Dohodli sa podľa agentúry Reuters, že Moskva a Washington budú na prekonanie krízy spolupracovať s ukrajinskou vládou. Obe strany ale podľa agentúr zotrvali vo svojich rozdielnych postojoch na Ukrajinu.
„Vyjadrili sme rôzne postoje k dôvodom ukrajinskej krízy. Dohodli sme sa spolupracovať s ukrajinskou vládou a (ukrajinským) ľudom pre dosiahnutie pokroku s právami menšín a jazykových práv,“ uviedol po štvorhodinovom rozhovore Lavrov. Podľa Kerryho žiadne rozhodnutie sa nemôže prijať bez ukrajinskej vlády.
Šéf americkej diplomacie vyzval Rusko, aby stiahlo svoje jednotky od ukrajinskej hranice. Tamojšia veľká prítomnosť ruských síl vyvoláva podľa neho na Ukrajine ovzdušie strachu a zastrašovania.
Lavrov zopakoval svoju požiadavku, aby sa Ukrajina stala neutrálnou federáciou, ktorá by zaručovala jednotlivým oblastiam autonómiu. Ukrajina podľa neho nemôže fungovať ako „jednotný štát“ a musí byť federáciou regiónov, ktoré si zvolí vlastný ekonomický model, jazyk a náboženstvo. Rokovania s Kerrym o tejto otázke označil za „veľmi, veľmi konštruktívne“.
Kerry zdôraznil, že o ruskom návrhu federalizácie musí rozhodnúť Ukrajina. „Nie je na nás robiť nejaké rozhodnutia či dohodu o federalizácii. To je na Ukrajine,“ citovala AP amerického ministra. Kyjev federalizáciu odmieta.
Kerry povedal, že USA a Rusko predniesli návrhy na zmiernenie napätia okolo Ukrajiny. Zdôraznil pritom, že pre Washington považuje pripojenie Krymu k Rusku za nelegálne. Lavrov pripustil, že USA a Rusko zastávajú na tému Ukrajiny stále rozdielne postoje, ale parížska schôdzka bola podľa neho konštruktívna.
Spojené štáty budú podľa Kerryho teraz študovať myšlienky a návrhy, ktoré zazneli v nedeľu v Paríži a budú v diskusiách s Ruskom čoskoro pokračovať. Lavrov sa pred stretnutím s Kerrym krátko stretol s francúzskym ministrom zahraničia Laurentom Fabiusom.
Lavrov a Kerry spolu pravidelne hovoria telefonicky, naposledy osobne rokovali nedávno v Haagu. Nedeľná schôdzka nasledovala po piatkovom telefonáte medzi prezidentmi USA a Ruska Barackom Obamom a Vladimirom Putinom.
Na východe Ukrajiny sa spájajú stúpenci federalizácie
Nové hnutie, usilujúce sa o rozdelenie Ukrajiny podľa etnického príznaku, vzniklo cez víkend na východe krajiny. Pod názvom Juhovýchod ho založili stúpenci federalizácie len krátko predtým, než sa pre federálne rozdelenie Ukrajiny v Paríži vyslovil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Stúpenci ruskojazyčnej autonómie sa v Charkove rozhodli vytvoriť zárodok „Juhovýchodnej federatívnej republiky“, ktorá by mala rozšírené právomoci a rozsiahlu autonómiu, uviedla agentúra Unian. V novom útvare mala štatút štátneho jazyka ruština.
Organizácia Juhovýchod, ktorá má federalizáciu krajiny presadiť, združuje podľa ukrajinských médií približne 30 proruských spolkov, ktorým dominuje organizácia Veľká Rus a hnutie trojjediná Rus, ktorého stúpenci sa zasadzujú o spojenie Ruska, Ukrajiny a Bieloruska.
Okrem Charkovskej oblasti by sa súčasťou novej juhovýchodnej ruskojazyčnej republiky mala stať aj Luhanská a Donecká oblasť, píše Unian. Rokovanie o spolupráci je vraj v plnom prúde. Iniciátori federalizácie sa označujú za dedičov takzvanej Donecko-krivorožskej sovietskej republiky, boľševického útvaru, ktorý na východnej Ukrajine vznikol v chaotickom období bezprostredne po prvej svetovej vojne.
Hnutie Juhovýchod chce vytvoriť koordinačnú radu, ktorá by sa „postavila kyjevským pučistom“. Novú ukrajinskú vládu hnutie neuznáva, stavia sa aj proti ešte nedávno vládnucej Strane regiónov, ktorá vraj zradila ruskojazyčný východ.
Dianie: Ukrajina, Krym, Rusko
- Vitalij Kličko, jeden z hlavných ukrajinských politikov, oznámil, že nebude kandidovať za prezidenta. Namiesto toho by sa chcel stať starostom Kyjeva. (Oboje voľby sa uskutočnia 25. mája.) Kličko povedal, že za hlavu štátu podporí vplyvného podnikateľa Petra Porošenka, ktorý má povesť človeka kompromisu. Zároveň vyzval expremiérku Juliju Tymošenkovú, aby sa vzdala prezidentskej kandidatúry; tá to odmietla.
- Neformálne združenie krymských Tatárov schválilo návrh vytvoriť etnickú a územnú autonómiu pre túto moslimskú menšinu. Na Krymskom polostrove, ktorý má 2,3 milióna obyvateľov, ich žije 250-tisíc. Ukrajine vždy zachovávali vernosť, nedávne referendum o pričlenení Krymu k Rusku bojkotovali.
- Andrej Illarionov, bývalý ekonomický poradca Kremľa, tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin sa neuspokojí so zabratím Krymu. Nazdáva sa, že plánuje k Rusku pripojiť aj Bielorusko, pobaltské štáty a Fínsko. To by znamenalo návrat do podoby ruského impéria z čias posledného cára Mikuláša¤II. a sovietskeho vodcu Josifa Stalina.
- Politické vedenie Krymu rozhodlo o posunutí času o dve hodiny dopredu. Polostrov sa tak zosúladil s moskovským časom.
(čap)