„Zo strany separatistov sa objavili prípady prenasledovania Ukrajincov, ako aj príslušníkov národnostných menšín. Nárast kriminality ich núti hľadať ochranu na územiach kontrolovaných armádou, ako sú poľné tábory, kontrolné stanoviská a pod.,“ cituje agentúra z dokumentu.
Na spomínanú situáciu sme sa opýtali Ľubomíra Kopaja, člena misie OBSE na Ukrajine, ktorý bol v pondelok v inkriminovanom Slaviansku na rokovaní s tzv. starostom Vjačeslavom Ponomarjovom a včera už plnil misiu v Mariupole.
„Počas pondelkového rokovania s Ponomarjovom sa reč krútila okolo troch hlavných bodov: vzťahu k plneniu deklarácie zo Ženevy, stavu zadržiavaných ľudí a situácie okolo rómskej menšiny, ktorá vraj čelí útokom miestnych obyvateľov,“ povedal pre Pravdu Kopaj.
V súvislosti s informáciami o utláčaní Rómov členov misie OBSE informovali, že ide o dve skupiny obyvateľov. Prvú tvoria obyvatelia s dlhodobým trvalým pobytom, ktorí sú vraj v Slaviansku bezproblémoví.
„Naopak, ťažkosti sú s druhou skupinou, v ktorej sú kočujúci Rómovia. Podľa ľudí kontrolujúcich budovu starostu živia sa o. i. predajom narkotík a patria medzi hlavných figurantov v kriminalite mesta,“ povedal pozorovateľ OBSE s tým, že „samospráva“ im dala ultimátum, podľa ktorého musia do 24 hodín opustiť Slaviansk.
Napriek tomu, podľa slov velenia vojenského letiska v Kramatorsku citovaných Reuters, každému kto požiada o ochranu, poskytujú ukrajinskí vojaci dočasný prístrešok, jedlo, ako aj dopravu vo vojenskom transporte v prípade ich evakuácie.
Denné informácie sa týkajú aj zadržiavaných v Slaviansku a Mariupole. Zatiaľ čo v prvom prípade sú v rukách odporcov vládnej moci v Kyjeve, v druhom zadržiavajú ľudí práve oficiálne ukrajinské miesta.
"Z jednými aj druhými sme mali možnosť hovoriť. Konkrétne v Slaviansku sme sa v pondelok stretli s dvoma zo siedmich až ôsmich zadržaných. Dostali sme ubezpečenie, že im nik neublíži. V Mariupole sme sa v utorok stretli na základe povolenia prokuratúry s piatimi ľuďmi, ktorých zadržali ukrajinské oficiálne miesta.
Väčšinu zadržiavaných prepustili s tým, že sa nesmú vzdialiť z mesta," informoval Pravdu Ľubomír Kopaj. Zadržali ich po tom, ako sa v noci na 17. apríla pokúsila skupina ozbrojencov streľbou obsadiť vojenský objekt ukrajinskej armády. Pri útoku zahynuli viacerí ľudia.
Chýba dôkaz o plnení záväzkov
„Po rozhovore zo zadržiavanými sme nenadobudli pocit, že by boli porušované humanitárne podmienky a nemuseli sme tak zasahovať,“ zhrnul rozhovor zo zadržiavanými pozorovateľ OBSE.
Na otázku, ako je to s plnením záväzkov vyplývajúcich z nedávneho rokovania v Ženeve, Kopaj reagoval konštatovaním: „V prípade dohôd zo Ženevy sme priamo na mieste nevideli žiaden dôkaz o ich plnení. Stále je tam veľa ozbrojencov a nevideli sme nijaké úmysly týkajúce sa odovzdania zbraní. Žiadnu zmenu v porovnaní s doterajším vývojom sme nezaznamenali ani v prípade uvoľnenia obsadených budov. Naopak, sídlo miestnej samosprávy aj v pondelok opevňovali.“
Podľa Kopajových slov bola však v utorok situácia v Mariupole normálna. Život v meste vraj pulzoval ako inokedy. „Ľudia nakupujú. Nevidieť žiadne stopy po napätí či násilnostiach. Nebol som však dnes na ústrednom námestí, kde je budova miestnej administrácie obsadená odporcami vládnej moci v Kyjeve,“ dodal pozorovateľ OBSE.
Donecká polícia nespolupracuje
Rezort obrany v Kyjeve vydal v utorok aj ďalšie stanovisko, podľa ktorého polícia v Donecku odmieta spolupracovať s armádou.
„Žiaľ, necítime ochotu zo strany polície v Donecku spolupracovať v rámci antiteroristickej operácie,“ konštatoval na včerajšom stretnutí s novinármi Alexandr Rozmaznin, zástupca náčelníka ozbrojených síl veliteľského centra na Ukrajine, ktorého citovala agentúra UNIAN.
Biden sľúbil Kyjevu ďalšie milióny
„Rusku sa kráti čas na to, aby začalo rokovať podľa dohôd zo Ženevy. Inak mu hrozí ďalšie prehĺbenie medzinárodnej izolácie,“ vyhlásil v utorok v Kyjeve viceprezident USA Joseph Biden počas rokovania s premiérom Arseniom Jaceňukom.
Zároveň potvrdil, že Washington rozšíri existujúcu pomoc Ukrajine o ďalších 50 miliónov dolárov (viac ako 36 miliónov eur) a o dodávku vojenských vozidiel a vysielačiek.
Len pár hodín predtým povedala v rozhovore pre CNN o amerických investíciách na Ukrajine aj námestníčka šéfa diplomacie USA Victoria Nulandová.
„Za 23 rokov od rozpadu ZSSR v roku 1991 investovali USA na Ukrajine približne päť miliárd dolárov. Tieto peniaze boli vynaložené v záujme podpory nádeje ukrajinského ľudu týkajúcej sa vzniku silnej, demokratickej vlády, ktorá zastupuje ich záujmy,“ zdôvodnila investíciu Nulandová. Zároveň zdôraznila, že „samozrejme neinvestovali sme do podpory Majdanu, pretože to bolo spontánne hnutie“.
Nulandová zároveň tvrdila, že situácia v Kyjeve počas viac ako troch mesiacoch nepokojov, ktorých vyvrcholením bol štátny prevrat a udalosti, ktorých sme dnes svedkami na východe Ukrajiny, „nie je jedno a to isté“.
Napríklad vraj už aj preto, lebo budovy obsadené v Kyjeve sú v „prenájme“ revolucionárov a niektoré barikády už rozobrali. Podľa včerajšej informácie agentúr najnovšie technické služby v Kyjeve vypratávajú okolie niekdajšieho sídla odborov v susedstve Námestia nezávislosti.
„Všetko, čo je v rukách protestujúcich v Kyjeve, je v súlade so zákonom, so súhlasom vlády, parlamentu a prenajímajú si to od vlastníkov objektov,“ cituje Nulandovú RIA Novosti.