Vojenskí plánovači majú tiež v najbližších niekoľkých týždňoch ako naliehavú záležitosť pripraviť návrh možných opatrení, ktorými bude možné zlepšiť ochranu východoeurópskych aliančných krajín.
Podľa nemenovaného aliančného zdroja to môže znamenať nielen posilnenie či nové rozmiestnenie pozemných, námorných alebo leteckých jednotiek, ale napríklad aj intenzívnejšie výcvikové aktivity, vyššiu úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie a previerku a prípadné zmeny už prichystaných plánov obrany.
Ministri zahraničia NATO zdôraznili, že aliancia odsudzuje ruský postup a anexiu ukrajinského Krymu považuje za nelegálnu a nelegitímnu. "Žiadame Rusko, aby znížilo napätie znížením počtov svojich vojakov na Kryme na predkrízovú úroveň a ich stiahnutím na základne, " uviedli šéfovia aliančných diplomacií vo vyhlásení. Rusko podľa nich musí rešpektovať svoje záväzky aj medzinárodné právo.
Aliancia ukončuje všetku praktickú spoluprácu s Ruskom, ktoré bolo pred krízou v NATO vnímané ako strategický partner, hoci niekedy problematický. Kooperácia sa týkala takých oblastí ako je boj proti terorizmu, vojenské vzdelávanie, veda i ďalšie.
NATO: Rusko nesťahuje svoje jednotky od hranice s Ukrajinou
Rusko nesťahuje svoje jednotky od ukrajinskej hranice, povedal novinárom generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Zdôraznil, že masívna prítomnosť ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nijako neznižuje napätie.
Pred rokovaním ministrov zahraničia aliancie opäť vyzval Moskvu na stiahnutie vojakov, dodržiavanie medzinárodných záväzkov a začatie konštruktívnych rozhovorov s Ukrajinou.
„Bohužiaľ nemôžem potvrdiť, že Rusko sťahuje svojich vojakov. My to nevidíme,“ vyhlásil Rasmussen. Reagoval na informácie médií, podľa ktorých malo Rusko v minulých dňoch stavy svojich jednotiek na hraniciach výrazne znížiť. Informácie o rozmiestnení a pohyboch ruských vojakov pri hraniciach sa ale často výrazne líšia a nie je možné ich hodnoverne overiť.
Šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij minulý štvrtok vyhlásil, že Rusko už stiahlo k hraniciam s Ukrajinou približne 100-tisíc vojakov. Podľa západných expertov je ale tento údaj výrazne nadsadený. Spojené štáty odhadujú stav ruských vojsk na 20-tisíc, západoeurópske bezpečnostné agentúry uvádzali začiatkom minulého týždňa počet 30-tisíc.
Ukrajina sa chce kvôli Krymu obrátiť na Medzinárodný súdny dvor
Ukrajina sa chce kvôli ruskému postupu na Kryme súdiť pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, povedal novinárom ukrajinský minister zahraničia Andrij Deščycja. Kyjev teraz zbiera potrebné údaje a kauzu pripravuje, takže podľa ministra bude podanie ešte nejakú dobu trvať.
„Pokladáme Krym za integrálnu časť Ukrajiny. Plánujeme obrátiť sa na medzinárodné súdy a začať konanie proti Rusku a ruským akciám na Kryme,“ povedal Deščycja po rokovaní s ministrami zahraničia Severoatlantickej aliancie v Bruseli. „Veríme, že s podporou medzinárodného spoločenstva budeme schopní vrátiť Krym Ukrajine,“ dodal minister.
Jednou z možností, ktoré by terajšia ukrajinská vláda mohla využiť, je podľa neho napríklad medzinárodné námorné právo.
Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom OSN . Rozhoduje právne spory medzi štátmi a vypracúva právne posudky na žiadosť vrcholných orgánov svetovej organizácie. Je príslušný na prejednávanie len tých sporov, ktoré mu štáty predložia. Oprávnenosť štátov predložiť dvoru spor je však daná ich vzájomnou dohodou.