Putin zatiaľ odkazuje Západu, že je vraj pripravený na dobré vzťahy. "Nie je nič, čo by prekážalo normalizácii a normálnej spolupráci. Nezávisí to od nás. Alebo lepšie povedané, nielen od nás. Závisí to od našich partnerov,“ vyhlásil minulý týždeň Putin pre televíziu Rossija. Pochválil aj výber nového generálneho tajomníka NATO v osobe bývalého nórskeho premiéra Jensa Stoltenberga.
"Mali sme veľmi dobré vzťahy vrátane osobných. Je to veľmi seriózny, zodpovedný človek,“ povedal podľa agentúry Reuters o Stoltenbergovi Putin. "Uvidíme však, ako bude rozvíjať vzťahy v novej pozícii.“
Nevydarený reštart
Jack Matlock slúžil ako americký veľvyslanec v Moskve pred záverom studenej vojny a rozpadom ZSSR. Naznačuje, že za súčasný vývin nemôže len Putin. "Veľa problémov v našich vzťahoch naozaj vyplýva z toho, čo by som nazval bezohľadnými americkými krokmi,“ uviedol pre Reuters Matlock. "Mnohé z nich nemali cieľ poškodiť Moskvu. Ale Rusko často zveličovalo, aké sú nepriateľské, a jeho reakcia bola neprimeraná.“
Obama pritom roku 2009 nastúpil do úradu s tým, že chce dosiahnuť reštart vzťahov s Moskvou. Po parlamentných voľbách v Rusku však Putin obvinil vtedajšiu ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú z tajného organizovania protestov. Reštart sa tiež rozplynul v hádkach okolo zásahu NATO v Líbyi či v polemike o občianskej vojne v Sýrii.
Ivo Daalder, bývalý veľvyslanec USA pri NATO, si však myslí, že cesta medzinárodnej izolácie Kremľa je správna. Obama chce podľa New York Times počas zvyšných dvoch rokov v úrade minimalizovať problémy, ktoré môže spôsobiť Putin, a zachovať spoluprácu len v niektorých oblastiach, v ktorých sa to dá. Inak je plán Moskvu ignorovať a v zahraničnej politike sa sústrediť na sféry, v ktorých je možný pokrok.
"Je to stratégia, o ktorú by sme sa mali pokúsiť,“ povedal pre New York Times Daalder. "Ak budeme mať pevný postoj, budeme sebaistí a pre Rusko budeme postupne zvyšovať náklady na jeho činy, tak nám to nevyrieši problém Krymu a asi ani východnej Ukrajiny. Možno to však vyrieši problém s Ruskom,“ uviedol Daalder, súčasný šéf Rady pre globálne vzťahy v Chicagu.
Rozdiel medzi svetom studenej vojny a súčasnosťou je oveľa viac prepojený svet. Výraznejšia medzinárodná izolácia Ruska uspeje len veľmi ťažko. Nedá sa predpokladať, že by rozvíjajúce sa ekonomiky ako Čína, India či Brazília s Kremľom zásadnejšie prerušili kontakty. Neznámou zostáva aj postoj celého Západu. Bude rovnaký v prípade USA a Európy?
Spoločný postup
Európska únia má oveľa užšie hospodárske vzťahy s Ruskom ako Amerika. Budú EÚ a jej členské krajiny ochotné prijať budúcnosť obchodných vzťahov ohrozených sankciami a možno stálym nebezpečenstvom prerušenie dodávok plynu?
"Je to však práve únia, ktorá má väčšiu možnosť zasiahnuť Rusko ako USA,“ pripomenul pre Pravdu Stephen Bittner, odborník na postsovietsky priestor zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii. "Či sa to týka obmedzenia dopytu po ruskom plyne, uzavretia londýnskeho finančného centra pre ruský kapitál, či udeľovania schengenských víz,“ uviedol Bittner.
"Predpokladám, že USA sa budú snažiť vytvoriť spoločný postup proti Rusku v rámci euroatlantických inštitúcií a na bilaterálnej úrovni s európskymi priateľmi. Amerika však bude musieť brať do úvahy záujmy jednotlivých štátov. Myslím si, že sa nájde konsenzus na pomalý geoekonomický a geopolitický odklon od Ruska,“ povedal pre Pravdu Gerard Toal z Polytechnického inštitútu a štátnej univerzity vo Virgínii.
Expert na medzinárodné vzťahy pripomína, že Obama nedávno nazval Rusko regionálnou veľmocou. "Signalizuje to, že prezident situáciu nevníma ako novú studenú vojnu. Teda súboj dvoch superveľmocí. Amerika sa zameria na takpovediac strategickú trpezlivosť, veď Putinov režim tu nebude večne. Nie je však jasné, že či to pôjde hladko a pokojne. Môže sa stať, že USA sa významným spôsobom budú musieť vrátiť do geopolitiky Eurázie,“ myslí si Toal.