Bittner takto komentoval ostatné dianie na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin totiž prišiel s niekoľkými na prvý pohľad prekvapujúcimi návrhmi.
Putinove slová
"Prosíme predstaviteľov juhovýchodu Ukrajiny, stúpencov federalizácie štátu, aby odložili referendum naplánované na 11. mája tohto roku, aby sa vytvorili vhodné podmienky na dialóg,“ citovala Putina agentúra ITAR-TASS.
Podľa doterajších plánov mali obyvatelia Doneckej a Luhanskej oblasti odpovedať, či súhlasia so samostatnosťou takzvaných republík, ktoré miestni proruskí separatisti vyhlásili.
Putin dokonca v stredu svojím spôsobom podporil konanie prezidentských volieb na Ukrajine, ktoré by sa mali uskutočniť 25. mája. Doteraz Moskva tvrdila, že by bolo neobvyklé, aby sa v situácii, ktorá v krajine vládne, mohli usporiadať voľby. Okrem toho súčasnú vládu v Kyjeve Kremeľ stále pokladal za nelegitímnu. Teraz nepriamo Putin konanie volieb akoby podporil.
"Musíme urobiť všetko, aby si obyvatelia na juhovýchode Ukrajiny mohli byť istí, že ich práva, ich zákonné práva boli po prezidentských voľbách 24. alebo 25. mája garantované,“ povedala ruská hlava štátu podľa denníka Moscow Times.
A Putin tiež uviedol, že sťahuje vojská z hraníc s Ukrajinou, ktoré tam vraj boli na cvičení. Podľa odhadov Západu Moskva do oblasti vyslala okolo 40-tisíc vojakov.
Nie prezidentovi
Všetky tieto Putinove ústupky však sprevádza veľké ale.
Separatisti včera vyhlásili, že referendum sa 11. mája konať bude. "Je to ľudové hlasovanie. Už je tu v plnom prúde občianska vojna. Referendum bude jedinou možnosťou, ako ju zastaviť,“ citovala agentúra AP Denisa Pušilina, samozvaného vodcu Doneckej ľudovej republiky.
Foto: Reuters, MARKO DJURICA
"Musíme sa na Putinove vyjadrenia pozerať v súvislostiach, že povedal, že by sme mali odložiť referendum, aby sa zabránilo krviprelievaniu, ktoré tu máme každý deň. Nemôžeme však ľudom zakázať, aby dokončili svoj počin,“ vyhlásil Pušilin.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk označil Putinove vyjadrenia za prázdne slová. Aj americký minister zahraničných vecí John Kerry uviedol, že referendum netreba odložiť, ale zrušiť.
"Zdá sa však, že Rusko kontroluje separatistov menej, ako sa predpokladalo,“ uvažuje Bittner.
"Možno Putin chce znížiť napätie, aby sa mu situácie na východe a juhu Ukrajiny nevymkla z rúk,“ myslí si Eugene Rumer, bývalý špecialista na Rusko a Euroáziu v americkej Národnej spravodajskej rade.
"Obávam sa však, že Moskva nemá úplnú kontrolu nad všetkými hráčmi. Niektorí z nich, ako napríklad líder v Donecku, môžu sledovať vlastné záujmy. Bolo by to nebezpečné,“ uviedol pre Pravdu analytik z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
"Nikdy som ani na minútu neuvažoval, že by Rusko nemalo separatistov pod kontrolou,“ reagoval však Stephen Blank z Americkej rady pre zahraničnú politiku.
"Hnutie, ktoré teraz vidíme, predtým neexistovalo. Nebola to žiadna autentická alternatíva k vláde v Kyjeve. Naznačuje to, že od začiatku bolo hnutie vedené Moskvou,“ povedal pre Pravdu odborník na Rusko.
Kto je slepý?
Okrem otázky, čo s proruskými separatistami, vládnu nejasnosti aj v pohybe vojsk. Kremeľ opakuje, že Kyjev má zastaviť operáciu proti rebelom. Ukrajinská vláda podľa ruského ministerstva obrany vyslala na hranicu 15-tisíc vojakov.
Západ však Moskve odkázal, že napriek Putinovým slovám, sa jeho jednotky z pohraničnej oblasti nesťahujú. Situácia vyvolala vojnu slov aj na sociálnej sieti Twitter.
"Tým, čo sú slepí, navrhujeme, aby sledovali vyjadrenia prezidenta Putina zo 7. mája,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
"Mám veľmi dobrý zrak. Zaznamenali sme vyjadrenie Ruska, ale zatiaľ sme nevideli žiadny, žiadny, náznak sťahovania vojsk,“ napísal na Twitteri generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. "Pri viditeľnom dôkaze skutočného sťahovania ruských jednotiek budem prvý, kto to privíta.“
"Putin povedal zaujímavé veci. Bolo by pozitívne, ak by ich Rusi aj skutočne urobili. Musíme však počkať, či ich kroky budú skutočne v súlade so slovami,“ reagoval pre Pravdu na situáciu Steven Pifer, bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine a v súčasnosti expert prestížneho Brookingsovho inštitútu.
Podľa Blanka Putin aspoň naoko ustupuje, lebo je to pre neho do istej miery výhodné. "Hrozba tvrdších sankcií, skutočnosť, že Ukrajina sa bude brániť a že ďalšia otvorená agresia by mohla znamenať riziko reakcie NATO. Toto núti Putina takticky sa stiahnuť,“ myslí si Blank, ktorý dlhé roky učil na Americkej armádnej akadémii.
Rusi preveria aj jadrový arzenál
Ruské ozbrojené sily vo štvrtok spustili rozsiahle cvičenie so zapojením všetkých druhov vojsk, vrátane síl jadrového odstrašenia. Test rakiet v rámci manévrov sledoval aj prezident Vladimir Putin. Cvičenie vraj nemá nič spoločné s ukrajinskou krízou.
„Preverujeme bojovú pripravenosť ruských ozbrojených síl. Oznámili sme to už v novembri minulého roka,“ povedal Putin novinárom v sídle ministerstva obrany.
Rusko v piatok oslávi aj 69. výročie konca druhej svetovej vojny. Podľa ruského veľvyslanectva v Paríži sa Putin začiatkom júna zúčastní na oslavách 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii.
Ak sa návšteva skutočne uskutoční, bude to prvý raz od vypuknutia ukrajinského konfliktu, čo sa Putin stretne so západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu.