Medzinárodná konferencia v Ženeve sa skončila dohodou o „deeskalácii napätia“ na Ukrajine. Na samostatných tlačových konferenciách o tom informovali americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský rezortný partner Sergej Lavrov.
Okrem nich sa na rokovaní zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Deščycja a šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonová.
Rusko a USA sa dohodli na tom, že zaistia rozpustenie „všetkých nezákonných vojenských zoskupení“ na Ukrajine. Proruskí demonštranti okupujúci vládne budovy na východe Ukrajiny ich musia opustiť a budú odzbrojení. Na demonštrantov by sa takisto mala vzťahovať všeobecná amnestia. Presné body dohody by mali oficiálne zverejniť neskôr.
Krízové rokovanie sa oproti pôvodným očakávaniam pretiahlo.
Kľúčom riešenia krízy na Ukrajine sú sami Ukrajinci
Zhoda podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova panovala aj v tom, že kľúčovú úlohu musia zohrať sami Ukrajinci. USA aj EÚ chcú podľa Lavrova s Ruskom o Ukrajine ďalej rokovať.
Minister zahraničia USA John Kerry po rokovaní povedal, že očakáva splnenie ruských záväzkov, v opačnom prípade bude Moskva čeliť ďalším sankciám.
Foto: Reuters, Jim Bourg
Kerry označil výsledok rokovaní za „dobrú prácu“, upozornil ale, že slová na papieroch sa musia stať skutočnosťou. Dodal, že Lavrovovi jasne povedal, že v prípade nedodržania ruských záväzkov nebudú mať Spojené štáty inú možnosť než na Moskvu uvaliť ďalšie sankcie.
Lavrov na tlačovej konferencii povedal, že účastníci schôdzky vyzvali, aby všetky nelegálne ozbrojené skupiny na Ukrajine zložili zbrane, aby sa budovy obsadené ozbrojencami vrátili svojim pôvodným vlastníkom a aby sa skončila okupácia najrôznejších priestranstiev.
Vyzvali tiež na vyhlásenie amnestie pre všetkých účastníkov protestných akcií s výnimkou tých, ktorí majú na svedomí závažné trestné činy.
Lavrov zdôraznil, že výzva na odovzdanie zbraní a ukončenie okupačných akcií sa týka oboch strán konfliktu, teda proruských separatistov aj pravicových radikálov podporujúcich vládu v Kyjeve. Zbraňami môžu disponovať len vojaci a policajti, dodal.
Lavrov tiež povedal, že hlavnej úlohy v sprostredkovateľskom úsilí na Ukrajine by sa mala ujať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Predpokladá pritom rozšírenie jej súčasnej misie, ktorá na Ukrajine už pôsobí.
Ukrajina chystá reformy
Kerry tiež povedal, že Deščycja na konferencii predstavil plány ukrajinskej vlády na ústavné reformy, ktoré majú poskytnúť regiónom väčšie právomoci na úkor centrálnej vlády. Deščycja podľa Kerryho opakovane ubezpečil, že reformný proces bude transparentný a že Kyjev stojí o široký národný dialóg.
Medzi témami ženevskej schôdzky bol aj juhoukrajinský Krym, ktorý Moskva v marci začlenila do Ruskej federácie. Kerry na tlačovej konferencii povedal, že názory Západu a Ruska sú v tejto veci naďalej úplne odlišné a že Lavrovovi opäť oznámil, že Washington považuje anexiu autonómneho polostrova za nelegálnu, pretože odporuje ukrajinskej ústave i medzinárodnému právu.
Pre Deščycju a Lavrova bol štvrtok len druhou príležitosťou na priame rozhovory pri jednom stole.
Hovorkyňa ruskej delegácie už skôr podľa agentúry DPA uviedla, že na príprave „zásadného“ dokumentu sa Ukrajinci nepodieľajú. „Na niečom pracujú, na dokumente, či vyhlásení. Bude písomné, alebo ústne,“ povedala agentúre AP hovorkyňa ruskej delegácie Marija Zacharovová. „Bude tam niečo zásadné“.
Ukrajinská delegácia v Ženeve podľa diplomatov pripravila návrhy na väčšie zohľadnenie prianí etnických Rusov žijúcich na východe Ukrajiny, informovala agentúra DPA. Zároveň však chcela predložiť dôkazy o podiele Moskvy na ozbrojených akciách proruských separatistov.
Putin odpovedal na otázky ľudí, na Ukrajine rastie napätie
Ruský prezident Vladimir Putin v televíznej debate s občanmi vyjadril presvedčenie, že nebude musieť využiť právo poslať na Ukrajinu ruskú armádu.
