Na to, aby Slováci a príslušníci ostatných menšín mohli voliť svojich národnostných poslancov, sa pre tento typ volieb museli zaregistrovať. Do uzávierky voličských zoznamov to spravilo len 1 321 Slovákov. Vďaka pozitívnej diskriminácii síce na zvolenie národnostného poslanca stačí iba štvrtina hlasov potrebných na zisk bežného mandátu, ani toto zvýhodnenie však Slovákom nedáva šancu na úspech. "Predpokladá sa, že menšiny by na zvolenie svojho poslanca potrebovali 22– až 25-tisíc hlasov, čo ani jedna národnosť nedokázala splniť. Nepodarilo sa to ani 600-tisíc Rómom či 250-tisíc Nemcom,” povedal pre Pravdu predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik.
Drahá registrácia
K slovenskej národnosti sa v Maďarsku hlási do 35-tisíc ľudí. Keď sa z tohto počtu odrátajú neplnoletí, tak všetci ostatní by sa teoreticky museli zaregistrovať na národnostné parlamentné voľby, aby si uchovali aspoň teoretickú šancu na zisk mandátu. Za túto registráciu sa však platí vysoká cena. Kto sa rozhodne hlasovať za národnostnú listinu, ten automaticky prichádza o možnosť výberu spomedzi politických strán. Do súboja vládneho Fideszu s opozičnými zoskupeniami tak môže zasiahnuť iba voľbou ich kandidátov v jednomandátových volebných obvodoch, čo je iba polovica váhy hlasu oproti ostatným voličom v Maďarsku.
"Väčšina našich ľudí to vníma tak, že sa im nepridalo, ale ubralo právo,” vysvetľuje Fuzik malý záujem Slovákov o registráciu. Veľa na tom nezmenilo ani vyše dvadsať predvolebných fór, na ktorých šéf CSSM a líder päťčlennej kandidačnej listiny agitoval za registráciu. Sklamali ho pri tom verejnoprávne médiá v Maďarsku, ktoré viedli aktívnu kampaň za volebnú registráciu zahraničných krajanov, čerstvých držiteľov občianstva materskej krajiny, a národnostné menšiny v Maďarsku ponechali nepovšimnuté svojmu osudu.
Právo iba na papieri
Na rozdiel od Fuzika publicista a básnik Imrich Fuhl, ktorý vo Valnom zhromaždení CSSM, akomsi samosprávnom parlamente Slovákov v Maďarsku, stojí na čele opozície, od začiatku vyzýval na bojkot registrácie do národnostných parlamentných volieb. Podľa neho však rozhodlo niečo iné. "Aj keby sme nevyzývali na bojkot, tak by sa oveľa viac Slovákov nezaregistrovalo,” hovorí pre Pravdu. "Je to nečistá hra. Jej podstatou je, aby sme mali všetko – nie však v praxi, ale viac-menej iba na papieri,” kritizuje alibizmus podľa Budapešti príkladnej národnostnej politiky Maďarska.
Národnostné povedomie príslušníkov menšín v Maďarsku podľa Fuhla po mnohých asimilačných vlnách nie je také silné, aby sa preň vzdali možnosti ovplyvniť mocenské pomery v parlamente. Veď od tých závisia ich dane, výška platu, dôchodku, pracovné príležitosti, ceny potravín či úroveň školstva a zdravotníctva. "Parlamentné zastúpenie národnostných menšín by sa nemalo riešiť na úkor uplatňovania základných politických práv ich príslušníkov,” zdôrazňuje.
Fuhl má vážne výhrady aj k tomu, že kandidátov na národnostných poslancov deleguje celoštátna samospráva danej národnosti, pričom voliči nemajú k dispozícii ani preferenčné hlasy, aby ovplyvnili poradie na listine. "To nie sú voľby, ale hlasovanie bez možnosti výberu,” namieta.
Zo zastúpenia je práca
Nový model národnostných parlamentných volieb presadila vláda Viktora Orbána, ktorá prišla k moci pred štyrmi rokmi. Zbavila sa tak jedného starého restu predchádzajúcich vlád, ktorým v uplynulých dvoch desaťročiach maďarský ústavný súd i slovenskí politici opakovane pripomínali, že národnostné menšiny, uznané za štátotvorné, stále nemajú vytvorené podmienky na svoje ústavou zaručené parlamentné zastúpenie. Nová, Orbánom presadená ústava už nehovorí o "parlamentnom zastúpení”, ale len o práve "zúčastniť sa na práci parlamentu”.
"My sme sa proti tomu ozývali, ale márne,” hovorí Fuzik. "Ani zákon, ktorý určuje spôsob voľby národnostných poslancov, sme na pripomienkovanie nedostali,” dodáva.
Napriek tomu sa líder slovenskej kandidačnej listiny nazdáva, že nové právne normy sú krokom vpred. Aj keď kandidát na národnostného poslanca nedostane dosť hlasov na získanie plnohodnotného mandátu, na práci zákonodarného zboru sa bude môcť podieľať so štatútom hovorcu svojej menšiny. "V pléne Národného zhromaždenia síce nebude mať právo hlasu, dostane však kreslo v parlamentnom výbore pre menšiny, kde bude môcť aj hlasovať,” vysvetľuje Fuzik.
Podľa šéfa Celoštátnej slovenskej samosprávy jednou z prvoradých úloh národnostných hovorcov bude, aby dosiahli prepracovanie súčasných pravidiel parlamentného zastúpenia národností. "Ak ani jedna národnosť si nedokáže zvoliť poslanca, tak potom je problém v systéme, ktorý treba opraviť,” zdôraznil.
Registrovaní národnostní voliči
- Slováci: 1 321
- Chorváti: 1 631
- Nemci: 15 414
- Rómovia: 18 048