„Vzbúrenci v Donbase v rámci sebaurčenia vyhlásia ,republiku'. Kyjev to tvrdo odmietne so slovami, že ,referendum nemá nijaké právne dôsledky',“ predpovedá Jevgen Vorobiov, analytik Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Ukrajinské úrady sa podľa neho budú snažiť udržať vojenskú prítomnosť v blízkosti kľúčových miest, ako je Slaviansk a Mariupol, aj keď útoky jasne poškodia ich postavenie u miestneho obyvateľstva.
Moskva, ktorá „s úctou“ vzala na vedomie výsledky referenda ako „prejav vôle obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti“, ich bude vydávať za potvrdenie nevyhnutnosti dialógu s východom Ukrajiny, tvrdí Vorobiov. „Vystupňuje tiež hrozby pri požiadavke, aby Kyjev odtiaľ stiahol svoje vojenské sily. Neočakávam však od Moskvy rétoriku vyzývajúcu na pripojenie Donbasu k Rusku. Namiesto toho bude upozorňovať na nezákonnosť existujúcich štátnych orgánov a neplatnosť nadchádzajúcich volieb hlavy štátu,“ dodal pre Pravdu.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Koľko dní má Ukrajina?
Kremeľ sa podľa Tarasa Kuzia, výskumného pracovníka kanadského Inštitútu pre ukrajinské štúdiá, zachoval pred východoukrajinským pseudoreferendom farizejsky. „Dištancovanie sa ruského vedenia od separatistov pomocou výzvy na odklad referenda je podvod. Jeho cieľom bolo podporiť tvrdenie, že Moskva vzbúrencov nemá pod kontrolou, a preto by nemala byť trestaná ďalšími sankciami,“ povedal pre Pravdu.
V prístupe Kyjeva sa po referende veľa nezmení, nazdáva sa Kuzio, podľa ktorého skutočnou križovatkou sa stanú až voľby hlavy štátu. „Protiteroristická operácia bude pokračovať, až kým nebude zvolený nový prezident, a to buď do 25. mája, alebo v prípade druhého kola o dva týždne neskôr. Vtedy Viktor Janukovyč definitívne skončí na smetisku dejín a Rusko už nebude môcť tvrdiť, že zostáva ,legitímnym' prezidentom,“ dodal.
Nová hlava štátu, či už to bude Petro Porošenko, alebo Julia Tymošenková, bude mať podľa Kuzia tri možnosti. „Voľbami posilnenou legitimitou môže zvýšiť intenzitu tzv. protiteroristickej operácie v snahe dosiahnuť porážku vzbúrencov. To však nevyhnutne povedie k civilným obetiam, ktoré zvýšia verejnú podporu separatizmu. Ak sa to príliš zvrhne, Rusko by mohlo vojensky zasiahnuť,“ načrtáva kanadský analytik prvý variant.
Druhá z otvárajúcich sa ciest je ústretová: „Kyjev môže prijať realitu v teréne a poskytnúť rozsiahlu autonómiu, voľnú ekonomickú zónu alebo niečo podobné. To by nemal byť federalizmus, ktorý má nulovú podporu, a nebude to ani reforma územnosprávneho systému, zdedeného zo sovietskych čias. Tá je síce potrebná, ale jej realizácia potrvá celé roky, a to aj s využitím odporúčaní Rady Európy. Príkladom budúceho modelu by mohlo byť unitárne Francúzsko s autonómnou Korzikou,“ uvažuje o možnom riešení.
Tretí scenár Kuzio sám označuje za extrémny prípad: „Niektorí prozápadní Ukrajinci by mohli súhlasiť s pričlenením Donbasu k Rusku. Bez Krymu a Donbasu sa proruská loby scvrkne na minimum, Strana regiónov, na čele ktorej stál Janukovyč, skončí ako politický faktor a parlament bude mať stálu proeurópsku väčšinu.“
Referendum s vopred stanoveným výsledkom nepreceňuje ani Maksym Bugriy, analytik Jamestown Foundation. „Nazdávam sa, že žiaden štát ho oficiálne neuzná. Jeho výsledky budú mať propagandistickú a politickú hodnotu,“ povedal pre Pravdu. Zámerom referenda bolo podľa neho poskytnúť väčšiu legitimitu Moskvou podporovaným separatistickým vzbúrencom v Doneckej a Luhanskej oblasti.
