine žijúcim krajanom, ho prijalo už vyše 550-tisíc. Pre Maďarsko, ktoré pre dlhodobú demografickú krízu kleslo pod psychologickú hranicu desiatich miliónov obyvateľov, je to výrazný prírastok. K doterajším 8,2 milióna registrovaných voličov tak môže z cudziny pribudnúť až 231-tisíc, čo je počet tých, ktorí do uzávierky v uplynulú sobotu požiadali o zapísanie do voličských zoznamov. Najviac, asi 100-tisíc, ich je z rumunského Sedmohradska, potom nasleduje srbská Vojvodina s 30-tisíc registrovanými voličmi. Počty zo Slovenska, z Ukrajiny a Rakúska úrady zatajujú, aby tamojším voličom nespôsobili problémy s miestnymi úradmi. Podľa neoficiálnych odhadov sa zo Slovenska zaregistrovalo iba asi dvesto až tristo voličov.
Ak niekto očakával, že masa nových občanov, ktorým materská krajina dala volebné právo bez podmienky trvalého bydliska v Maďarsku, výrazne prehovorí do zloženia parlamentu, tak sa hlboko mýlil. Pôvodný plán, ktorý pred voľbami v roku 2006 prezradila vtedajšia Orbánova „dvojka“ na kandidátke Fideszu, sa ukazuje ako čistá utópia. „Ak dokážeme vyhrať na štyri roky a potom piatim miliónom Maďarov dáme štátne občianstvo a oni budú môcť hlasovať, na dvadsať rokov by sa všetko vyriešilo,“ rojčil vtedy István Mikola o spôsobe, ako zabetónovať Fidesz pri moci. Fidesz vďaka ústavnej väčšine získanej vo voľbách pred štyrmi rokmi si medzičasom vybudoval iný dômyselný systém, ako si poistiť moc. Zo zahraničia si síce vyslúžil kritiku za demontáž demokratického princípu bŕzd a protiváh, účel však svätí prostriedky a čerstvé preferencie naznačujú, že Orbánova strana má volebné víťazstvo vopred isté a otázne je len to, či si udrží aj ústavnú väčšinu.
„Zdá sa byť isté, že o víťazovi nerozhodnú hlasy krajanov,“ napísal v utorok portál Origo. „Ak sa aj každý zaregistrovaný zahraničný Maďar zúčastní na voľbách a všetci budú hlasovať za Fidesz, tak pri rovnakej domácej účasti, aká bola v roku 2010, by to znamenalo iba jeden mandát pre vládnucu stranu,“ dodáva vo svojej predvolebnej analýze.
Váhu hlasu nových občanov spoza hraníc znižuje skutočnosť, že si môžu vyberať iba spomedzi straníckych kandidačných listín. V Maďarsku pritom platí zmiešaný volebný systém, kde sa zo 199 členov budúceho parlamentu iba 93 bude voliť zo straníckych listín. Zvyšné mandáty sa rozdelia v individuálnych volebných obvodoch. Tam však voliči zo Sedmohradska či Vojvodiny nemajú možnosť hlasovať, lebo by bolo neprirodzené, aby rozhodovali o tom, akého priamo voleného poslanca má mať Győr či Segedín.
Pri vzniku zákona, ktorý umožnil voliť krajanom bez trvalého bydliska v Maďarsku, opozícia varovala, že to bude ideálny terén na manipulácie a falšovanie výsledkov. Tieto obavy sa však postupne vytratili. „Pri malej váhe ich hlasov by bolo treba manipulovať so státisícmi volebných lístkov, aby to malo reálny vplyv na výsledky,“ cituje Origo Róberta Lászlóa, analytika ústavu Political Capital, podľa ktorého sa to jednoducho vládnej strane neoplatí, tým skôr, že podľa odhadov môže Fidesz rátať až s 90 percentami hlasov od krajanov.
Demokratická opozícia však dnes upozorňuje na iný problém nových volebných pravidiel. Kým krajania bez trvalého bydliska v Maďarsku dostali možnosť hlasovať pohodlne poštou či pomocou aktivistov, ktorí zozbierajú obálky s vyplnenými volebnými lístkami a hromadne ich doručia na zastupiteľský úrad Maďarska v príslušnej krajine, občania, ktorí majú trvalé bydlisko v Maďarsku, ale dlhodobo sa zdržiavajú v zahraničí, takéto výhody nemajú. Tí môžu voliť iba osobne na veľvyslanectvách. Vo Veľkej Británii, kde je podľa odhadov vyše dvestotisíc maďarských gastarbeiterov pracujúcich často v odľahlých končinách krajiny, by kvôli hlasovaniu museli všetci merať cestu do Londýna. Nečudo, že sa ich do voličských zoznamov zapísalo iba 4-tisíc.
„Desaťnásobne menej Maďarov pracujúcich v zahraničí sa mieni zúčastniť na voľbách ako krajanov s dvojakým občianstvom,“ upozornil v utorok ľavicový denník Népszava. Podľa odhadov si v zahraničí našlo prácu až pol milióna Maďarov, čiže približne toľko, koľko krajanov dostalo v posledných rokoch občianstvo materskej krajiny. „Vláde vychádza jej diskriminačné zákonodarstvo,“ píše Népszava a dodáva: „Darí sa jej držať mimo dosahu volebných urien zástupy ľudí, ktorí v posledných rokoch museli opustiť vlasť, aby si našli prácu.“