
Kto by začal vojnu s Ruskom o Krym?
Nie je to podstatné. Ja hovorím, že keby sme sa správali inak, možno by Rusko nerobilo, čo robí. Keby Moskva vedela, či si len myslela, že niečo urobí NATO, azda by bol Kremeľ oveľa opatrnejší.
Lenže keď sa niekomu vyhrážate silou, mali by ste ju byť pripravení aj použiť.
Áno, toto pravidlo platí. Závisí to však aj od situácie. Niekedy druhá strana odhalí, že blufujete, inokedy nie.
Neverím, že keby sme Rusku povedali, že s ním budeme bojovať o Krym, Moskva by to brala vážne.
Diplomacia nefunguje takto jednoducho. Sú spôsoby, ako niekoho prinútiť, aby si myslel, že sa niečo môže stať. USA by mali pozorne koordinovať kroky s európskymi partnermi. Uniknutý rozhovor Victorie Nulandovej, námestníčky pre európske a eurázijské vzťahy na americkom ministerstve zahraničných vecí, ktorý pravdepodobne zverejnili Rusi, narobil isté škody. (Nulandová sa veľmi nelichotivo vyjadrila na adresu EÚ, poz. red.). Američania sa teraz snažia byť na jednej úrovni s Európanmi. Vyžaduje si to čas. Tak ako to s diplomaciou býva. Je však jasné, že v mnohých krajinách si ľudia myslia, že reakcie USA a Západu sú príliš pomalé. Že nie je jasné, akú politiku v skutočnosti sledujú. Okrem pomerne obmedzených sankcií proti viacerým ruským predstaviteľom.
Rusko má teda zatiaľ prevahu?
Keď hovoríme o propagande, tak Moskva zaznamenala istý úspech. Podarilo sa jej vytvoriť príbeh, snaží sa kontrolovať vnímanie situácie. USA sa to teraz pokúšajú zmeniť. Tak, aby ruský pohľad nebol dominantný. Aby sa viac vnímalo západné chápanie konfliktu ako vyváženie ruského príbehu. Podľa západných predstaviteľov je to, čo hovorí Moskva, nielen zavádzajúce, ale aj provokatívne. Kremeľ to robí s jasným zámerom, aby zakryl skutočné ciele.
Na Západe sa hovorí o novej studenej vojne, o zabránení Rusku, aby dokončilo svoje snahy. Je však toto správna stratégia?
Ruským prezidentom je Vladimir Putin a to sa tak rýchlo nezmení. Z dlhodobého hľadiska sa Západ môže rozhodnúť, že ukáže Rusom, prečo pre nich nie je súčasná hlava štátu dobrá. Putin je však veľmi populárny a využíva to, takže neviem, či to bude fungovať. No dianie na Ukrajine nás prinúti, aby sme sa na Rusko a Putina pozerali menej ako na priateľov či partnerov. Šéf Kremľa však má svoje dôvody na to, aby USA a Západ vykresľoval ako nepriateľov. Veľmi mu to pomáha.
Je Rusko pre Ameriku nepriateľom?
Washington sa nechcel na Moskvu dívať ako na nepriateľa. Preto niekoľko amerických vlád za sebou sa veľmi snažilo vnímať Rusko v lepšom svetle a spolupracovať. Nemecko robilo to isté. Pozrite sa, ako bolo za kancelára Gerharda Schrödera. Moskva bola najlepším priateľom Berlína. A nielen preto, že Nemecko berie tretinu energetických zdrojov z Ruska. Lenže keď chce Putin získať opäť postavenie superveľmoci ako za studenej vojny, tak je mu vytvorenie nepriateľa nápomocné. Už len toto však zmení spôsob, akým sa Západ bude dívať ďalej na Rusko.
Urobil Západ nejaké kroky, ktorými zatlačil Rusko do kúta, a preto sme v situácii, v akej sme?
Chápem argument o probléme rozširovania NATO. Neoznačil by som to však za chybu. Putin by si našiel dôvody na to, čo robí teraz. Možno však NATO nedostatočne vysvetľovalo dôvody rozšírenia. Západ neočakával, že bude bojovať s Ruskom. Nikdy to nechcel. Nedá sa pochybovať, že je záujmom USA, aby zostali jedinou superveľmocou. Ale Washington chcel vtiahnuť Moskvu do existujúceho medzinárodného systému. Bolo to viditeľné, keď sa vláda Georgea Busha veľmi snažila, aby Rusko vstúpilo do Svetovej obchodnej organizácie. Myslel som si, že je to správne. Poznám Rusko, jeho kultúru, viem recitovať ruské básne. Putina však západní predstavitelia podcenili. Západná politika sa musí zmeniť.