„Kremeľ tak môže tvrdiť, že Kyjev ,nepočúva svojich ľudí', a dúfať, že vzbúrenci získajú väčšiu podporu verejnosti,“ dodáva. Referendum podľa neho Kyjevu skomplikuje usporiadanie prezidentských volieb v juhovýchodnej časti krajiny. "Vzhľadom na to by sa ukrajinská vláda mohla prípadne viac spoliehať na miestne elity a oligarchov, ako je napríklad Rinat Achmetov, pri nadväzovaní dialógu so zástupcami obyvateľstva a nedovoliť im, aby sa stali rukojemníkmi separatistov.
V pozitívnom prípade, znamenajúcom, že sa podarí vyhnúť vojne, by to mohlo viesť k vyjednávaniu o procese vedúcom k zníženiu napätia, v ktorom by aj Moskve mohla pripadnúť určitá úloha," nazdáva sa Bugriy.
Aj pred separatistami a Moskvou sa teraz otvára viacero ciest. Kanadský expert na Ukrajinu vidí tri základné: „Autonómia vnútri Ukrajiny, ktorú by Doneck a Moskva vnímali ako nástroj na diktovanie svojich podmienok Kyjevu. Druhou je, že Donbas by sa mohol stať novým Podnesterskom, de iure by zostal súčasťou Ukrajiny, ale de facto by bol pod ruskou kontrolou. A treťou, krajnou možnosťou je spojenie s Ruskom,“ dodáva Kuzio.
Gardisti priznali chyby v Mariupole
Príslušníkov tajného špeciálneho oddielu Azov navštívil spravodajca denníka The Sunday Times Bojan Pancevski. V reportáži, ktorej časť zverejnil portál Korrespondent, autor tvrdí, že ide o dobrovoľníkov tvoriacich s ďalšími podobnými oddielmi tzv. národnú gardu. Jej zakladateľom je kyjevské ministerstvo vnútra. Ako konštatuje britský novinár, oddiely sú čoraz častejšie nasadzované do zúfalých pokusov kyjevskej vlády neutralizovať proruských vzbúrencov na východe krajiny.
Navštívený oddiel má sedemdesiat členov. „Sú medzi nami bývalí vojaci, policajti, veteráni Majdanu, ale aj ľudia, ktorí majú za sebou dvojtýždňový vojenský rýchlokurz,“ povedal v rozhovore so skupinou novinárov jeden z ozbrojencov s vyholenou hlavou a vytetovaným nacistickým emblémom na ruke. Pancevski všetkých charakterizuje ako „ľudkov v čiernom“. Tábor majú uprostred lesa neďaleko Mariupola.
Foto: SITA/AP
„Ako ste sa o nás dozvedeli? Ste ruskí špióni?“ privítali ozbrojenci zvedavcov. Podľa Pancevského členovia oddielu pochádzajú zo strednej a západnej Ukrajiny a prevelili ich do Donbasu, lebo armáda nezvláda potláčať proruské vojenské formácie. Podobné oddiely ako Azov, konkrétne Donbas a Dnepr, sú aj v Doneckej oblasti. Časť z nich však ostáva v Kyjeve a iná zase v Odeskej oblasti.
Akú úlohu má tzv. národná garda, bolo podľa britského novinára vidieť 9. mája, keď časť oddielu Azov zaútočila proti príslušníkom sebaobrany v Mariupole. Výsledkom krvavého kúpeľa bolo 21 mŕtvych. Iba niekoľko hodín po tom bol Pancevski na mieste tragédie. Svedkovia mu potvrdili, že „ľudkovia v čiernom“ začali strieľať do demonštrujúcich civilistov. Najprv síce pálili do vzduchu, ale následne do ľudí.
„Bol to chaos,“ priznal jeden z oddielu Azov. „Jednotlivé vojenské skupiny nedokázali spoločne koordinovať činnosť a výsledkom bola katastrofa. Hnev miestnych obyvateľov nad preliatou krvou bol taký veľký, že Mariupol je pre nás stratený,“ dodal ozbrojenec. Pancevski upozorňuje, že udalosť nahráva Moskve, ktorá tvrdí, že „ľudkovia v čiernom“ sú krajne pravicovými extrémistami, akých zastrešuje Pravý sektor.
Na druhej strane stúpenci samostatnosti tvrdili britskému novinárovi, že ich úlohou je „brániť ľudí pred fašistickou juntou v Kyjeve“. Jeden z poradcov ukrajinského vojenského vedenia Pancevskému zase povedal, že „nemá zmysel hovoriť o konsenze so separatistami“. Vraj už „ukázali pravú tvár a pre nás Ukrajincov ostáva už iba otázka, ako ich vyhnať z nášho územia“. Podľa poradcu vraj po tejto vojne spolunažívanie je nemožné a „buď ich vyženieme, alebo všetkých zabijeme“.
(ta)