Štyroch mŕtvych podľa agentúry AFP hlási armáda. Situácia v oblasti je naďalej napätá, zmierniť by ju podľa Moskvy i Washingtonu mohla misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pomôcť jej chce podľa agentúry ITAR-TASS tiež kremeľská rada pre ľudské práva, ktorá je poradným orgánom ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Vpádom protivníkov do mesta sme mohli zabrániť s veľkým úsilím. Na našej strane je veľa mŕtvych, možno viac ako 20 ľudí,“ oznámili podľa ruských webov separatisti. O ťažkých bojoch hovoril aj ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Podľa ministra armáda čelí asi 800 ozbrojencom, ktorí majú k dispozícii zbrane veľkého kalibru a granátomety.
Boje sa presúvajú do centra mesta
Boje v Slaviansku, ktorý je strategickým mestom na nepokojnom ukrajinskom východe, trvajú už niekoľko dní a doteraz si vyžiadali niekoľko životov. Kyjev do operácie, ktorú nazýva protiteroristická, nasadil obrnené vozidlá a helikoptéry. Podľa pondelkových správ médií sa vojaci snažia zlikvidovať ďalšie barikády a kontrolné stanovište, ktoré radikáli v meste vystavali. Centrum Slavianska je naďalej pod kontrolou separatistov, boje sa však podľa svedkov presúvajú bližšie do centra. Portál BBC uviedol, že ukrajinským vojakom sa podarilo ovládnuť televízny vysielač na Slavianskom predmestí, ktorý bol pod kontrolou rebelov. Tí sa postupne z okrajov mesta presúvajú do stredu.
Vzbúrenci pri Slaviansku zostrelili bojový vrtulník, iná armádna helikoptéra raketami zničila nákladný vlak, ktorý sa povstalci chystali obrniť a nasadiť do bojov o mesto. Na jednej zo slavianskych výpadoviek v pondelok náhodná strela zasiahla benzínovú čerpaciu stanicu, ktorá explodovala. Informácie o následkoch výbuchu nie sú k dispozícii.
Ve meste Horlivka skupina separatistov obsadila administratívnu budovu štátnej ťažobnej spoločnosti Artemvuhil. Podľa denníka Ukrajinska pravda hrozí nebezpečenstvo, že útočníci sa v objekte zmocnia výbušnín.
Prezident Turčynov obviňuje Moskvu z podpory separatistov
Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov, ktorý zároveň vykonáva post predsedu parlamentu, v pondelok podľa agentúry Interfax-Ukrajina vyhlásil, že vojenské operácie na východe krajiny budú pokračovať. Zároveň znovu obvinil Moskvu, že nepokoje organizuje a že sa snaží oblasť pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami „úplne destabilizovať“. Novú hlavu krajiny budú Ukrajinci voliť 25. mája.
„Povedzme si to otvorene. Obyvatelia týchto oblastí podporujú separatistov, podporujú teroristov, čo realizáciu protiteroristickej operácie podstatne sťažuje,“ povedal Turčynov. Zároveň ocenil jednotky národnej gardy, ktoré podľa neho tvoria chrbticu vojenskej akcie na východe. Vyhlásil tiež, že policajné zbory na východe čaká reorganizácia a preskupenia.
Kremeľská rada pre ľudské práva v pondelok vo vyhlásení konštatovala, že chce OBSE pomôcť s organizovaním mierových rozhovorov. V dokumente tiež vyzvala ukrajinský parlament, aby zastavil vojenské operácie v Donecku a ďalších východoukrajinských regiónoch, a „ozbrojenú opozíciu“, aby zložila zbrane a súhlasila s konaním. Časť spomínanej rady v marci kritizovala obsadenie ukrajinského Krymu a takisto apelovala na Moskvu, aby sa voči Ukrajine zdržala násilia.
Foto: SITA/AP, Evgeniy Maloletka
Medzitým ruské ministerstvo zahraničia vydalo správu o stave na Ukrajine, v ktorej Kyjevu vyčítali závažné porušovanie ľudských práv. Podľa tohto dokumentu čelia odporcovia prozápadnej vlády „represiám, fyzickému násiliu a otvorenému banditizmu“.
Biela kniha, ako sa správa nazýva, varuje, že násilie na Ukrajine by mohlo znamenať hrozbu pre celú Európu, ak bude bezprávie naďalej tolerované. „Dúfame, že tento fakt bude napokon prijatý príslušnými medzinárodnými organizáciami, ktoré podľa svojho mandátu musia prispieť k objektívnemu a nespolitizovanému vyšetrovaniu nespočetných prípadov porušovania ľudských práv a zákonov na Ukrajine,“ uvádza dokument.
Občianska komora Ruskej federácie, ktorá je poradným orgánom vládnych a parlamentných inštitúcií, sa chce obrátiť na OSN a Radu Európy so žiadosťou o odklad prezidentských volieb na Ukrajine do času, než sa situácia na východe upokojí. Západ ale s odkladom nepočíta a voľby považuje za krok k stabilite. Z tohto dôvodu úrad nemeckej kancelárky Angely Merkelovej kritizoval rozhodnutie separatistov v Donecku, ktorí chcú 11. mája usporiadať plebiscit o odtrhnutí sa od Ukrajiny. Podľa Berlína je také referendum v rozpore s ukrajinskou ústavou a napätie na východe ešte viac vystupňuje.
