Breedlove: Rusom stačí tri až päť dní

„V prípade invázie do ukrajinského vnútrozemia by Rusko svoje ciele mohlo dosiahnuť za tri až päť dní,“ cituje Reuters zo stredajšieho vyhlásenia hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe Philipa Breedlova. Práve spomínané obavy boli dôvodom jeho „skráteného“ pobytu v USA a urýchleného návratu do Bruselu. Už pred niekoľkými dňami americký generál pre BBC dokonca upozornil, že „ozbrojených síl (Ruska) je na hranici dostatok na pohyb smerom k Podnestersku. Ak sa v tomto smere prijmú kroky, tak to bude veľmi nebezpečné“.

Podľa agentúry AP, odvolávajúcej sa na zdroje v aliancii, je na hraniciach s Ukrajinou 35– až 40-tisíc ruských vojakov. Ide najmä o motostrelecké a tankové jednotky, podporné letectvo, ale aj o poľné nemocnice či prostriedky potrebné na tzv. elektronickú vojnu. Breedlove dokonca pomenoval predpokladané ruské ciele. Hlavným je vraj vytvorenie tzv. pozemného koridoru spájajúceho Rusko s Krymom či dokonca s Odesou alebo až Podnesterskom, nad ktorým Moldavsko stratilo kontrolu.

Zdvihnutý prst veliteľa NATO prichádza deň po tom, čo sa šéfovia diplomacie členov aliancie rozhodli „prerušiť na praktickej úrovni všetku civilnú aj vojenskú spoluprácu s Ruskom pre jeho postup v ukrajinskej kríze“. Pokračovať má len politický dialóg na úrovni veľvyslancov. Naopak, s Ukrajinou NATO posilní kooperáciu. Napríklad v oblasti reforiem v armáde.

Predpovede sa už raz nesplnili

Začiatkom marca, krátko po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin podal návrh do Rady federácie týkajúci sa možného použitia vojenskej sily na území Ukrajiny a poslanci ho schválili, výbor pre spravodajskú činnosť Kongresu USA začal vyšetrovanie činnosti spravodajských služieb. Príčinou bolo chýbajúce včasné informovanie o plánoch prieniku Moskvy na ukrajinské územie.

Národná spravodajská služba USA (ODNI) nesprávne vyhodnotila Putinov zámer. Tvrdila, že nie je pravdepodobné, aby Moskva prikročila k rozhodným krokom napriek prebiehajúcemu vojenskému cvičeniu na hraniciach s Ukrajinou a presunu ruskej námornej flotily smerom k Sevastopoľu. Pritom iné spravodajské organizácie, predovšetkým CIA, informovali o priamom prepojení cvičenia s inváziou na Krym.

Moskva: situácia sa opakuje

„Nie je ťažké predstaviť si, kto získa z prerušenia spolupráce Rusko – NATO v oblastiach, ako je boj proti medzinárodnému terorizmu či pirátstvo, alebo prírodné a technogénne katastrofy. Určite víťazmi nebudú Rusko ani NATO,“ reagoval na postoj aliancie Alexandr Lukaševič, hovorca ruského ministerstva zahraničia. Citovaný agentúrou RIA Novosti pripomenul, že zo strany NATO ide o jazyk z čias studenej vojny. Zároveň vyjadril presvedčenie, že tak ako pred šiestimi rokmi (aliancia prerušila spoluprácu s Moskvou v súvislosti s ruskou operáciou v Gruzínsku – pozn. red.) možno očakávať rovnaký koniec. „Z vlastnej iniciatívy sa vtedy NATO vrátilo k spolupráci s Ruskom,“ konštatoval Lukaševič.

Vpád nehrozí, Rusom ide o voľby

Vojenskú operáciu Ruska proti západnému susedovi napriek čoraz väčším obavám Západu vylúčila nielen Moskva, ale aj ukrajinský exminister obrany Jevgenij Marčuk. Na rozdiel od Moskvy však mal na to svoje dôvody.

„Použitie vojenskej sily nie je pravdepodobné. Naše ozbrojené sily už chytili druhý dych a Rusko chápe, že nech už by bol pomer síl akýkoľvek, pretieklo by veľa krvi,“ vyhlásil Marčuk. Podľa neho hlavným cieľom Moskvy je v súčasnosti za každú cenu znemožniť konanie májových prezidentských volieb. „Či už cestou ozbrojeného konfliktu na hranici ešte pred hlasovaním, alebo diskreditáciou už zvoleného prezidenta,“ dodal exminister citovaný agentúrami.

Cieľ má aj druhá strana

Zatiaľ čo sa stále hovorí o možnej ruskej vojenskej hrozbe pre Ukrajinu, je podľa viacerých pozorovateľov hlavným cieľom Bruselu aj Washingtonu posadiť za jeden stôl predstaviteľov Moskvy a dočasnej vlády v Kyjeve. Háčik je v tom, že v prípade splnenia úlohy by Rusko uznalo kabinet Arsenija Jaceňuka. A o tom Moskva nechce ani počuť. Napriek tomu Jaceňuk aj včera navrhol stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny. Tým skôr, že v utorok ruský Gazprom oznámil zvýšenie ceny plynu pre Ukrajinu o viac ako 40 percent. Pritom ukrajinský kabinet ešte predtým avizoval od mája zvýšenie ceny plynu pre domácnosti dokonca o 50 percent.