Väčšina európskych krajín, aj Slovensko, prešla na letný čas v noci zo soboty na nedeľu. (Čítajte v článku V nedeľu budeme spať o hodinu kratšie.)
Americká štúdia hodnotila údaje za štyri roky z nemocníc v americkom štáte Michigan. V pondelok po zavedení letného času, keď sa deň o hodinu skráti, sa počet infarktov zvýšil oproti iným pondelkom o 25 percent. Naopak, keď sa zavádza zimný čas a deň sa o hodinu predĺži, počet srdcových záchvatov klesol o 21 percent.
Štúdia zistila, že počas celého týždňa po akejkoľvek zmene času sa však počet infarktov nemení. Prvý deň po prechode na letný čas týchto prípadov pribúda a v ďalších dňoch ich ubúda, povedal hlavný autor štúdie kardiológ Amneet Sandhu z Coloradskej univerzity v Denveri.
Pripomenul, že predchádzajúce štúdie ukázali, že v pondelok je tradične najviac infarktov. Porovnaním záznamov z posledných štyroch rokov ale zistil, že v pondelok po prechode na letný čas je srdcových záchvatov ešte viac.
Štúdia uvádza, že nemôže s istotou určiť príčiny nárastu či poklesu infarktov po zmenách času. „Nárast v pondelok ráno je zrejme dôsledkom kombinácie faktorov, vrátane stresu zo začiatku nového pracovného týždňa,“ povedal Sandhu novinárom.
„So zavedením letného času sa všetky tieto faktory posilňujú stratou jednej hodiny spánku. Ľudia s problémami so srdcom sú možno vystavení pri zmene času väčšiemu riziku. Je tiež možné, že ľudia sú veľmi citliví na stratu aj jedinej hodiny spánku,“ dodal.
„Nech sú však príčiny akékoľvek, závery štúdie zrejme ukazujú, že v pondelok po zavedení letného času by mohol byť posilnený personál nemocníc,“ povedal Sandhu. Podľa neho by sa však podobné štúdie mali vykonať aj v štátoch ako Havaj a Arizona, kde letný čas nezavádzajú.