Turecká ľútosť Arménom nestačí

Kto si dnes spomenie na Arménov? Podľa legendy sa tak pýtal Hitler, keď zľahčoval chystané vyhladzovanie Židov.

26.04.2014 07:31
Arménsko, Turecko, genocída Foto:
Arméni si v centre Istanbulu pripomenuli 99. výročie genocídy svojich predkov v Osmanskej ríši.
debata (2)

Na národnú tragédiu Arménov, ktorá podľa nich bola a podľa Turecka nebola prvou genocídou dvadsiateho storočia, sa ani po 99 rokoch nezabudlo. Výročie si nezvyčajne ústretovo pripomenul aj turecký premiér.

Recep Tayyip Erdogan prvý raz v mene Ankary zaželal arménskym obetiam masakier, ktoré sa v Osmanskej ríši začali v apríli 1915, aby odpočívali v pokoji, a ich vnukom vyslovil sústrasť. Uznal tiež „nehumánne dôsledky“ násilných deportácií, pri ktorých boli státisíce Arménov vysídlené do cudziny.

Erdoganovo prekvapujúce gesto väčšinu Arménov neuspokojilo. Vyčítajú mu, že systematické vyvražďovanie, ktoré pol druha milióna ich predkov zaplatilo životmi, znova neoznačil za „genocídu“. „Arménsku genocídu nemožno považovať za skončenú dovtedy, kým nástupca Osmanskej ríše pokračuje vo svojej politike odporného popierania očividných faktov. Popieranie zločinu je priamym pokračovaním samotného zločinu,“ vyhlásil arménsky prezident Serž Sargsian. „Iba uznanie a odsúdenie môže zabrániť zopakovaniu takých zločinov v budúcnosti,“ do­dal.

Arménsko-turecký spor o výklad udalostí z čias prvej svetovej vojny oddávna zaťažuje vzťahy medzi Jerevanom a Ankarou. Turecko odmieta uznať, že išlo o genocídu. Pripúšťa síce, že v časoch povstania, keď Arméni podporovali Rusko, ktoré bolo vo vojne s Osmanskou ríšou, ich zahynulo približne pol milióna. Masakier sa však podľa Ankary dopúšťali aj Arméni, ktorí vraj začiatkom 20.¤storočia vyvraždili až pol milióna Turkov.

Premiér Erdogan vyzval Arménov na zmierenie cestou dialógu o bolestivých otázkach spoločnej minulosti. „Nádejame sa a veríme, že národy starovekej a jedinečnej krajiny, ktoré majú podobné zvyky a mravy, budú schopné sa spolu zrelo rozprávať o minulosti a dôstojným spôsobom spomínať na spoločné straty,“ vyhlásil.

Predstavitelia arménskej menšiny v Turecku prijali vyhlásenie Erdogana ústretovejšie ako Jerevan. Arcibiskup Aram Atesian z arménskeho patriarchátu v Istanbule ho privítal ako „vzrušujúce a historické“. „Po prvý raz počujeme takéto vyhlásenie z úst vrcholného tureckého predstaviteľa. Je to začiatok mosta priateľstva,“ povedal.

Zmäkčenie postoja Turecka sa prejavilo aj v tom, že stovky demonštrantov, prevažne etnických Arménov, mohli na výročie nerušene hovoriť o „genocíde“ na spomienkovom zhromaždení v centre Istanbulu.

Oficiálny Jerevan však trvá na tom, že nijaký obrat nenastane, kým sa Ankara bude pokúšať robiť z Arménov a Turkov rovnaké obete tragických udalostí zo začiatku minulého storočia. Obzvlášť ho podráždili Erdoganove slová o tom, že „bez ohľadu na etnické či náboženské korene vzdávame hold a poctu všetkým osmanských obyvateľom, ktorí prišli o život v rovnakom období a za podobných podmienok“.

Arménsky prezident vyslovil požiadavku, aby do budúcoročnej storočnice prvej novovekej genocídy Turecko vykročilo k skutočnému zmiereniu sa so svojím susedom. Pod ním však Sargsian nemá na mysli iba uznanie genocídy a ospravedlnenie sa za ňu. „Postoj Turecka k Arménsku viac nemôže byť posudzovaný na základe slov, lebo si to vyžaduje jasné kroky: otvorenie zavretých hraníc a nadviazanie normálnych vzťahov,“ vyhlásil.

Turecko nemá s Arménskom diplomatické vzťahy. Hranice s ním uzavrelo v roku 1993 ako prejav solidarity s Azerbajdžanom, s ktorým je etnicky i nábožensky spriaznené. Ankara trvá na tom, že Jerevan sa musí stiahnuť z prevažne Arménmi obývaného Náhorného Karabachu, ktorý obsadil po rozpade Sovietskeho zväzu aj s azerbajdžanskými oblasťami susediacimi s touto enklávou. „Bez toho Turecko nemôže schváliť otvorenie hraníc,“ odkázal Erdogan Sargsianovi.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #genocída #Arménsko #Recep Tayyip Erdogan