„Slováci boli excelentní,“ povedal pre Pravdu. Allen poskytol interview počas konferencie GLOBSEC, ktorá sa koná v Bratislave.
Čo odkážete ľuďom, ktorí pochybujú o zmysle alebo význame slovenskej účasti v Afganistane?
Mýlia sa tí, ktorí záporne hodnotia túto zahraničnú misiu.
Prečo?
Vyslaním vojakov sa Slovensko zachovalo ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva. Pripomeniem, že operácia ISAF sa opiera o mandát Bezpečnostnej rady OSN, čiže nemožno o nej ani na sekundu pochybovať. Svet sa rozhodol, že Afganistanu pomôže, aby sa po rokoch vojny stal stabilnou a bezpečnou krajinou. Oceňujem, že Slovensko sa zaradilo medzi štáty, ktoré priamo podali pomocnú ruku.
Aký dojem na vás urobili slovenskí vojaci?
Vynikajúci. Nehovorím to zo zdvorilosti. Úprimne zdôrazňujem, že vykonali excelentnú prácu. Možno si niekto položí otázku, aký má prínos neveľký slovenský kontingent v porovnaní s misiami štátov, ktorých počet sa ráta na tisíce. Pravdou však je, že Slováci znamenali prínos takpovediac výrazne prevyšujúci ich počet.
Ako znie konkrétny dôvod tejto chvály?
Opieram sa o viaceré zistenia z obdobia, keď som velil v Afganistane. Mali profesionálne zručnosti. Vysoko som si vážil slovenských inštruktorov, ktorí cvičili nových príslušníkov afganských bezpečnostných síl. Znamenalo veľkú výhodu, že ovládali ruské zbrane, čiže rovnaké typy, aké sa používajú v tejto krajine. Navyše si získali dôveru Afgancov. Ak vám tá chýba, ťažko sa darí uspieť. Keď to zhrniem, o Slovákoch v Afganistane môžem povedať, že ich vysvedčenie je na jednotku.
Správanie Slovákov k miestnym obyvateľom chválite, ale vyskytli sa nepríjemné prípady príslušníkov ISAF z iných štátov.
Irak, Afganistan a aj iné misie nás poučili, aké dôležité je chápať ľudské prostredie krajiny, kam ideme pôsobiť. Poznať históriu a organizáciu spoločnosti vrátane vzťahov medzi kmeňmi, vyznať sa vo viere obyvateľstva. Príslušníci niektorých štátov operujúcich v ISAF to výborne zvládli, čo zjavne vyplynulo z toho, že pred misiou mali náležitú vedomostnú prípravu. Naopak, tí, čo vedeli menej, mali problémy. Keby som sa vrátil o trinásť rokov dozadu, keď sa prijalo rozhodnutie o zriadení ISAF, tak by som jednu z najväčších pozorností venoval tejto príprave.
Ako psychológ vo vojenskej uniforme sa ste ocitli aj vy hlavne vtedy, keď ste sa stretli s pozostalými po civilistoch, ktorých zabili vojaci ISAF. Aké ste mali pocity?
Zakaždým stála predo mnou ťažká úloha. Postaviť sa pred tých, ktorí stratili svojich najbližších. Bola to však moja povinnosť, pretože som bol veliteľ. Musel som si vypočuť, ako si vylievajú zlosť a nájsť spôsob, ako zmierniť ich utrpenie. Zvlášť ťažké chvíle znamenal prípad, keď jeden vojak zastrelil šestnásť Afgancov. Pozval som k sebe kľúčových predstaviteľov dediny, kde sa stala viacnásobná vražda.
Výsledok?
Kto by nemal obavy, ako dopadne stretnutie po takej tragédii? Výsledok bol však taký, že príjemné prekvapenie je slabý výraz. Najprv som sa im poďakoval, že dokázali udržať situáciu pod kontrolou, že nevypukli nepokoje. Viedli sme dlhú konverzáciu. Nechal som ich s pokorou povedať čokoľvek, čo si myslia. Zo stretnutia vzišli dve silné posolstvá. Zdôraznili, že chápu, že vojak, ktorý strieľal, to nie je celé NATO, ktoré vedie operáciu ISAF. Zmierili sa s tým, že taká smutná udalosť sa môže stať. A nevyslovili nič také, aby sme si zbalili veci a odišli preč. Naopak, čo ma naozaj až dojalo, vraveli, aby sme ich neopúšťali, lebo sa pozerajú do budúcnosti.
Misia ISAF sa skončí koncom tohto roku, ale Američania prisľúbili, že zostanú priamo nápomocní. Čo si od toho sľubujete?
Prezidenti USA a Afganistanu podpísali dohodu o strategickom partnerstve, čo je dôležité. Hamid Karzaj však nesúhlasil s bezpečnostnou dohodou s Barackom Obamom. To je zlá správa. Dobrá, našťastie, znie tak, že všetci hlavní prezidentskí kandidáti, z ktorých jeden nahradí Karzaja, prisľúbili, že text podpíšu. Cieľom je napríklad pomáhať naďalej pri výcviku vojakov a policajtov. Od bezpečnosti v Afganistane sa bude odvíjať všetko ostatné – kvalita demokratickej vlády, životná úroveň, atď.
Keď som bol v roku 2007 v Afganistane, počul som, že je problém v nízkych platoch vojakov a policajtov a že Taliban vie dať viac peňazí. Je to stále aktuálna hrozba preplatenia?
Odvtedy sa situácia zmenila. Ľudia v uniforme v službe štátu zarobia už oveľa viac, takže o otázke kupovania zo strany Talibanu nie je reč ako o hrozbe. Pripúšťam, že radikáli dokážu zaplatiť niekomu jednorazovo, aby zabil nejakého policajta alebo vojaka.
Ako veliteľ ISAF ste pred americkým Senátom upozornili, že korupcia predstavuje väčšiu hrozbu pre Afganistan ako radikálne hnutie Taliban. Môžete to objasniť?
Nechápte to tak, že zľahčujem činnosť Talibanu. Áno, nebezpečný je, pretože pácha rôzne útoky, smutne známy je napríklad výbuchmi na cestách. Taliban však nemá na viac, pod čím myslím to, že nemá kapacity, aby znovu získal moc. Nebezpečenstvo korupcie spočíva v tom, že ak bude bujnieť, Afganistan bude vyzerať ako veľmi zle fungujúci štát. V poslednom čase sa zločinecké skupiny snažia o to, aby bol slabý, čo by vyhovovalo ich záujmom. Ako nástroj používajú korupciu.