Podľa tlačových agentúr sa Západ a Rusko vzájomne obviňovali z prehlbovania krízy. O rokovanie rady požiadalo Rusko v reakcii na nedeľné oznámenie Kyjeva, že v pondelok chce aj s pomocou armády začať rozsiahle protiteroristické operácie na východe krajiny namierené proti proruským separatistom.
Podľa agentúry AFP sa zasadnutie Bezpečnostnej rady zmenilo na „dialóg hluchých“ medzi západnými predstaviteľmi a Rusmi. Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin vyzval západných partnerov na čele s USA, aby vyvinuli tlak na Kyjev s cieľom zastaviť používanie sily proti ukrajinskému ľudu a začať skutočný dialóg. „Západ rozhodne, či sa na Ukrajine bude možné vyhnúť občianskej vojne,“ vyhlásil ruský diplomat.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová odsúdila dezinformácie a propagandu, ktorých sa podľa Washingtonu dopúšťa Moskva v súvislosti s vývojom na Ukrajine. Powerová obvinila Rusko, že podnecuje nestabilitu na východe Ukrajiny. Tamojší vývoj podľa veľvyslankyne kopíruje vývoj pred marcovú anexiou Krymu. „Vieme kto je za tým – jedine Rusko je schopné podniknúť takú operáciu v tejto oblasti,“ vyhlásila.
Rusko rozmiestnilo pri ukrajinskej hranici až 40-tisíc dobre vyzbrojených ruských vojakov s bojovými lietadlami, tankmi a delami, povedal na mimoriadnom zasadaní BR OSN britský veľvyslanec. Moskva má podľa neho v oblasti navyše 25-tisíc vojakov, ktorých nedávno vyslala na Krym, ten minulý mesiac obsadila.
„Satelitné zábery ukazujú, že v blízkosti hranice s Ukrajinou je 35-tisíc až 40-tisíc ruských vojakov, ktorí sú vybavení bojovými lietadlami, tankmi, delostrelectvom a logistickými podpornými jednotkami,“ povedal britský veľvyslanec Mark Lyall Grant.
Mimoriadne zasadnutie v New Yorku sa začalo okolo 2.00 SELČ a trvalo asi dve a pol hodiny. Rusko si prialo, aby zasadnutie bolo neformálne za zatvorenými dverami. Ale Francúzsko a ďalšie západné krajiny ako USA a Británia trvali na tom, aby schôdzka bola verejná a aby sa na nej zúčastnil aj ukrajinský predstaviteľ pri OSN. Západní diplomati neočakávali z tejto schôdzky žiadne konkrétne výsledky. Išlo o desiate zasadnutie BR OSN od začiatku krízy na Ukrajine z konca februára.
Nemožnosť dosiahnuť konkrétny výsledok je daný tým, že krajina zastávajúca protichodné názory na ukrajinskú krízu, teda Rusko na strane jednej a Spojené štáty alebo Británia na strane druhej, patria v Bezpečnostnej rade k stálym členom s právom veta.
V pondelok o 8.00 SELČ vypršalo ultimátum, ktoré dal počas víkende úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov proruským ozbrojencom na to, aby výmenou za amnestiu zložili zbrane a uvoľnili obsadené štátne úrady na východe Ukrajiny. V opačnom prípade prezident pohrozil, že proti nim začne operáciu s pomocou armády.
Vývoj na Ukrajine
- Vo východoukrajinských mestách Slaviansk, Kramatorsk a Doneck začali stúpenci federácie obsadzovať vládne sídla a oddelenia polície. Začali stavať barikády a rozdávať zbrane.
- Biely dom reagoval na situáciu varovaním Kremľa pred zasahovaním do ukrajinských vecí. Nemôže vraj akceptovať podnecovanie a sabotáž z ruskej strany, ktoré podporujú radikálov. Na druhej strane viceprezident USA Joe Biden má v utorok pricestovať do Kyjeva, aby „vyjadril podporu vláde“. Ešte v marci krajinu navštívil aj šéf diplomacie USA John Kerry.
- Šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti Naftogaz vyhlásil, že jeho krajina prestala platiť za ruský plyn a bude to podľa jeho slov trvať dovtedy, kým sa obe strany "nedohodnú na novej cene. Tá súčasná je 438 dolárov za 1 000 m3.
- Podľa Barrosa, šéfa komisie, musí Európska únia spoločne reagovať na situáciu týkajúcu sa ruského plynu a jeho tranzitu cez Ukrajinu.
(ta)