Krymskí Tatári si smútok nedali vziať

Pred sedemdesiatimi rokmi ich nahnali do dobytčích vagónov a všetkých do jedného odviezli ďaleko od historickej vlasti.

19.05.2014 09:20
Krym, Tatári Foto:
Smútočné zhromaždenia Tatárov sa v nedeľu konali nielen v Kyjeve, ale napriek zákazu aj na Kryme.
debata (65)

Keď si krymskí Tatári chceli v nedeľu pripomenúť výročie najtragickejšej udalosti svojich novodobých dejín, zase sa ocitli pod ostrým dohľadom ozbrojencov. Tí tentoraz mali na sebe nie sovietske, ale ruské uniformy.

Masové pietne podujatie sa na Krymskom polostrove konalo napriek úradnému zákazu. Asistovali mu početné jednotky zásahovej polície a nízko letiace vrtuľníky, ktoré svojím rachotom prehlušovali modlitby a smútočné prejavy.

V najväčšej skúške síl na Kryme za dva mesiace od jeho ruskej anexie sa miestni Tatári vzopreli pokusom zastrašiť ich. Vyše desaťtisíc sa ich zišlo pri mešite na okraji Simferopoľa napriek tomu, že ruské úrady odvolávajúce sa na nestabilnú situáciu v susedných regiónoch juhovýchodnej Ukrajiny až do 6. júna zakázali akékoľvek hromadné podujatia a krymským Tatárom odporučili, aby si výročie pripomenuli v kruhu svojich rodín.

Deportácie na jar 1944 nariadil komunistický diktátor Josif Stalin ako kolektívny trest za údajnú kolaboráciu krymských Tatárov s nacistickými okupantmi. Za niekoľko dní z Krymu odsunuli približne dvestotisíc Tatárov, väčšinou do Uzbekistanu, Tadžikistanu a na Sibír. Útrapy v neľudských podmienkach do troch rokov neprežili dve pätiny z nich. Do svojej domoviny sa zvyšok mohol začať vracať až po dlhých 45 rokoch. Úplnej rehabilitácie a satisfakcie za niekdajšiu tragédiu sa ani po rozpade Sovietskeho zväzu nedočkali, napriek tomu s ukrajinskou štátnou mocou posledných 23 rokov vychádzali pomerne korektne.

Centrálne námestie v Simferopoli, kde sa od rozpadu Sovietskeho zväzu Tatári 18. mája každoročne nerušene schádzali, v nedeľu bezpečnostné zložky pomocou obrnenej techniky uzavreli. Zhromaždenie na predmestí krymskej metropoly však napokon nerozohnali. Pravda, demonštranti na výzvu svojich vodcov tentoraz mávali iba belasými krymskotatárskymi vlajkami a ukrajinské štátne zástavy, ktorých používanie krymská prokuratúra nedávno označila za „prejav extrémizmu“, so sebou nevzali. Ani na transparentoch sa neobjavili nápisy, ktoré by ruské úrady mohli chápať ako provokatívne.

Vyhlásenie, ktoré zhromaždenie na záver prijalo, však vyznelo dostatočne bojovne. Účastníci sa v ňom prihlásili „k neodňateľnému právu krymskotatárskeho ľudu na sebaurčenie na svojom historickom území – Kryme“. Ako uviedli, chcú ho dosiahnuť „cestou pridania Krymskej republike štatútu národno-územnej autonómie“. Trúfli si na to napriek tomu, že iba dva dni predtým ich ruský prezident Vladimir Putin upozornil, že k otázke štatútu treba pristupovať opatrne, lebo krymskí Tatári podľa neho nie sú jediným ani najstarším pôvodným obyvateľstvom polostrova, kde sa už dávno pred nimi usadili Gréci.

Krymskí Tatári, ktorých väčšina v marci bojkotovala referendum o pričlenení Krymu k Rusku, v nedeľnom vyhlásení žiadali uznanie deportácií spred 70 rokov za genocídu. Kritizovali tiež nové pomery pod správou Moskvy a najmä „cynický a neľudský“ zákaz vstupu na Krym pre ich vodcu, niekdajšieho popredného disidenta zo sovietskych čias, v súčasnosti poslanca ukrajinského parlamentu Mustafu Džamilieva: „Udalosti posledných mesiacov priniesli do našich životov obavy o prítomnosť a budúcnosť krymských Tatárov,“ uviedli vo vyhlásení a načrtli paralelu s tragickou minulosťou: „Znova, ako pred desaťročiami, sa vo vzťahu ku krymským Tatárom pácha násilie a porušujú sa zákony, ich rodiny podrobujú domovým prehliadkam a zakazujú im usporadúvať pokojné zhromaždenia a mítingy.“

Stalinské deportácie krymských Tatárov

  • 18. máj 1944 – začal sa násilný odsun krymských Tatárov do stredoázijských sovietskych republík a na Sibír pod zámienkou kolaborácie celého národa s nacistickými okupantmi.
  • Deportovaných bolo podľa sovietskych úradov 191-tisíc ľudí, samotní krymskí Tatári tvrdia, že počet odsunutých dosiahol až 238-tisíc.
  • Stotisíc ľudí útrapy neprežilo. Už za prvé tri roky zomrelo na podvýživu a choroby 46,2 percentá deportovaných.
  • Deväťtisíc veteránov Veľkej vlasteneckej vojny vrátane siedmich Hrdinov Sovietskeho zväzu tiež deportovali.
  • V novembri 1989 sovietsky parlament označil deportácie za nezákonné a zločinecké.
  • Po takmer polstoročí v exile sa až koncom gorbačovovskej perestrojky začal masívnejší návrat Tatárov na Krym. Dnes podľa odhadov tvoria od 12 do 15 percent z 2,2 milióna obyvateľov Krymu. Za dva mesiace od ruskej anexie Krymu z polostrova odišlo asi 8-tisíc krymských Tatárov.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Krym #Tatári #Simferopoľ