Tel Aviv už v minulosti pohrozil, že takýto krok bude znamenať koniec mierových rozhovorov. Palestínsky líder Mahmúd Abbás napriek tomu v priamom prenose palestínskej televízie žiadosť podpísal. Krok Ramalláhu odôvodnil nedodržaním slova zo strany Izraela, ktorý odmietol prepustiť poslednú zo štyroch skupín väznených Palestínčanov. Podľa platnej dohody podpísanej za asistencie šéfa diplomacie USA Johna Kerryho sa tak malo stať do 29. marca a Palestínčania v takom prípade mali žiadosť v OSN odložiť.
„Náš krok možno vysvetliť iba jediným – ide o uplatnenie základného práva Palestínčanov, ich štátu, ktorý nedávno ako nečlenský štát prijalo Valné zhromaždenie OSN. Urobilo tak 138 krajín. Takmer štyridsať štátov sa síce zdržalo, ale väčšina nie preto lebo nechcela uznať Palestínsky štát, ale domnievali sa, že takýto krok nepomôže pokračovaniu palestínsko-izraelských rokovaní,“ reagoval pre Pravdu Abdalrahman Bsaiso, palestínsky veľvyslanec na Slovensku.
A práve Abbásov podpis pod spomínanú žiadosť podľa Tel Avivu pochoval možnosť pokračovať v dialógu s Ramalláhom. V tejto súvislosti šéf izraelskej diplomacie Avigdor Lieberman priamo konštatoval, že najnovší palestínsky krok „neposunie Palestínčanov bližšie k nezávislosti“. V Ramalláhu sú však presvedčení o opaku a na dialóg s Izraelom sa pozerajú optimisticky. „Narastajúce názorové rozdiely medzi oboma stranami nemožno chápať ako koniec dialógu,“ povedal pre denník Jerusalem Post palestínsky politológ Talal Okal. Svoje tvrdenie opieral o zainteresovanosť Tel Avivu, Washingtonu i samotného Ramalláhu na dialógu. Podľa neho súčasná situácia je iba „búrkou v pohári USA“, ktoré sú sponzorom palestínsko-izraelského dialógu. Mnohí pozorovatelia pripomínajú, že rozhodnutie Palestínčanov požiadať o členstvo v 15 agentúrach a medzinárodných organizáciách OSN mohol Ramalláh urobiť už pred dvoma rokmi, keď Palestína získala v OSN štatút nečlenského subjektu. Neurobil tak vraj preto, aby práve vytvoril priestor na dialóg s Tel Avivom. Dnes sa však Palestínčania dočkali zo strany Izraela reakcie na spomínanú žiadosť vo forme sankcií.
„Na uvalenie sankcií Izrael nepotreboval žiaden náš krok vrátane spomínanej žiadosti na pôde OSN. Vyplýva to z jeho okupačných praktík od roku 1967 až dodnes,“ pripomenul palestínsky veľvyslanec Abdalrahman Bsaiso. V súvislosti s angažovanosťou USA zdôraznil, že minister zahraničných vecí Kerry najlepšie pozná podstatu súčasného vývoja a že výroky niektorých izraelských politikov proti jeho osobe len zvýrazňujú ministrovu snahu „zachrániť Izrael pred sebou samým“. „Kerry neobhajuje práva Palestínčanov, ale dospel k presvedčeniu, že Ramalláh ponúkol už všetko, čo mohol. Radikalizmus izraelského kabinetu však kope jamu pre Izrael,“ myslí si palestínsky veľvyslanec. Možno práve v snahe tomu zabrániť vyhlásil na nedeľnajšom rokovaní premiér Benjamin Netanjahu, že Izrael chce pokračovať v rokovaniach, ale „nie za každú cenu“.
Zatiaľ čo v Kongrese USA, ako informovala palestínska agentúra Maan, sa ozývajú hlasy volajúce po zastavení finančnej pomoci Ramalláhu, samotný minister Kerry reagoval na vzniknutú situáciu pomocou alegórie. „Môžete koňa priviesť k vode, ale piť ho nedonútite. Ak obe strany nenájdu cestu k pokračovaniu rozhovorov, tak to bude pre každú z nich znamenať tragédiu,“ cituje Johna Kerryho panarabská televízna stanica Al Arabíja. A tak neprekvapuje, že USA vážne uvažujú o obmedzení svojej angažovanosti. Podľa izraelského denníka Haarec v pondelok sa o tom chystal rokovať prezident Obama s ministrom Kerrym.