Diplomati sa v pondelok vrátili k už asi desať dní pripravenému sankčného zoznamu, ktorého platnosť zadržali v súvislosti so ženevskými rozhovormi medzi Ukrajinou, Ruskom, USA a EÚ.
Európske sankcie kvôli porušovaniu územnej celistvosti a integrity Ukrajiny sa po anexii polostrova Krym doteraz týkajú 33 osôb. Najnovšie dohovorené rozšírenie európskych sankcií postihne takmer päť desiatok ľudí. Ďalšie rozšírenie sa začne chystať ešte tento týždeň.
Na zozname nie sú zatiaľ firmy
Na zozname v tejto chvíli nefigurujú žiadne firmy, EÚ však do budúcna o takomto rozšírení uvažuje. „My sme dnes (v pondelok) otvorili diskusiu medzi veľvyslancami o tom, či to je z právneho hľadiska možné. A začali sme k tomu tiež hľadať právnu cestu,“ povedal český diplomat pri EÚ Martin Povejšil.
EÚ teraz môže postihnúť napríklad firmu človeka, ktorý sa na poškodení ukrajinskej suverenity priamo podieľal.
Aby sa mohli sankcie dotknúť aj iných firiem, bude podľa diplomatov zrejme potrebné modifikovať ich právne zdôvodnenie.
Európska komisia a úniová diplomacia teraz aj s členskými krajinami pripravujú možné varianty prípadných plošných hospodárskych sankcií v rôznych sektoroch, ktoré by EÚ mohla zaviesť v prípade ďalšej eskalácie konfliktu.
Šéfovia vlád a štátov si vyhradili právo, že toto rozhodnutie musí padnúť na ich úrovni. Ak sa bude situácia vyvíjať rovnako ako doteraz, je zrejme len otázkou času, kedy k nim bude musieť únia prikročiť.
Medzi potrestanými je aj šéf koncernu Rosnefť
Spojené štáty v pondelok oznámili rozšírenie svojich sankcií voči Rusku: okrem nových siedmich osôb, ktoré sa spájajú s ukrajinskou krízou, sa dotknú tiež 17 firiem. Tie sú s potrestanými hodnostármi spojené.
Na zozname sú podľa agentúry ITAR-TASS dvaja ľudia z blízkeho okolia ruského prezidenta Vladimira Putina.
Príslušným jednotlivcom USA odmietnu vydať víza a zmrazia majetok v USA.
Vyvinúť tlak na Putina, aby napomohol rozuzleniu ukrajinskej krízy, má podľa agentúry AP napríklad skutočnosť, že medzi potrestanými činiteľmi je niekdajší vicepremiér a Putinova pravá ruka Igor Sečin, ktorý je teraz šéfom ropného koncernu Rosnefť.
Sankcie podľa agentúry Interfax postihli aj generálneho riaditeľa štátnej korporácie Rostechnologii Sergeja Čeremezova.
Americký prezident Barack Obama na pondelkovej tlačovej konferencii vo filipínskom hlavnom meste Manile uviedol, že nové sankcie sú americkou odpoveďou na váhavosť, s ktorou Moskva podľa Bieleho domu pristupuje k realizácii ženevských dohôd o upokojení ukrajinskej krízy.
Washington podľa Obamu zablokuje vývoz amerických vyspelých technológií do Ruska, ktoré ich chcelo využiť v modernizačných projektoch svojej armády. Sankcie sa takisto majú vzťahovať na obchodné spoločnosti ovládané osobami z bezprostredného okolia prezidenta Vladimira Putina.
„Cieľom nie je ísť osobne po Putinovi,“ konštatoval americký prezident. „Cieľom je zmeniť jeho kalkulácie o tom, ako sa jeho terajšie akcie negatívne odrazia na stave ruskej ekonomiky v dlhodobej perspektíve,“ vyhlásil.
Dodal však, že „zatiaľ nevieme, či budú sankcie fungovať“.
Washington sa rozhodol vyhlásenie sankcií pozdržať až do pondelka, aby nové americké opatrenia boli uverejnené súbežne s krokmi Bruseli.
Kanada uvalila na Rusov dodatočné sankcie za Ukrajinu
Aj kanadská vláda v pondelok oznámila rozšírenie sankcií voči Rusku vzhľadom na „pokračujúcu nezákonnú okupáciu Ukrajiny a pretrvávajúcu vojenskú agresiu“.
Podľa vyhlásenia premiéra Stephena Harpera sú terčom nových opatrení dve ruské banky a deväť jednotlivcov, ktorých mená Ottawa zatiaľ nezverejnila.
„Kým Rusko nebude jasne demonštrovať svoj rešpekt voči ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti, Kanada bude spolupracovať so svojimi spojencami a rovnako zmýšľajúcimi krajinami na vytváraní nátlaku, ktorý ešte viac izoluje Rusko ekonomicky a politicky,“ uviedol Harper.
Ten už dávnejšie prístup Ruska k západnému susedovi zhodnotil ako „agresívny, militaristický a imperialistický“. Konanie Rusov pritom označil za najvýznamnejšiu hrozbu pre mier a stabilitu vo svete od skončenia druhej svetovej vojny.
Kanadskí predstavitelia minulý utorok informovali o vyhostení vysokopostaveného kanadského diplomata pôsobiaceho na veľvyslanectve v Moskve, čo malo byť odvetou za podobný krok zo strany Ottawy.
Krajina javorového listu je domovom vyše milióna ľudí ukrajinského pôvodu.
Podľa Ruska sú sankcie USA návratom studenej vojny
Nový súbor sankcií voči Rusku zo strany USA krátko po jeho predstavení ostro skritizoval jeden z vysokopostavených diplomatov Moskvy, ktorý ich označil za nezákonné a nekultúrne.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov podľa vyjadrenia zverejneného na internetových stránkach rezortu v pondelok obvinil Washington z oživovania studenej vojny, čím narážal na dodatočné opatrenie v podobe zastavenia vývozu amerických moderných technológií využiteľných v Rusku na vojenské účely.
„Rozhodne odsudzujeme súbor opatrení, ktoré boli ohlásené v snahe vyvinúť na Moskvu nátlak. Jednostranné mimoteritoriálne sankcie sú vo svojej prirodzenosti nezákonné. Nielenže nezodpovedajú normám civilizovanej interakcie medzi štátmi… ale odporujú aj požiadavkám medzinárodného práva,“ cituje ministerstvo slová Rjabkova.
Rozhodnutie Američanov je podľa neho založené na „absolútne skreslenom“ vnímaní diania na Ukrajine a „nezlepší šance na dosiahnutie konštruktívneho riešenia vzniknutých problémov“.
Podľa Rjabkova týmto spôsobom „oživujú starú metódu obmedzovania normálnej spolupráce z časov studenej vojny“.