„Bhután preskakuje z feudálneho veku do modernej doby, bez toho, aby prešiel industriálnou epochou,“ hovorí bezchybnou angličtinou Tenzing Lamsang. „Za 30 alebo 40 rokov môže naša krajina prejsť vývojom, ktorý inde trval storočia,“ dodáva. Píše o tom agentúra AFP.
Malý himalajský štít „zastrčený“ medzi Čínou a Indiou sa na desiatky rokov dobrovoľne pripravil o vymoženosti modernej komunikácie, aby si zachoval svoju kultúru. Televíziu a internet tu povolili až v roku 1999.
Dnes dva operátori mobilných telefónov obsluhujú podľa oficiálnej štatistiky viac ako 550-tisíc ľudí. To sú tri štvrtiny z 750-tisíc Bhutánčanov. V uliciach metropoly Thimphu, kde sa tradičné tuniky, šafranové budhistické šaty a západné oblečenie stretávajú vo veselej zmesi, majú všetci mladí ľudia mobilný telefón.
Väčšina z nich má jednoduché modely, ale niektorí vlastné telefóny s napojením na internet. Ide o čínske a indické značky, na Západe málo známe, ale nájdete tam i juhokórejské Samsungy.
Rodičia mäsiara Kirana Rasailyho žijú na juhu, v jednej z tých vidieckych oblastí, kde sú asfaltované cesty ešte vzácnosťou, ďaleko od metropoly ozdobenej bambusovými lešeniami. Avšak, majú už mobilný telefón. „Síce za mlada nechodili do školy, ale s mobilom vedia zaobchádzať a sú s ním veľmi spokojní,“ smeje sa tridsaťtriročný Kiran.
Propagátorom internetovej modernity je premiér
Mobilný telefón a internet stelesňujú otváranie sa svetu, ktoré monarchia začala koncom minulého storočia. Je to aj politická revolúcia, lebo tu bol ustanovený parlament a vlani sa v krajine dostala po voľbách k moci opozičná Ľudovo demokratická strana (PDP).
Premiér Chering Tobgaj, ktorý nastúpil k moci vďaka demokratickému prechodu, vyjadril nad týmto vývojom potešenie. „Technológie sú dobrá vec a môžu prispieť k prosperite Bhutánu. Mobilné telefóny sa u nás začali presadzovať asi pred desiatimi rokmi a dnes ich má takmer každý,“ zdôraznil.
Používanie nových technológií podľa neho zapadá do projektu Bhutánu, ktorý si želá zachovať svoje najlepšie tradície. Naposledy úrady podporili elektromobily a prisľúbili stopercentné biologické poľnohospodárstvo. Používanie čistých technológií obohacuje „hrubé národné šťastie“, tento index rozvoja zahŕňa životné prostredie a kultúru, ktorý krajinu preslávil. Bhután sa snaží nájsť inú cestu industrializácie než ostatné štáty Ázie, kde je rozvoj sprevádzaný silným znečistením životného prostredia.
Sám šéf kabinetu je veľmi aktívny na sociálnej sieti Facebook, kde ho sleduje takmer 25-tisíc osôb. Zverejňuje informácie a fotografie týkajúce sa jeho oficiálnych aktivít, ale tiež napríklad podrobné menu, ktoré sa podávalo pri jeho stretnutí s disidentkou Aun Schan Su Ťij.
Internetové kaviarne vyrástli ako huby po daždi
Táto forma komunikácie je v Bhutáne už pomerne rozšírená a na Facebooku je odtiaľ okolo 80-tisíc účtov. Ide o osobné stránky, ale aj o rôzne diskusné fóra, ponuky zamestnania, kultúru i politiku.
„U nás, ako inde, slúži internet ľuďom nielen na to, aby spolu diskutovali, ale aj na to, aby sa tu vytváralo určité politické povedomie, aby sa vyvíjal tlak na vládu a aby sa tu viedli kampane k rôznym problémom. Má to pozitívny vplyv na spoločnosť,“ vyhlasuje Tenzing Lamsang.
„Bhutánci poznajú od zavedenia internetu lepšie aj okolitý svet,“ hovorí Džigme Tamang, pracovník najstaršej internetovej kaviarne v krajine Norling Cyber World. Pretože len málo domácností má pripojenie na internet, internetové kaviarne rastú v posledných rokoch v Thimphu ako huby po daždi.
„Najlepším obdobím je pre nás to, keď sa študenti hlásia na zahraničné univerzity,“ dodáva Džigme, ten sa napriek tomu strachuje o svoju prácu, pretože vzostup moderných telefónov uberá internetovým kaviarňam klientov. " S mojím šikovným telefónom napojeným na internet môžem komunikovať s bratrancami v Nepále," vysvetľuje pyšne študent Suradž Bisva z južného Bhutánu.