Putin vyzval Kyjev na „skutočný dialóg“ s etnickými Rusmi a znovu odmietol obvinenie, že akcie separatistov na východe Ukrajiny riadi ruská armáda. Spojené štáty sú podľa DPA v prípade stroskotania štvrtkových (17. 4.) rozhovorov pripravené výrazne sprísniť sankcie proti Rusku.
Na východe Ukrajiny aj v čase konania konferencie ďalej rastie napätie a pokračuje rozklad štátnych štruktúr, vrátane obsadzovania vládnych úradov a objektov bezpečnostných zložiek. V Mariupole na juhovýchode Ukrajiny proruskí ozbrojenci napadli miestnu jednotku síl ministerstva vnútra. Traja z nich pri prestrelke prišli o život. V Donecku prenikli proruskí separatisti do budovy letiska.
Biely dom má vraj dôkazy o ruskej podpore separatistov
Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom, od ktorého podľa vyhlásenia Kremľa požadoval, aby sa pokúsil zabrániť použitiu sily proti vzbúrencom na východe Ukrajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti. Odmietol zároveň tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za „špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách“.
Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má „nezvratné dôkazy“ o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku.
Demonštrácie za odtrhnutie sa od Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku otriasajú východom krajiny už od marca, pričom podľa vlády v Kyjeve ich aktéri plnia príkazy Kremľa.
Ukrajina v utorok vyhlásila protiteroristickú akciu
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov oznámil v utorok začatie armádnej „protiteroristickej operácie“ na východe krajiny, kde vzbúrenci okupujú štátne budovy, na čo Putin varoval pred vypuknutím občianskej vojny. Biely dom označil postup ukrajinskej vlády za primeraný a podľa nemenovaného zdroja agentúry Reuters trvá naopak na požiadavke, aby Rusko stiahlo svojich vojakov z oblastí pozdĺž hranice s Ukrajinou.
Dianie súvisiace s ukrajinskou krízou
- Rusko opakuje, že treba dosiahnuť federalizáciu. Sergej Lavrov je presvedčený, že centralizovaný štát už na Ukrajine nefunguje. „Federalizácia by bola cestou, ako zabezpečiť spokojnosť všetkých regiónov, garantovať práva miestnych obyvateľov a chrániť ich tradície,“ vyhlásil ruský minister zahraničných vecí. V prípade, že pricestuje do Ženevy, nastolí túto tému pri rokovacom stole. Lavrov v poslednom čase často zdôrazňuje túto predstavu, ktorá sa však nepáči ukrajinskej vláde. Namiesto federalizácie uprednostňuje možnosť decentralizácie a posilnenia právomocí regiónov. V jednotlivých oblastiach by sa mohli zrušiť funkcie gubernátorov dosadzovaných z Kyjeva a nahradiť ich oblastnými radami s autonómnou výkonnou právomocou.
- Uvažuje Kremeľ o troch scenároch? Budúcnosť Ukrajiny nezávisí od krokov USA a EÚ, ale odvíjať sa bude od postupu Ruska, nazdáva sa americký denník The Washington Post. Noviny sa nazdávajú, že prezident Vladimir Putin analyzuje tri varianty. Prvým je možnosť dosiahnuť dohodu o federalizácii Ukrajiny. Ruskojazyčný východ by sa stal menej závislým od vlády v Kyjeve a o to viac závislým od Moskvy. Putin by tak získal silné nástroje, aby ovplyvňoval politiku Ukrajiny. Druhým variantom je anexia, čo znamená postupovať podľa nedávneho scenára, keď si proruskí aktivisti na Kryme vymohli vypísanie referenda o pričlenení k Rusku. Treťou možnosťou je vojenský vpád na ukrajinský východ pod zámienkou občianskej vojny a ochrany príslušníkov ruského etnika.
- Amerického politika trápi postoj Európanov. John McCain, vplyvný senátor z USA, sa pozastavil nad krokmi EÚ vo vzťahu k Rusku. Doterajšie sankcie únie označil za minimálne. „Je to takmer vtip,“ povedal republikán McCain. Väčšiu odvahu by privítal aj od Washingtonu. Šéfa Bieleho domu Baracka Obamu vyzýva, aby Američania poskytli zbrane Ukrajincom na východe ich štátu. Tie by im mali podľa McCaina pomôcť v obrane proti proruským vzbúrencom.
- Severoatlantická aliancia posilní obranu. NATO v reakcii na ukrajinskú krízu rozhodlo o okamžitých bezpečnostných opatreniach. „Posilnenie kolektívnej obrany má ukázať silu aliančnej solidarity,“ vysvetlil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Vo vzduchu bude hliadkovať viac lietadiel v Pobaltsku, objaví sa väčší počet lodí v Baltickom mori a vo východnom Stredomorí. „NATO bude chrániť každého spojenca a brániť sa proti všetkým hrozbám namiereným proti našej základnej bezpečnosti,“ zdôraznil Rasmussen.
(čtk, zah)