V prejave pred poslancami označil nadchádzajúce prezidentské voľby za najdôležitejšie hlasovanie v histórii Ukrajiny. Ukrajinci budú nového prezidenta vyberať 25. mája. Medzitým Washington oznámil, že existujúca pomoc Ukrajine rozšíri o 50 miliónov dolárov a o dodávku vojenských áut a vysielačiek.
Za ďalšie provokácie Rusko zaplatí, opatrenia povedú k izolácii Moskvy, povedal Biden na tlačovej konferencii. Dodal, že „čas sa kráti“ a že je potrebné, aby Moskva v súvislosti s Ženevou namiesto slov prikročila k činom. Vo Švajčiarsku sa v uplynulom týždni ministri zahraničia USA, EÚ, Ukrajiny a Ruska dohodli na cestovnej mape pre upokojenie krízy na Ukrajine.
Biden tiež zopakoval, že Spojené štáty neuznávajú anexiu Krymu. Rusko tiež vyzval, aby stiahlo od ukrajinských hraníc svojich vojakov, ktorých je tu podľa odhadov NATO asi 40-tisíc. Rusko najskôr tvrdilo, že armádne jednotky sú v pohraničí na cvičenie, neskôr ale priznalo, že ich tu rozmiestnilo kvôli situácii na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin navyše nevylúčil, že ich kvôli ochrane krajanov a ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine nasadí.
Biden potvrdil pomoc Kyjevu v oblasti energetiky
Biden vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené ukrajinskej vláde pomôcť v jej úsilí o udržanie jednoty krajiny. Zákonodarcov a vládnych predstaviteľov vyzval, aby vykorenili všadeprítomnú korupciu, ktorú prirovnal k rakovine. Podľa amerického viceprezidenta jeho partneri pri utorkovom rokovaní dali jasne najavo, že úplatkárstvo už tolerovať nebudú.
Tiež zopakoval predchádzajúcu americkú ponuku pomôcť Ukrajine so zaistením energetickej bezpečnosti. Kyjev je teraz prakticky úplne odkázaný na ruské dodávky plynu. Európska únia pripravuje spätné dodávky plynu, ktoré majú znížiť energetickú závislosť Ukrajiny na Moskve.
Washington medzitým ponúkol ďalšiu pomoc, ktorá doplní už dohodnuté podporné programy. Kyjev sa s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodol na úverovej pomoci vo výške 14 až 18 miliárd dolárov. Balíček od MMF bude podľa Bidena už čoskoro pripravený.
Americký viceprezident prišiel do Kyjeva, aby podporil tamojšiu prozápadnú vládu, ktorá čelí ekonomickým problémom a ktorá po územnej strate Krymu bojuje so separatistickým hnutím na východe Ukrajiny.
Medvedev: Rusko dokáže minimalizovať dopad všetkých sankcií
Rusko je schopné minimalizovať dopad všetkých sankcií, ktorým kvôli ukrajinskej kríze čelí. V prejave k výročnej správe o činnosti vlády to v Štátnej dume, teda dolnej parlamentnej komore, vyhlásil premiér Dmitrij Medvedev.
Sankcie, ktoré na Moskvu uvalil Západ, označil za mimoriadnu motiváciu na to, aby Rusko vytvorilo vlastný platobný systém. Tiež povedal, že Európa „blufuje“, keď hovorí o dovoze plynu z USA namiesto Ruska.
Foto: SITA/AP, Pavel Golovkin
Rusko podľa Medvedeva čelí bezprecedentnému tlaku kvôli komplikovanému stavu svetového hospodárstva, diplomatickej klímy a domácim štrukturálnym ťažkostiam. Dodal, že prioritou vlády je minimalizovať ekonomický dopad sankcií.
Zatiaľ čo vyhlásenie Európskej únie o dovoze amerického plynu, ktorý by pomohol znížiť energetickú závislosť od Ruska, sú podľa Medvedeva trikom, Moskva sa vraj viac ako kedykoľvek v minulosti zaujíma o rozloženie svojho energetického exportu na viac trhov. Premiér v tejto veci zmienil vývozné projekty týkajúce sa Ázie.
Poslancom tiež povedal, že Rusko bude so svojím energetickým exportom trvať na férovom prístupe k zahraničným trhom. Ak to podľa premiéra bude potrebné, Moskva sa obráti so žiadosťou o právne kroky či arbitráž na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO).
Rusko už v polovici apríla oznámilo, že uvažuje o žalobe na Spojené štáty cez WTO kvôli americkým sankciám, ktoré zasiahli ruskej banky. Finančné domy následne čelili vlne vyberania vkladov. USA a EÚ v marci uvalili sankcie na vybraných ruských a krymských činiteľov kvôli ruskej anexii ukrajinského Krymu.