Putin chce podľa jeho bývalého blízkeho spolupracovníka odčiniť „historické chyby“ a vrátiť ruské impérium do čias posledného cára Mikuláša II. a sovietskeho diktátora Stalina. Ruský prezident v minulosti vyhlásil, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia.
„Putinov pohľad na vec je taký, že chráni to, čo mu patrí a čo patrilo jeho predchodcom,“ povedal Illarionov, ktorý teraz pôsobí v Inštitúte Cato vo Washingtone. A Gruzínsko, Ukrajina, Bielorusko, pobaltské štáty a Fínsko sú vraj krajiny, ktoré Putin považuje za svoje.
„Z toho, čo západní predstavitelia hovoria, sa zdá, že úplne zabudli, že existujú na svete vodcovia, ktorí chcú dobyť iné krajiny,“ varoval Illarionov s tým, že by v hľadáčiku Moskvy mohlo raz skončiť aj Fínsko.
To bolo ako veľkokniežactvo súčasťou ruskej ríše vyše 100 rokov. V Putinovej agende Helsinki vraj zatiaľ nie sú na aktuálnom mieste. "Pokiaľ ale Putina nezastavia , ten problém skôr či neskôr príde. Putin niekoľkokrát vyhlásil, že boľševici a komunisti urobili obrovské chyby. Mohol by tvrdiť, že sa boľševici v roku 1917 dopustili zrady proti ruským štátnym záujmom, keď uznali fínsku nezávislosť, " povedal.
Fínsko nie je súčasťou NATO, čo znamená, že prípadný vpád do tejto severskej krajiny by nebol považovaný za útok na člena Severoatlantickej aliancie.
„Musíme zakročiť všetkými dostupnými prostriedkami,“ povedal Illarionov, podľa ktorého niekedy nie je iná možnosť ako protivníka zastaviť vojenskou silou. " Jedinou odpoveďou na čistú agresiu je demonštrácia pripravenosti ku kolektívnej obrane," dodal s tým, že sankcie len utvrdzujú Putinov pohľad na svet.