Stalo sa tak po rokoch súperenia o moc. Po tom čo Hamas roku 2006 vyhral parlamentné voľby. Roztržka napokon vyvrcholila vládnutím Hamasu v Gaze. Navyše víťaz hlasovania, ktoré medzinárodní pozorovatelia charakterizovali ako legitímne, je na zozname teroristických organizácií v Izraeli i USA. Neprekvapuje preto negatívna reakcia Tel Avivu a Washingtonu na rozhodnutie Palestínčanov skončiť vnútropolitický rozkol.
„Dohodli sme sa, že do piatich týždňov zostavíme nezávislú vládu, ktorú povedie prezident Mahmúd Abbás,“ citujú agentúry Ismáíla Haníju, šéfa kabinetu v Gaze, na adresu pre väčšinu sveta prelomovej udalosti. Podľa dohody ak nový kabinet získa dôveru v Palestínskej národnej rade (parlamente), do šiestich mesiacov sa môžu konať voľby. V roku 2006 v nich získal viac ako 70 zo 132 mandátov. Aj preto možné nové hlasovanie vyvoláva obavy kritikov palestínsko-palestínskej dohody.
Nie je to prvý raz, čo sa znepriatelení Palestínčania pokúšali nájsť spoločný jazyk. O ich zmierenie sa napríklad pokúsila Saudská Arábia, Katar, ale aj Egypt. V Káhire roku 2011 dokonca 13 palestínskych strán vrátane Fatahu a Hamasu podpísalo dohodu. Mala rovnaký cieľ: spoločná vláda a parlamentné voľby. Všetko však ostalo tak ako predtým aj neskôr v roku 2012 iba na papieri. Aj podľa Petra Suska, riaditeľa tlačový odbor MZVaEZ SR Slovesnko registrovalo v uplynulom období viackrát vyhlásenia a dohody o vnútropalestínskom zmierení a vytvorení spoločnej vlády. Tie sa však doteraz nenaplnili.
„Súčasná dohoda reflektuje dlhodobé volanie EÚ, vrátane SR, po vnútropalestínskom zmierení, ktoré je predpokladom pre naplnenie očakávanej mierovej dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Palestínska aj izraelská strana deklarovali, že prípadná mierová zmluva musí byť odsúhlasená v celonárodnom referende, tzn. na palestínskej strane na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy,“ tlmočil pre Pravdu slovenské stanovisko Peter Susko. Zároveň ale podľa neho netreba zabúdať, že hnutie Hamas je na európskom zozname teroristických organizácií a preto akceptácia akejkoľvek palestínskej vlády národného zmierenia, s prípadnou účasťou Hamasu, sa v medzinárodnom spoločenstve už dlhodobo spája so splnením troch podmienok blízkovýchodného Kvarteta (EÚ, USA, Rusko, OSN), t.j. s uznaním Izraela, odmietnutím násilia a dodržiavaním predchádzajúcich diplomatických dohôd..
Najnovšia dohoda vyvolala okrem otvorených kritikov z USA a Izraela aj špekulácie viacerých politológov. Predovšetkým skutočnosť, že sa tak stalo tesne pred posledným kolom rozhovorov Palestínčanov s Izraelom naplánovaným na 29. apríla.
„Nie je vylúčené, že Mahmúd Abbás podpisom chcel vyvinúť nátlak na USA a Izrael, aby si palestínska strana mohla dovoliť – bez toho, aby stratila tvár – súhlasiť s predĺžením rozhovorov aj po 29. apríli,“ špekuluje napríklad denník Le Monde. Ibaže v rozhovore pre niektoré izraelské periodiká prezident Mahmúd Abbás vyhlásil, že „Tel Aviv musí splniť viaceré podmienky, aby mierové rozhovory mohli pokračovať aj po 29. apríli ďalších deväť mesiacov“. Podľa neho v opačnom prípade hrozí rozpustenie palestínskej autonómie. Podľa izraelských médií ostal Tel Aviv hluchý k Abbásovmu upozorneniu. Nie však k podpisu dohody Fatah – Hamas.
„Abbás si vybral Hamas a nie nás,“ reagoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu s tým, že plánované kolo dialógu nebude. Podľa šéfa kabinetu z dvoch možností existuje iba jedna: prímerie s Hamasom alebo mier s Izraelom. Zopakoval snahu Tel Avivu o mierový dialóg s Ramalláhom, ale už nespomenul pokračujúcu okupáciu palestínskych území a na nich trvajúcu výstavbu židovských osád. Podľa Netanjahua Abbás v „rozhodujúcom momente prichádza s novými podmienkami, o ktorých vopred vie, že ich Izrael nemôže prijať“. A tak podľa portálu Newsru.com Tel Aviv skôr ako o mieri rozmýšľa o „odvetných krokoch“. Rovnako uvažujú aj vo Washingtone. Palestínčania vraj môžu stratiť americkú finančnú podporu, ktorá podľa niektorých zdrojov predstavuje ročne pol miliardy dolárov.
„Ťažko si predstaviť rokovanie Izraela s vládou, ktorá neuznáva jeho právo na existenciu,“ cituje Reuters Jennifer Psakiovú, hovorkyňu ministerstva zahraničných vecí USA, v narážke na protiizraelský postoj Hamasu. Abbás jej však odkázal, že „dohoda nie je v rozpore s mierovými rozhovormi“, ktoré sú už dlhšie „srdcovou záležitosťou“ Johna Kerryho, šéfa americkej diplomacie.
Zatiaľ čo po podpise palestínsko-palestínskej dohody cítiť z Washingtonu sklamanie, rovnaký pocit má aj Rusko. Tentoraz však z americkej reakcie.
„Ide o čudné hodnotenie. Veď pravdepodobne každý normálny človek vychádza z toho, že jednota ľudu by sa mala bezpodmienečne vítať a podporovať,“ cituje ITAR-TASS Sergeja Lavrova, šéfa ruskej diplomacie. Na rozdiel od USA a Izraela aj v Číne privítali skončenie sedemročného vnútorného sporu Palestínčanov, ktorý škodil ich spoločnej veci – vybudovaniu samostatného štátu.
„Som presvedčený, že podpis dohody upevní jednotu Palestíny a v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvní konečný cieľ – vyhlásenie nezávislého Palestínskeho štátu, ako aj mierové spolunažívanie s Izraelom,“, cituje čínska agentúra Sin-chua zo včerajšieho vyhlásenia Čchina Kanga, hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí.