Na rozšírenie zoznamu, v ktorom tak teraz je 48 ľudí, sa krajiny definitívne dohodli v pondelok. Sankcie sa dotýkajú napríklad ruského vicepremiéra Dmitrija Kozaka, zodpovedného za začlenenie anektovaného Krymu, náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova či šéfa vojenskej rozviedky GRU Igora Serguna.
Na zozname sú aj ďalší ruskí politici zodpovední za vývoj, ale nechýba ani šesť vodcov proruských separatistických skupín na juhovýchode Ukrajiny. Ich údaje na zozname, ktorý v utorok EÚ publikovala vo svojom oficiálnom vestníku, sú pritom menej kompletné ako dáta určujúce ruských predstaviteľov.
Je medzi nimi aj muž vystupujúci pod menom Igor Strelkov, podľa únie bol identifikovaný ako príslušník ruskej vojenskej rozviedky GRU. Ukrajinské médiá uvádzajú, že Strelkov je plukovníkom GRU a jeho skutočné meno znie Girkin. Podľa nepotvrdených informácií sa podieľal na príprave akcie proti európskym vojenským kontrolórom, ktoré zadržujú separatisti vo východoukrajinskom Slaviansku.
Sankcie, ktoré Európska únia zdôvodňuje aktívnym porušovaním územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany konkrétnych osôb, sa teraz netýkajú žiadnej firmy. Právnické osoby už kvôli kríze začali sankciami postihovať Spojené štáty. Veľvyslanci EÚ ale už pracujú na modifikácii spôsobu, ako sankcie právne podložiť, aby aj únia mohla v prípade potreby takýto krok urobiť.
Súčasne so zverejnením mien v utorok šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová vo vyhlásení opäť odsúdila násilie na Ukrajine, útoky na novinárov, zadržanie medzinárodných pozorovateľov separatistami aj atentát na charkovského starostu Gennadija Kernesa. Opakovala výzvu na prepustenie nelegálne držaných ľudí a vyzvala Moskvu ku konkrétnym činom, ktorými by podporila nedávnu dohodu Ukrajiny, Ruska, USA a EÚ z Ženevy.
Vzbúrenec žiada zrušenie sankcií výmenou za rokovanie o misii OBSE
Šéf slavianských vzbúrencov Vjačeslav Ponomariov podmieňuje rozhovory o prepustení väznených členov európskej vojenskej misie odvolaním sankcií, ktoré Európska únia vyhlásila proti vodcom povstaleckých skupín na východe Ukrajiny. Členov vojenskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zadržujú radikáli od piatka.
„Rokovania o statuse vojnových zajatcov obnovíme až vtedy, keď Európska únia tieto sankcie odvolá,“ povedal povstalecký vodca, ktorý doteraz o zadržiavaných príslušníkoch vojenskej misie OBSE hovorí ako o „hosťoch“.
Ak Brusel sankcie neodvolá, budú vraj slavianskí vzbúrenci európskych vyjednávačov ignorovať. „Nedostanú sa k nám, dáme im to na vedomie,“ vyhlásil Ponomarjov. Rozšírenie sankčného zoznamu EÚ neprispieva podľa neho k dialógu.
Podľa Ruska by sa EÚ mala za sankcie hanbiť
Rusko v utorok uviedlo, že Európska únia by sa mala hanbiť za to, že „vykonáva príkazy Washingtonu“. Reagovalo tak na nové sankcie týkajúce sa Ukrajiny, ktoré únia oznámila krátko po Spojených štátoch.
„Namiesto toho, aby prinútili kyjevskú kliku, aby si sadla za stôl s juhovýchodnou Ukrajinou a rokovala o budúcej štruktúre krajiny, naši partneri poslúchajú príkazy Washingtonu,“ uviedlo ministerstvo zahraničia a označilo sankcie za nové nepriateľské gesto zamerané proti Rusku.
„Pokiaľ toto je spôsob, akým niekto v Bruseli dúfa stabilizovať situáciu, tak je to očividne úplná absencia porozumenia vnútornej politickej situácie Ukrajiny“.
Podľa ministerstva ide o priame pozvanie miestnych neonacistov na šírenie neprávosti a represálií proti mierovému obyvateľstvu na juhovýchode. „Nehanbia sa?“ uvádza sa ďalej v stanovisku Moskvy.