Kyjev vyslal do Odesy špeciálny prápor národnej gardy
Ukrajinské ministerstvo vnútra vyslalo do Odesy na juhozápade krajiny špeciálny prápor národnej gardy, ktorý má pomôcť so zaistením bezpečnosti v meste.
V pondelok to podľa agentúry ITAR-TASS oznámil ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Piatkové nepokoje v Odese prerástli do tragédie, zahynulo 46 ľudí a ďalších 200 utrpelo zranenia.
Spomínaný prápor, ktorý je označovaný ako Kyjev-1, je súčasťou špeciálnych síl. Príslušníci práporu, ktorý vznikol z dobrovoľníkov koncom apríla na stráženie metropoly, nosia čierne uniformy a sú vyzbrojení. Podľa Avakova do Odesy už dorazili.
Väčšinu obetí piatkového incidentu, si podľa médií vyžiadal požiar v miestnej odborovej centrále, kde sa ukryli proruskí radikáli pred odvetou davu futbalových fanúšikov, ktorých predtým napadli.
Polícia následne zadržala asi 170 ľudí, ktorých z podielu na tragédii podozrieva. Časť z nich ešte cez víkend prepustila. Avakov v pondelok podľa agentúry Interfax-Ukrajina oznámil, že policajti v noci previezli 42 zadržaných z Odesy do nemenovanej stredoukrajinskej oblasti. Dôvod transportu nezverejnil, predpokladá sa však, že súvisí s bezpečnosťou. Situáciu na nepokojnom juhu a východe Ukrajiny, kde žije početná menšina rusky hovoriacich obyvateľov, totiž nemajú vládne úrady plne pod kontrolou.
V Odese pochovali člena oblastného parlamentu
Proruskí aktivisti v juhoukrajinskom prístave Odesa v pondelok ohlásili zámer obsadiť miestne verejné budovy po tom, ako sa stretli na pohrebe politika, ktorý spolu s desiatkami ďalších ľudí prišiel o život v dôsledku piatkových nepokojov.
Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Člen oblastného parlamentu Viačeslav Markin známy ako hlasný odporca vlády v Kyjeve podľahol v nedeľu popáleninám utŕženým pri požiari, ktorý vypukol v budove so zabarikádovanými prívržencami proruského hnutia. Na pohrebe sa zúčastnilo približne 300 sympatizantov označujúcich Markina za „hrdinu“, pričom mnohí z nich dávali svoju príslušnosť najavo čierno-oranžovou Stuhou svätého Juraja používanou Rusmi ako symbol vojenskej cti.
Aktivisti vyhlásili, že v popoludňajších hodinách plánujú vtrhnúť do sídla oblastnej samosprávy v Odese a nasledovať tak príklad obyvateľov iných miest na ukrajinskom východe a juhu, kde sa úradov a policajných staníc v uplynulých týždňoch zmocnili separatisti.
Luhanskí povstalci plánujú usporiadať v nedeľu referendum
Povstalci ovládajúci Luhansk sú rozhodnutí usporiadať v nedeľu „čestné referendum“ o samostatnosti. Podľa samozvaného ľudového gubernátora Valerija Bolotova sú pripravené volebné miestnosti aj sčítací komisári a v plnom prúde prebieha príprava hlasovacích lístkov.
Rozhodovanie bude podľa Bolotova úplne slobodné. Kyjev hlasovanie neuznáva. Vedenie proruských radikálov sa už dohodlo aj na otázke, ktorú majú účastníci referenda zodpovedať. „Podporujete akt o štátnej samostatnosti Luhanskej ľudovej republiky?“
Obdobné referendum chce v rovnakom termíne usporiadať aj susedná Donecká oblasť, ktorá svoj zámer zverejnila koncom apríla. Otázka je prakticky identická. Ak sa väčšina voličov pre štátnu zvrchovanosť vysloví, dá to podľa doneckých vzbúrencov radikálom právo „nadviazať federatívne alebo konfederatívne väzby s ktorýmkoľvek štátom vrátane Ruska alebo Ukrajiny“. Teoreticky je vraj možné, že Donbas bude samostatným štátom.
Kyjevské vedenie označuje východoukrajinské referendá za nezákonné a nemieni ich uznať. Vláda premiéra Arsenija Jaceňuka chce dva týždne po ohlásených miestnych širokej účasti na hlasovaniach zorganizovať prezidentské voľby, ktoré majú ukončiť terajší provizórny stav kedy úrad hlavy štátu vykonáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov.
Donecká a Luhanská oblasť hodlajú prezidentské voľby ignorovať. Zapojiť sa nechcú ani do súbežného referenda organizovaného vládou, v ktorom sa majú občania vysloviť k zachovaniu celistvosti krajiny. Toto referendum odsúdila aj Moskva, podľa ktorej je len pretvárkou, ktorá krízu na Ukrajine prehĺbi.